Iné publikácie

Daniš Miroslav - Moyšová Stanislava - Rybár Lukáš - Bachoríková Petra. "Spomienky baróna Tótha na Turkov a Tatárov". Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2022. 456 s.

ŠKORVANKOVÁ, Eva. STRÁŽKYNE RODINNÝCH KOZUBOV? Ženy v ideológii a politike Slovenského štátu. Bratislava : Veda, 2020. 270 s.

Život a postavenie slovenských žien sa v priebehu prvej polovice 20. storočia menil. Vznik Československej republiky umožnil ženám participovať na politickom živote, znamenal aj odstránenie formálnych bariér pre získanie vzdelania a prístupu k zamestnaniu. Napriek politickej a ekonomickej emancipácii žien pretrvávali v slovenskej spoločnosti konzervatívne názory o prirodzenom poslaní žien. Tie sa po vyhlásení slovenskej autonómie premietli do prvých návrhov na obmedzenie dievčenského vzdelávania, zamestnávania žien v štátnej a verejnej službe. Následne po vyhlásení Slovenského štátu v marci 1939 sa tieto návrhy začali realizovať v praxi. Ideálnym miestom pre realizáciu slovenských žien mala byť výlučne domácnosť a starostlivosť o rodinu. Súčasťou zápasu medzi konzervatívnym a radikálnym krídlom vládnucej HSĽS sa však stala aj otázka perspektívneho zapojenia žien do politického a verejného života.

ZUPKA, Dušan. Meč a kríž. Vojna a náboženstvo v stredovekej strednej Európe (10. - 12. storočie). Bratislava : Veda, 2020. 278 s.

Kniha ponúka prvé komparatívne spracovanie vzájomného pôsobenia výkonu moci arpádovských, přemyslovských a piastovských panovníkov a náboženského vojenstva na prelome raného a  vrcholného stredoveku. Na základe analýzy dobových prameňov je možné sledovať, že kresťanské vojenstvo slúžilo na sakralizáciu a legitimizáciu moci, ako aj na hlbšiu integráciu stredoeurópskych dynastií a ich krajín do sveta latinského kresťanstva, čím prispievali k vytváraniu ich spoločnej identity. 

NIŽŇANSKÝ, Eduard. Politika antisemitizmu a holokaust na Slovensku v rokoch 1938 – 1945. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2016. 495 s. ISBN 978-80-89514-30-4.

Holokaust predstavuje špeciálny typ genocídy, keď sa štát (nacistické Nemecko) rozhodol vyvraždiť židovskú komunitu v Európe, nehľadiac na „nebezpečnosť“ tejto komunity pre majoritnú obyvateľstvo. Židia však boli deportovaní a vraždení aj zo štátov, ktoré boli spojencami, satelitmi či nacistickým Nemeckom obsadenými územiami. Holokaust sa však nezačal tým, že sa Židia ocitli pre bránami plynových komôr a následne krematórii v likvidačných koncentračných táboroch. Proces holokaustu je spojený s postupnou marginalizáciou a sociálnou izoláciou židovskej komunity v Európe. Rezonančnou plochou pre politiku antisemitizmu sa stal slovenský autochtónny antisemitizmus, ktorý mal kresťanskú, národnú, politickú i sociálno-hospodársku rovinu. Túto intenciu spojili politici Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vo vojnovej Slovenskej republike s obrazom „Žida – nepriateľa“. Následkom bolo rozsiahle vyradenie židovskej komunity na Slovensku z sociálneho, kultúrneho, hospodárskeho života. Vojnová SR vlastnými silami najprv musela definovať „kto je Žid“, aby týchto ľudí mohla postihnúť, vyraďovaním z profesného života, arizáciami rozličných druhov majetku. Z hľadiska právneho tento proces vyústil do prijatia nar. 198/1941 Sl. z. (tzv. židovského  kódexu), ktorý definoval Židov ako „rasu“. Pauperizovaná židovská komunita sa na jeseň 1941 stala sociálnou príťažou pre slovenský štát, ktorý prijal ponuku nacistického Nemecka na deportovanie Židov z územia Slovenska. Dôsledky slovenskej politiky antisemitizmu sa prekrížili s nacistickým holokaustom.  Deportácie v roku 1942 mohli byť realizované len na základe rozsiahlej legislatívnej i organizačnej prípravy tohto procesu rozličnými štátnymi inštitúciami (vláda, jednotlivé ministerstvá, Snem SR, podriadené štátne o policajné orgány, ako aj HSĽS a Hlinkova garda). Vojnová SR dokonca zaplatila nacistickému Nemecku za deportovaných Židov. Z cca. 90.000 Židov bolo deportovaných v roku 1942 cca. 58.000. Ostatní boli sociálne potrební z hľadiska svojho zamestnania, prípadne boli nasadení ako lacná pracovná sila v židovských pracovných táboroch a strediskách. V roku 1944/45 potom pokračovali deportácie, ktoré už organizovalo nacistické Nemecko a na území Slovenska pôsobiaca Pohotovostná skupina H vraždila nielen povstalcov SNP a ich pomocníkov, ale aj Židov a Romov. Osudy Židov a povstalcov SNP sa mnohokrát prekrížili.

Samotná kniha je napísaná tematicky. Autor sleduje postupnú inštrumentalizáciu a inštitucionáziu politiky antisemitizmu cez jednotlivé štátne inštitúcie (prezidenta, vládu, snem, Štátnu radu). Zameriava sa najmä na dôležité zásahy do židovskej komunity (napr. arizácie, deportácie) a snaží sa  odhaliť politickú zodpovednosť jednotlivých inštitúcie v tomto procese.

Ako prílohy knihy sú najdôležitejšie antisemitské nariadenia, zákony, ústavné zákony. Prílohu tvorí aj ich zoznam. Kniha má aj relatívne rozsiahlu obrazovú a fotografickú prílohu, ktorá predstavuje cca. 100 strán textu. V obrazovej prílohe sú uverejnené dobové antisemitská plagáty, texty, karikatúry, ktoré boli publikované najmä v plagátových Ľudových novinách, resp. v karikatúrnom časopise Kocúr. Fotografie zachytávajú nielen židovskú komunitu ale aj aktérov politiky antisemitizmu (J. Tisa, V. Tuku, A. Macha a iných). Záver fotografickej prílohy predstavujú fotografie z okrývania masových hrobov po vojne.

NIŽŇANSKÝ, Eduard a kol.: Obraz nepriateľa v propagande počas II. svetovej vojny na Slovensku. Banská Bystrica : Múzeum SNP, ATID, 2016. 143 s. ISBN 978-80-89514-41-0.

Kniha porovnávaním narácii a vizualizácii sa snaží ukázať na problém „nepriateľa“ vo vyhrotenej situácii II. svetovej vojny. Problém hľadania vlastnej identity, či už v jej národnej, konfesionálnej, sociálnej a prípadne aj v inej roviny, môžeme chápať ako celkom legitímny proces. Je však problematické, ak sa v určitom momente tento proces postupne zmení v štátom určenú direktívnu schému „My – Oni“. Tento prípad sa týka aj situácie počas II. svetovej vojny.  Predstavitelia štátostrany: Hlinkovej slovenskej ľudovej stany (HSĽS) na Slovensku vtedy vykonštruovali jasný obraz „nepriateľa“ v jeho najrozličnejších podobách - „Žida, židoboľševika, komunistu, anglo-amerického plutokrata, etc.“ Isteže na druhej strane museli sformovať obraz priateľa  - nacistického Nemecka.

Kniha obsahuje teoretický úvod autorskej dvojice Zlatica Nižňanská – Eduard Nižňanský, v ktorom autori využívajú koncepciu H. C. Kelmanna (autorizácia, rutinizácia, marginalizácia) ako metateóriu, ktorú sa snažia doplniť teoretickými konceptami E. Gellnera, M. Foucaulta a J. Lacana.

Samotná kniha má 8 kapitol, v ktorých sa zaoberajú problematickou vnútorného i zahraničnopolitického „nepriateľa“ Slovenska. Vojnová Slovenská republika stojaca po boku nacistického Nemecka nakoniec takto chápala celú antihitlerovskú koalíciu (USA, Veľká Britániu i ZSSR), je potom logické aj československú emigráciu v Londýne i Moskve.

Slovenskí politici ostali verní nacistickému Nemecku až do horkého konca, lebo chápali, že len víťazstvo tohto štátu by im umožnilo ďalšiu existenciu. Antihitlerovská koalícia jasne definovala v svojom programe obnovenie Československa.

V knihe je použitých množstvo dobových plagátov, karikatúr, textov i obrázkov z plagátových „Ľudových novín“ vydávaných Úradom propagandy.

HURBANIČ, Martin: Konstantinopol 626. Praha : Academia 2016. 744 s.

Kniha Martina Hurbaniča, ktorá vyšla v Českej akadémii vied, sa v širokom historickom kontexte venuje avarsko-slovanskému obliehaniu hlavného mesta východorímskej ríše v roku 626. Autor sleduje dejiny ríše od smrti cisára Justiniána, predovšetkým čo sa týka straty ich pozícií na Balkáne; súčasne sa zaoberá vzťahom s Perziou, ktorá bola odvekým úhlavným konkurentom ríše. Vnútorné konflikty za vlády Foka a Herakleia, spolu s oslabovaním jej vonkajšieho postavenia, viedli k obsadeniu takmer celého Balkánu Avarmi a následne k ich obliehaniu Konštantínopolu. Peržania sa súčasne zmocnili Egypta, Predného východu i časti Malej Ázie a pokúšali sa dokonca zapojiť do obliehania hlavného mesta. Kniha sa ďalej zaoberá neskoršou recepciou obliehania Konštantínopolu, v písomných prameňoch i vo výtvarnom umení.

DANIŠ, Miroslav - RYBÁR, Lukáš: Dejiny Azerbajdžanu. Vysoká škola Danubius 2014, 504 strán.

Slovenská populárno-vedecká tvorba je v tomto roku bohatšia o monografiu štátu z bývalého bloku Zväzu sovietskych socialistických republík. V monografii sa autori venujú dejinám územia tohto štátu od staroveku až do súčasnosti. Čitateľ sa prostredníctvom nej môže oboznámiť s celkovým vývojom zakaukazského regiónu v kontexte širšieho blízkovýchodného priestoru. Monografia zachytáva obdobie od starovekej Mannajskej ríše z 9. storočia pred Kristom až po súčasnú Azerbajdžanskú republiku, ktorá vznikla v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Taktiež zachytáva historický vývoj ríš v tomto priestore ako napríklad staroveká Achajmenovská ríša, Sásánovská ríša, moslimská Arabská ríša, mongolská ríša Ílchánov či Safíjovská ríša. Autori nevenovali pozornosť len politickým dejinám, ale aj vývoju hospodárstva, kultúry, náboženstva a ďalším stránkam života obyvateľov štátnych útvarov, ktoré na území Azerbajdžanu v minulosti vznikli.

Materiál obsahuje aj bohatý vedecký aparát: chronológiu dejín Azerbajdžanu až do roku 2005, zoznam panovníkov a prezidentov Azerbajdžanu, pojmový slovník, použité pramene a literatúru a napokon dôležitý register mien a geografických názvov, ktorý pomáha čitateľovi lepšie sa orientovať v práci.

Kniha obsahuje množstvo zaujímavých obrázkov, fotografií a máp, ktoré môžu čitateľovi pomôcť lepšie si predstaviť historický vývoj danej krajiny.

Publikáciu je možné zakúpiť v Historickom seminári FiF UK na Šafárikovom nám. 6, 4. posch. č. dv. 425 za 19.- eur.

DANIŠ, Miroslav - NEVRLÝ, Mikuláš: Ivan Franko. Život a dielo. Prešov 2009. 334 strán.

Dvaja bádatelia - ukrajinský Mikuláš Nevrlý a slovenský Miroslav Daniš spojili svoje sily a pripravili monografiu o významnom ukrajinskom spisovateľovi, vedcovi, prekladateľovi a spoločenskom dejateľovi, ktorý významne zasiahol do dejín ukrajinskej literatúry a kultúry, ale aj do slovanských vzájomných vzťahov, keď presadzoval a zdôrazňoval spoluprácu slovanských národov na princípe rovnosti. Autori často citujú z jeho bohatého prozaického i básnického diela, aby vyzdvihli jeho obrovskú literárnu a vedecko-politickú angažovanosť.

Publikáciu je možné zakúpiť v knižnici Historického seminára v budove Univerzity Komenského na Šafárikovom nám. 6, 4. poschodie, č. dv. 425.

VALACHOVIČ, Pavol: Latinská epigrafika na Slovensku. Krakow 2013. 82 strán.

Územie Slovenska sa v prvých štyroch storočiach n. l. nachádzalo v susedstve Rímskej ríše. Medzi obomi spoločensko-ekonomickými systémami prebiehali čulé styky na všetkých úrovniach a v rôznych oblastiach. Jednou z nich bola aj skutočnosť, že politické, hospodárske, sociálne i náboženské udalosti sa premietali do vzniku mnohých nápisov, ktoré sa dodnes nachádzajú na území Slovenska. Záujem o ne sa prejavoval už od čias humanistov pôsobiacich na území Slovenska (J. Dernschwam, P. Rubigal) a od 19. storočia sa nápisy z územia Slovenska stali aj predmetom vedeckého bádania. Mnohí odborníci z Československa i zahraničia sa týmito nápismi zaoberali, určovali ich historický význam i význam pre poznanie konkrétnych udalostí prebiehajúcich v stredodunajskom regióne, príp. na území celej Rímskej ríše.

Autor práce sa zoberá týmto vývojom i súčasným stavom spracovania latinských nápisov na Slovensku, uvádza, charakterizuje a hodnotí tieto práce, a takisto ukazuje príp. možnosti ďalšieho výskumu v tejto oblasti.

K práci o antickej latinskej epigrafike pripojil aj prehľad rodiacej sa novej vedeckej disciplíny - stredovekej a ranonovovkej latinskej epigrafiky, ktorej propagátormi sú pracovníci Katedry archívnictva a pomocných vied historických na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, ktorí pripravili a už aj riešia projekt zhromažďovania, publikovania a historického spracovania tejto problematiky.

Práca vznikla v rámci riešenia grantovej úlohy VEGA, riešenej na katedre klasických jazykov Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, kde si možno prácu aj zakúpiť.

ŠEVCÍKOVÁ, Zuzana a kol.: Stratené mesto. Bratislava : 2013.

Bratislava - mesto troch etník a mesto na rozhraní troch štátnych útvarov. Prehnali sa tu najrôznejšie svetové, európske, slovenské a regionálne udalosti, ktoré výrazne poznačili aj jeho výzor a podobu. Niekedy prirodzene, niekedy násilne sa menil vzhľad mesta, ničili sa pamiatky, prebudovávali sa alebo nejako inak zanikli.

Autorka, historička, teoretička umenia a ochrany pamiatky pripravila publikáciu, ktorá sa snaží zachytiť premeny Bratislavy za posledných sto rokov predovšetkým v súvislosti so židovským obyvateľstvom, ktoré malo kedysi v Bratislave významné postavenie a úlohu. Dve svetové vojny a režimy medzi nimi i po nich sa zaslúžili o to, že veľká časť židovskej Bratislavy bola zničená. Zuzana Ševčíková sa (úspešne) pokúsila obnoviť aspoň časť tejto Stratenej Bratislavy - slovom i obrazom. Na základe písomných prameňov opísala konkrétne ulice a konkrétne domy s ich obyvateľmi a ich osudmi, pomocou obrazov (fotografií) ukázala život v tejto Bratislave, ale aj jej zánik (búranie, v lepšom prípade prebudovanie). Pomocou modernej počítačovej techniky a prekrývaním starých fotografií s novou podobou bývalej židovskej Bratislavy oživila tento svet, ktorý zanikol ani nie pred päťdesiatimi rokmi.

Spojením starých a súčasných fotografií konkrétnych miest aspoň vizuálne oživila židovskú Bratislavu, jej naturel, každodenný život i pôvab.

Preto sa mi natíska otázka: je názov práce "správny"? Nemohlo by sa to volať "Znovuoživená Bratislava"?(Pavol Valachovič)