Jevgenij Julianovič Perfeckij

nar. 10. 4. 1888 v Nosove v Rusku

zom. 18. 8. 1947 v Bardejove

 

Študoval dejiny v Petrohrade a na Viedenskej univerzite. V Kyjeve sa v r. 1919 habilitoval pre ruské dejiny, ale potom emigroval do Československa. V r. 1921/1922 pôsobil na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, v roku 1922 sa habilitoval ako súkromný docent na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde prednášal dejiny Ruska a Podkarpatskej Rusi. V r. 1934 sa stal mimoriadnym profesorom pre východoeurópske dejiny a v r. 1939 riadnym profesorom.

V školskom roku 1946/1947 bol dekanom Filozofickej fakulty UK.

Vo svojom vedeckom výskume sa zameriaval na ruské dejiny, na dejiny Podkarpatskej Rusi a na pramene k dejinám slovensko-poľsko-ruských vzťahov.

 

Dielo:

Ruské letopisné svody a jejich vzájemný poměr. (1922)

Sociálně-hospodářské poměry Podkarpatské Rusi ve XIII.-XIV. století. (Bratislava 1924)

Car Peter I. a Leibnitz. (1925)

Podkarpatské a haličskoruské tradice o králi Mytyáši Corvinovi. (1926)

Historica Polonica Jana Dlugosze a ruské letopisectví. (Praha 1932, Bratislava 1940)

 

Literatúra: Univerzita Komenského. Prehľad profesorov 1919-1966, s. 113. Encyklopédia Slovenska, s. v.