Spravodajca BBC: Žurnalista dáva ľuďom hlas
BRATISLAVA, 6. december 2022
Na katedre prebehla diskusia s Nickom Thorpeom, spravodajcom BBC pre strednú Európu, a Zoranom Stevanovićom z UNHCR o žurnalistike, ľudskosti a nutnosti počúvať.
Klasické základy novinárstva stáli na ľudskom kontakte, počúvaní a rešpekte. Museli ste sa zdvihnúť od stola, klásť otázky ľuďom do tváre, hovorí Nick Thorpe, spravodajca BBC pre strednú Európu. Na katedre žurnalistiky otvoril spolu s kolegom Zoranom Stevanovićom z regionálneho zastúpenia UNHCR pre strednú Európu debatu o tom, koho je dôležité počúvať.
Za svoju dlhoročnú profesionálnu prax sa Nick Thorpe stretol so stovkami príbehov. Považuje sa za staromódneho novinára – verí, že slovo treba dať aj druhej strane. Naskytá sa nám tak možnosť otvoriť širšiu debatu a podložiť naše reportáže či správy ďalšími respondentmi. Novinárske výstupy so škálou takýchto osobných vstupov často poukazujú na spoločenské pnutie, ukážu sociálny problém, diskrimináciu.
„Dávate svojim respondentom cez ich príbehy hlas, tvár, meno a konkrétnu identitu. Ukazujete na konkrétnu osobu,“ spravodajca podotkne. Čitateľ sa ľahšie odosobní od správ so štatistikami, ktoré ukazujú počty utečencov. Pritom príbeh každého z nich je originálny, neopakovateľný a ich cesty sa líšia. Spoveď konkrétnych utečencov núti zamyslieť sa a porozumieť dôvodom úniku, hľadania bezpečia ďaleko od domova. Nepotvrdené informácie o násilných utečencoch pritom padali aj v Maďarsku, ktoré je spravodajcovou základňou. „Žurnalistika je práca, ktorá si vyžaduje zvedavosť,“ nabádal Nick Thorpe mladých novinárov, aby sa neobávali cestovať. Kľúče k dobrému novinárskemu prejavu sú podľa neho priateľskosť a otvorenosť.
„Ešte za maďarského socializmu som sa naučil, že otvorenosť vás dostane všade,“ dodal spravodajca radu. Cestou nestrannosti a úprimného ľudského záujmu sa žurnalista dokáže dostať nielen na oficiálne pozície, ale aj do života obyčajných ľudí s často silnými príbehmi.
Pri ľudských príbehoch zároveň aj s kolegom upozorňuje na prirodzenú emocionalitu, prípadne tendencie preháňania. S tým sa spája spytovanie druhej strany pre kontext. Spolieha sa na dôveru pri osobných rozprávania; to, čo môže, overí, dokým sa mu nevyčerpajú možnosti. Zoran Stevanović takisto radí overovať všetko, vrátane samých seba: „Limitujte samých seba len na to, čo presne viete. Nikdy nešpekulujte.“
Mária Juríková, 1moZU
