Kamil Krofta

Narodil sa 17. júla 1876 v rodine politika, právnika a advokáta Josefa Kroftu v Plzni, kde vyštudoval aj gymnázium. Po skončení štúdia na strednej škole začal študovať na Karlovej univerzite dejiny u profesora Jaroslava Golla. V roku 1896 odišiel do Viedne študovať na Rakúsky inštitút (1896 - 1899) a potom do Vatikánu (1899 - 1901) s úlohou vydať listiny dvoch pápežov predhusitského obdobia. Výsledkom vatikánskeho štúdia bol ďalší zväzok edície Monumenta Bohemiae Vaticana (Praha 1905) a štúdia Kurie a církevní správa zemí českých v době předhusitské.

Po pobyte vo Viedni sa zamestnal v zemskom archíve v Prahe a venoval sa naďalej štúdiu predhusitských a husitských Čiech, predovšetkým pôsobeniu Petra Chelčického, M. Václava Korandu a M. J. Rokycana. Mimoriadnu pozornosť venoval príprave zväzku dokumentov zo zasadnutia zemského snemu v roku 1605 (vyšli v roku 1910).

V roku 1905 sa habilitoval (pre odbor rakúske dejiny) a v roku 1911 získal mimoriadnu profesúru. Až po roku 1918 získal miesto riadneho profesora pre československé dejiny (so zvláštnym zreteľom na slovenské dejiny). Svoju riadnu profesúru získal predovšetkým za dve výborné práce Bílá hora (Praha 1914) a Přehled dějin selského stavu v Čechách a na Moravě (Praha 1919).

V roku 1920 začala Kroftova diplomatická kariéra: stal sa československým veľvyslancom vo Vatikáne, kde zostal dva roky a potom s astal československým veľvyslancom vo Viedni (1922 - 1925). Počas svojho pôsobenia vo Viedni prednášal na Univerzite J. A. Komenského v Bratislave témy zo stredoeurópskych a slovenských dejín. Celkovo prednášal v Bratislave tri semestre, ale slovenským dejinám sa venoval aj po odchode z Viedne (v r. 1932 vydal knižku Čechové a Slováci před svým státním sjednocením a v r. 1934 Národnostní vývoj zemí československých a Podkarpatská Rus a Československo). Svoju diplomatickú veľvyslaneckú kariéru ukončil na mieste veľvyslanca v Berlíne.

V roku 1927 sa stal zástupcom ministra zahraničných vecí (E. Beneša) a v tejto funkcii zostal až do roku 1936. Po zvolení Eduarda Beneša za prezidenta  Československej republiky sa stal ministrom zahraničných vecí a vo funkcii zotrval až do roku 1938. Po mníchovskom diktáte a deň pred odstúpením prezidenta E. Beneša odišiel aj K. Krofta z ministerstva zahraničných vecí. Utiahol sa do Ejpovic pri Plzni, kde zostal počas celé vojenské obdobie. V januári 1944 ho zatkli, odviezli na Pankrác a do Terezína, v máji 1945 sa dostal na slobodu, ale už 16. augusta 1945 zomrel na následky pobytu v koncentračných táboroch.

Spracované podľa: BARTOŠ, F. M.: Kamil Krofta. Praha 1946

Obrázok s láskavým dovolením archívu MZV ČR. Ďakujeme.