Publikácie

Slobodník, Martin (2011): Politické náboženské a ekonomické aspekty čínsko-tibetských vzťahov v 14. – 15. storočí. Bratislava : Univerzita Komenského, 150 s.

CENA: 6 € + poštovné
objednávka: Martin.Slobodnik(at)fphil.uniba.sk

Publikácia analyzuje vzťahy medzi Centrálnym Tibetom, kde vládli predstavitelia rodu Phagmodupa a mingskou Čínou v rokoch 1368 – 1434. Vychádzajúc z kontextu tradičných zahraničných vzťahov cisárskej Číny s jednotlivými ríšami Centrálnej Ázie autor si podrobne všíma väzby medzi Čínou a Tibetom, opierajúc sa o primárne pramene v čínštine a tibetčine. Okrem politických súvislostí M. Slobodník poukazuje aj na úlohu tibetského buddhizmu vo vzájomných vzťahoch a na obchod medzi Tibetom a Čínou. S cieľom ilustrovať dobový charakter čínsko-tibetských vzťahov autor porovnáva politiku čínskej dynastie Ming voči iným častiam Centrálnej Ázie a ponúka aj diachronický komparatívny rámec čínsko-tibetských vzťahov. Vzhľadom na aktuálny problém postavenia Tibetu v Číne, v ktorom je predmetom sporu aj interpretácia vzájomných vzťahov v jednotlivých historických etapách, publikácia prispieva k osvetleniu komplexných a špecifických väzieb medzi Čínou a Tibetom na prelome 14. a 15. storočia.

Obsah

1. kapitola:  Vymedzenie problému a historický rámec

2. kap.: Písomné pramene k štúdiu čínsko-tibetských vzťahov v rokoch 1368 – 1434

3. kap.: Vzťahy vládnuceho rodu Phagmodupa s dynastiou Ming: politické a náboženské aspekty

4. kap.:  Vzťahy s  rodom Phagmodupa v kontexte mingskej politiky voči Tibetu

5. kap.: Ekonomické aspekty vzťahov dynastie Ming s vládnucim rodom Phagmodupa

6. kap.: Diatopické a diachronické súvislosti vzťahov medzi dynastiou Ming a rodom Phagomdupa

Príloha : Mapy Číny a TibetuBibliografia

Summary

Register osobných mien, miestnych názvov a termínov

Dušan Deák, Gabriel Pirický, Martin Slobodník, zost.: Súčasné podoby súfizmu od Balkánu po Čínu. Bratislava : Univerzita Komenského 2010, 233 s.

CENA: 7 € + poštovné
objednávka: Martin.Slobodnik(at)fphil.uniba.sk

Kolektívna monografia Súčasné podoby súfizmu od Balkánu po Čínu približuje najnovšie výsledky výskumu na poli islámskeho mysticizmu, tak ako sa s týmto javom aktuálne stretávame v Euroázii a v Afrike. Jednotliví autori, slovenskí a českí orientalisti, si všímajú na jednej strane „klasickejšie“ prejavy súfizmu, ktoré sa odzrkadľujú  v duchovných praktikách, schopnostiach konať zázraky či v kulte svätcov, na strane druhej však reflektujú aj tie tendencie, ktoré zdôrazňujú kombináciu asketizmu a meditácií s islámskym právom a tradíciou, pričom potláčajú kult svätých mužov alebo extatické prejavy. Jednotlivé štúdie približujú niektoré hybridné a periférne formy súfizmu, ktoré vznikajú v kontakte s inými vieroučnými systémami či kultúrami (napr. v Indii a v Číne).

Obsah

O autoroch

Gabriel Pirický – Dušan Deák: Súfizmus na prahu 21. storočia

I. časť: Srdcom i mečom

Miloš Mendel: Srdcem i mečem. Súfijské pojetí džihádu

Štěpán Macháček: Mystické řády na Balkáně. Osmanské duchovní dědictví v Evropě na přelomu tisíciletí

Gabriel Pirický: Súfijské spoločenstvá İskenderpaşa a İsmailağa: rozdielne cesty dvoch odnoží naqšbandíje v Turecku

II. časť: Dokonalý človek

Bronislav Ostřanský: Kult „světců“ a egyptské mawlidy v muslimské lidové religiozitě

Dušan Deák: Démon alebo svätec? Transformácia súfizmu v kontextoch indickej ľudovej religiozity

Martin Slobodník: Súfizmus v Číne: kenotaf šajcha Čchuan-sin Tao-cua v provincii Kan-su

 

Našinec v Oriente Cestovatelia zo Slovenska a Čiech v Ázii a Afrike (19. stor. - I. pol. 20. stor.)

 

 

editor: Martin Slobodník

Bratislava: Univerzita Komenského 2009, 312 s.

CENA: 9 € + poštovné
objednávka: Martin.Slobodnik(at)fphil.uniba.sk

Publikácia je venovaná cestovateľom pochádzajúcim z územia dnešného Slovenska a Čiech, ktorí v priebehu 19. storočia a I. polovice 20. storočia navštívili krajiny Ázie a Afriky. Vďaka cestopisom, odborným článkom, zbierkam umeleckých predmetov a fotografií, verejným prednáškam takých významných cestovateľov, akými boli  Ludwig von Höhnel, József Zichy, Karl Ludwig Libay, Erwin Dubský, Josef Kořenský, Joe Hloucha či Václav Stejskal, sa u nás v odbornej i laickej verejnosti vytváral obraz mimoeurópskych kultúr. Autormi jednotlivých príspevkov sú slovenskí a českí orientalisti, religionisti a historici, ktorí približujú nielen osudy cestovateľov, ale aj okolnosti ich pobytu v Oriente a zároveň sa sústreďujú na obraz konkrétnej krajiny v ich diele. Publikácia, doplnená archívnymi fotografiami, prispieva k poznaniu dejín cestovania v stredoeurópskom priestore a ilustruje problematiku konštrukcie a reprezentácie Orientu v dobových cestopisoch. 

Obsah

O autoroch

Martin Slobodník: Cestovatelia, cestopisy a Orienty

Sabina Dvořáková: Tajemství Lednického minaretu

Lucie Storchová: Mezi orientalismem a orientalistikou. Diskursy alterity v knize vzpomínek Felixe Tauera V Istanbulu před půlstoletím

Jozef Hudec: Krajania na Níle

Adéla Jůnová Macková – Hana Navrátilová: Čeští cestovatelé 19. století v Orientu – Egypt očima Josefa Kořenského

Viera Pawliková-Vilhanová: Dva príspevky k objavovaniu Afriky z obdobia Rakúsko-uhorskej monarchie: László Magyar a Ludwig von Höhnel

Filip Suchomel: Erwin Dubský a cesta kolem světa na lodi Erzherzog Friedrich v letech  1874–1876

Martin Slobodník: „Tu je všetko originálne, všetko je vyslovene čínske” – cestovný denník grófa Józsefa Zichyho z Číny (1876)

Marcela Suchomelová: Aurora. Ostasiatische Expedition 1886–1888. Deník Václava Stejskala

Vladimír Liščák: Obraz Číny v díle Josefa Kořenského

Lucie Olivová: Moře jako zrcadlo – s rakousko-uherským křižníkem do Číny

Luboš Bělka: Burjatské buddhistické chrámy první čtvrtiny 20. století a vizuální dějiny

Martin Hošek: Mezinárodní aspekty průjezdu československých legionářů po Východočínské železnici v roce 1918

Zdenka Klöslová: Rané česko-korejské vztahy (1918–1920)

Ľubica Obuchová: Českí lekári v revolučnej Číne – zabudnutá kapitola vzájomných vzťahov

Helena Heroldová: „Šťastné roucho“ Václava Stejskala

Alice Kraemerová: Japonská sbírka Joe Hlouchy (1881–1957) v Náprstkově muzeu

Martina Bucková: Austrália na prelome 19. a 20. storočia očami českých cestovateľov Jiřího V. Daneša a Karla Domina

Martin Slobodník: Mao a Buddha: náboženská politika voči tibetskému buddhizmu.

Bratislava: Chronos 2007, 246 s.

Monografia Mao a Buddha: náboženská politika voči tibetskému buddhizmu v Číne sa zaoberá problematikou administratívnej kontroly tibetského buddhizmu zo strany čínskeho štátu. Autor sa zameriava najmä na vývoj po založení Čínskej ľudovej republiky roku 1949, v úvodných kapitolách však analyzuje aj postavenie tibetského buddhizmu v období čínskeho cisárstva (najmä počas vlády dynastie Čching, 1644-1911) a Čínskej republiky (1912-1949), čitateľovi tak poskytuje historický kontext riešenia "náboženskej otázky" v Tibete. Pri analýze vývoja náboženskej politiky Komunistickej strany Číny v Tibete autor charakterizuje jednotlivé fázy, keď sa obdobia relatívne tolerantného prístupu striedali s radikálnymi protináboženskými kampaňami. Publikácia si všíma legislatívny rámec ochrany náboženských slobôd v Číne, ale aj praktické uplatňovanie náboženskej politiky v tibetských kláštoroch, ktoré bolo predmetom viacerých terénnych výskumov autora v severovýchodnom Tibete. Autor porovnáva situáciu tibetského buddhizmu s prístupom štátu k inými náboženským komunitám (čínskym buddhistom, muslimom) a naznačuje perspektívy vývoja.

CENA 200 SKK + poštovné
FiF UK - KJKVA, Gondova 2, 818 01 Bratislava 16
Martin.Slobodnik(at)fphil.uniba.sk
Obsah

1. kapitola
Vzťah štátu a náboženstva v Ázii a východiská výskumu
2. kapitola
Štát a náboženstvo v tradičnej tibetskej spoločnosti a v cisárskej Číne
3. kapitola
Náboženská politika v období Čínskej republiky (1912-1949)
4. kapitola     
Formovanie náboženskej politiky po založení Čínskej ľudovej republiky (1949-1957)
5. kapitola
Radikalizácia postojov štátu voči tibetskému buddhizmu (1958-1976)
6. kapitola
Náboženská obnova a hľadanie modu vivendi v postmaoistickom období
7. kapitola
Zvyšovanie zasahovania štátu v 90. rokoch
8. kapitola
Náboženská politika v Tibete: vnútropolitické a medzinárodné súvislosti

Prílohy
A) „Opatrenia, týkajúce sa správy buddhistických kláštorov v provincii Kan-su” (1991)
B) „Správa o previerke situácie v riadení kláštora Labrang” (1995)
C) Vybrané pasáže z publikácie Propagandistické materiály k štúdiu a vzdelávaniu k vlastenectvu v tibetskom buddhizme (1998)
D) „Nariadenie o náboženských záležitostiach” (2005)

Bibliografia
Summary
Menný register

Politická moc verzus náboženská autorita v Ázii

Martin Slobodník – Attila Kovács, ed.: Politická moc verzus náboženská autorita v Ázii. Bratislava: Chronos 2006, 304 s.

CENA 200 SKK + poštovné
FiF UK - KJKVA, Gondova 2, 818 01 Bratislava 16
Martin.Slobodnik(at)fphil.uniba.sk

Publikácia Politická moc verzus náboženská autorita v Ázii sa venuje problematike vzťahov štátu a náboženstva v Ázii. Jednotliví autori – slovenskí a českí religionisti, orientalisti a politológovia – v prípadových štúdiách konkrétnych štátov (napr. Turecka, Jordánska, Indie, Srí Lanky, Thajska, Číny) ilustrujú rozličné aspekty sekularizácie, revitalizácie náboženstiev, modelov vzťahov štátu a náboženstva, náboženského nacionalizmu, politizácie náboženstva cez historickú skúsenosť i aktuálne otázky vývoja týchto krajín, keďže diskusie o týchto fenoménoch sa odvíjajú najmä na základe teoretických modelov vytvorených v euroamerickom prostredí, ktoré sa potom automaticky uplatňujú aj na kultúry a civilizácie s výrazne odlišnými tradíciami. Náboženská, politická i etnická heterogénnosť Ázie – kolísky hinduizmu, buddhizmu a islámu – môže poslúžiť v otázke vzťahov medzi politickou mocou a tradičnou autoritou náboženských predstaviteľov ako referenčný rámec pre skúsenosť Západu. Vzhľadom na silnejúce migračné prúdy z Ázie do Európy má štúdium tejto problematiky v mimoeurópskom priestore svoje praktické konzekvencie pri budovaní multikultúrnej spoločnosti a pri integrácii imigrantov do západnej spoločnosti.

Obsah

• O AUTOROCH
• MARTIN SLOBODNÍK, Štát a náboženstvo v Ázii: medzi kooperáciou a konfrontáciou
• JOZEF HUDEC, Štát a náboženstvo na súčasnom Blízkom východe
• GABRIEL PIRICKÝ, Konvergencia tureckého nacionalizmu a náboženstva: turecko-islámska syntéza
• ATTILA KOVÁCS, „Hášimovská entita“ a islámsky aktivizmus: štát a Muslimské bratstvo v Jordánsku
• SLAVOMÍR HORÁK, Politický islám ve Střední Asii: radikální islamisté nebo utlačovaní muslimové?
• VIKTOR KRUPA, Postavenie náboženstva v Indonézii a Malajzii
• DUŠAN DEÁK, Premeny štátu a náboženstva v modernej Indii
• ZDENĚK TRÁVNIČEK, Angažovaní buddhističtí mniši na Srí Lance – od nibbány k politice
• MILOŠ HUBINA, Wat, sangha a kráľ: sociálno-politická úloha mníšskej obce v Thajsku
• JANA BENICKÁ, Postavenie buddhizmu v cisárskej Číne (6.-13. storočie)
• MARTIN SLOBODNÍK, Náboženská politika voči tibetskému buddhizmu v postmaoistickej Číne
• PAVEL ŠINDELÁŘ, Ohrožení mandátu nebes: vztah čínského státu k náboženskému hnutí Fa-lun-kung ve světle jeho historických analogií
• LUBOŠ BĚLKA, Burjatský buddhismus a Rusko: Instituce bandido chambolamy a chubilgánů
• MARTINA BUCKOVÁ, Vplyv koloniálnych úradov a misií na tradičné náboženstvá v Polynézii (18.-19. storočie)
• BEÁTA ČIERNIKOVÁ, Štát a náboženstvo v Arménsku

Fascinácia a (ne)poznanie

Slobodník, M., Pirický, G., ed.: Fascinácia a (ne)poznanie: kultúrne strety Západu a Východu. Bratislava: Chronos 2003. 200 s.

CENA 100 SKK + poštovné
FiF UK - KJKVA, Gondova 2, 818 01 Bratislava 16
Martin.Slobodnik(at)fphil.uniba.sk

Publikácia Fascinácia a (ne)poznanie: kultúrne strety Západu a Východu je venovaná problematike vnímania mimoeurópskych kultúr v Európe. Kontakt Európy s kultúrami Blízkeho i Ďalekého východu a Afriky výrazne poznačil európsku literatúru, výtvarné umenie, filozofiu či hudbu. Jednotliví autori v prípadových štúdiách z oblasti histórie, antropológie, literatúry, filozofie a religionistiky ilustrujú proces vytvárania obrazu týchto kultúr v povedomí Európy v minulosti i v súčasnosti s dôrazom na problematiku orientalizmu, exotizovania, romantizovania a fascinácie. Vytváranie negatívnych, alebo pozitívnych predsudkov a stereotypov pritom nie je výsadou Európy ako kontinentu, ktorý sa dlhé stáročia usiloval o dominantné politické, ekonomické i kultúrne postavenie vo svete, ale podobné modely možno ilustrovať aj na príkladoch kontaktov iných kultúr - napríklad čínskej - so susedmi. Publikácia prispieva k porozumeniu komplexnej problematiky medzikultúrnych kontaktov, ktorá sa najmä v poslednom období často redukuje na apokalyptickú víziu o “zrážke civilizácií” ako možnej príčine budúcich svetových konfliktov.

Obsah

• GABRIEL PIRICKÝ, MARTIN SLOBODNÍK; Predslov
• JARMILA DROZDÍKOVÁ; Obraz Orientu v západnom diskurze
• MARIÁN GÁLIK; Koniec exotiky? Historicko-súčasné úvahy komparatistu
• VIKTOR KRUPA; Prvé stretnutia vzdialených svetov. Prípad Nového Zélandu
• IVAN R. V. RUMÁNEK; Európa a Japonsko – otváranie obzorov
• GABRIEL PIRICKÝ; Euro-americká percepcia proroka islámu: moderné západné biografie Muhammada
• MARTIN SLOBODNÍK; Obrazy Tibetu v Číne: od pohŕdania po fascináciu
• JANA BENICKÁ; Buddhizmus a Čína: jeho miesto v kontexte tradičných čínskych myšlienkových smerov
• MARINA ČARNOGURSKÁ; Čínska filozofia cez prizmu euro-čínskych filozofických vzťahov od minulosti až dodnes
• VIERA PAWLIKOVÁ-VILHANOVÁ; Afro-európske strety a konfrontácie: od kresťanských misií v Afrike k africkej teológii oslobodenia
• ANNA A. HLAVÁČOVÁ; Antropológia Kauri
• ANNA RÁCOVÁ; História a súčasnosť rómskeho jazyka
• JOZEF HUDEC; Antixenofóbia – realita či chiméra?

Labrang

Labrang: tibetský buddhistický kláštor v socialistickej Číne (dokumenty a svedectvá). Bratislava: Lungta 2002. 90 s.

CENA 80 SKK + poštovné
FiF UK - KJKVA, Gondova 2, 818 01 Bratislava 16
Martin.Slobodnik(at)fphil.uniba.sk

Publikácia Labrang: tibetský buddhistický kláštor v socialistickej Číne (dokumety a svedectvá) sa zaoberá náboženskou politikou v Číne. Opisuje postavenie tibetského kláštora Labrang (jedného zo šiestich najvýznamnejších buddhistických kláštorov v Tibete) po založení Čínskej ľudovej republiky roku 1949. Na základe svedectiev tibetských mníchov a interných čínskych materiálov, získaných počas terénneho výskumu v kláštore v rokoch 2000 a 2001, čitateľovi približuje proces deštrukcie a obnovy náboženského života v Labrangu, mechanizmus kontroly kláštora čínskymi úradmi a priebeh poslednej politickej kampane ”milovať vlasť a milovať náboženstvo”, ktorá sa v kláštore začala v lete roku 1997. Autentické svedectvá Tibeťanov a oficiálne čínske materiály neboli doteraz nikde publikované a sú dôležitým prameňom pre pochopenie súčasnej situácie v Tibete. Tibetský a čínsky pohľad na kláštor Labrang je doplnený autorským textom predstavujúcim dejiny kláštora, dokumentárnymi fotografiami a anglickým resumé.

Obsah

Úvod

1. Minulosť a súčasnosť kláštora Labrang
1.1 Svedectvo tibetského mnícha o udalostiach v kláštore po roku 1949
1.2 Interná čínska správa Inšpekčnej skupiny Oddelenia pre náboženské záležitosti z jesene 1995
1.3 Právny rámec: Nariadenie o správe buddhistických kláštorov v provincii Kan-su z januára 1991
2. Priebeh politickej kampane ”milovať vlasť a milovať náboženstvo” v Labrangu po roku 1997
2.1 Ciele kampane: preklad čínskych propagandistických materiálov
2.2 Kampaň očami tibetských mníchov: dve svedectvá
3. Záver: Labrang medzi minulosťou a budúcnosťou
3.1 Bibliografia
3.2 English Summary