Emilián Stavrovský

nar. 7. 7. 1924.

zom. 6. 6. 1996 v Bratislave.

 

Na katedre všeobecných dejín pôsobil od roku 1949 až do roku 1992, kedy odišiel do dôchodku, venoval sa východeurópskym dejinám (resp. najstarším dejinám Ruska) - od počiatku prvých slovanských štátov na východe až do vzniku ruskej ríše za Petra I. Veľkého.

Vo vedecko-výskumnej oblasti sa venoval predovšetkým hospodárskym a sociálnym problémom na východnom Slovensku, odkiaľ pochádzal, problémom rusínskej národnosti a zložitým problémom vzťahov národnostných skupín a menšín, ktoré žili v prihraničných oblastiach Slovenska, Ukrajiny a Poľska.

 

Z diela:
* K otázke vývinu hospodárstva a postavenia poddaných na severovýchodnom Slovensku v 17. st. In: Historické štúdie, 1960, VI., s. 263-301;
* K triednemu boju poddaných na severovýchodnom poľsko-uhorskom pohraničí v druhej polovici 17. a prvej polovici 18. st. In: Sborník prác Filosofické fakulty Brněnské university, X, 1961, č. 8, s. 296-312;
* K sociálnej diferenciácii poddaných na východnom Slovensku v 16.-17. stor. In: Zborník FF UK Bratislava. Historica, R. XV, 1964, s. 235-260;
* Makovické panstvo v 16.-18. storočí. (Príspevok k osídleniu, etnickej a cirkevnej príslušnosti obyvateľstva na severovýchodnom Slovensku). In: Zborník Univerzity Komenského. Historica, R. XXXVII, 1987, s. 63-106;
* Slovac'ko-poľs'ko-ukrajins'ke prykordoňňa do 18 stoliťťa. Prešov 1967, 237 s.