Publikácie

Publikácia je venovaná predstaveniu a hodnoteniu najznámejších sociologických teórií vývoja súčasnej modernej spoločnosti - teórií postmoderny a teórií druhej fázy modernej spoločnosti. Na základe objasnenia sociologického chápania modernej spoločnosti a prehľadu vývoja sociologických prístupov ku skúmaniu moderny autor najskôr charakterizuje a kriticky hodnotí najvýznamnejšie postštrukturalistické a postmodernistické teórie a koncepcie: projekt dekonštrukcie J. Derridu, koncepciu J-F. Lyotarda, postmodernistické teórie J. Baudrillarda, Z. Baumana i ďalšie. Spomedzi teórií druhej fázy modernej spoločnosti predstavuje a hodnotí teóriu postindustriálnej spoločnosti D. Bella, teórie moderny A. Giddensa a P. Bourdieu, teóriu komunikatívneho konania J. Habermasa, Beckovu teóriu rizikovej spoločnosti, teóriu spoločnosti sietí M. Castellsa i ďalšie sociologické koncepcie. E-publikácia je dostupnú tu.

Pramenná publikácia obsahuje tabuľkové zobrazenia základných zistení empirického výskumu realizovaného v rámci medzinárodného programu Internatio­nal Social Survey Programme (ISSP). Publikácia má najmä informatívnu funkciu, môže však slúžiť aj ako východisko pre hlbšie analýzy na základe dátového súboru ISSP Slovensko 2021, ktorý je bezplatne dostupný v Slovenskom archíve sociálnych dát (SASD).  Výskumný modul Zdravie a zdravotná starostlivosť bol do programu ISSP zaradený po druhýkrát a umožňuje porovnanie výsledkov z výskumu ISSP Slovensko 2012, ktorého súčasťou je aj modul Zdravie a zdravotná starostlivosť. Tento modul sa opiera o sociologické konceptualizácie zdravia a zdraviu blízkych tém (napr. názor na zdravie a chorobu, dôvera v systém zdravotnej starostlivosti, faktory ovplyvňujúce zdravotný stav na individuálnej úrovni /správanie vo vzťahu k zdraviu, životný štýl ap./, názory na dostupnosť a kvalitu zdravotníckych služieb, využívanie zdravotnej starostlivosti, skúsenosti s ňou atď.). (Možnosť stiahnuť tu.)

Publikácia podporuje stanovisko tých sociológov, ktorí v diskusii o „smrti tried“ polemizujú s názorom, že potenciál tejto kategórie sa vyčerpal, pretože realita súčasných spoločností už nezodpovedá základným predpokladom triednej analýzy, a dokazujú, že to platí iba o konci marxisticky chápaných spoločenských tried. Iné chápania tried, najmä tie, ktoré vychádzajú z koncepcie Maxa Webera, naďalej zostávajú sociologicky relevantnými a použiteľnými východiskami analýzy sociálnej stratifikácie moderných spoločností. V knihe sú zhrnuté najdôležitejšie výsledky autorovho empirického skúmania sociálnej stratifikácie, týkajúce sa testovania validity neoweberovských triednych klasifikácií, vývoja triedneho zloženia slovenskej spoločnosti, ako aj poznatkov o diferencovanom spôsobe života jednotlivých spoločenských tried a o rôznom sociálnom kapitáli ich príslušníkov. Jej súčasťou je i predstavenie a dôkazy zistenia, že aj v súčasnej slovenskej spoločnosti existuje popri triednom i statusové usporiadanie, ktoré je osobitnou dimenziou sociálnej stratifikácie, kvalitatívne odlišnou od jej triednej dimenzie. Knihu si môžete stiahnuť tu.

Zborník abstraktov ponúka informácie o tematických okruhoch, ktorými sa zaoberajú (nielen) sociologičky a sociológovia na rôznych pracoviskách a sú členkami a členmi Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV. Snahou autoriek a autorov príspevkov bolo porozumieť súčasnej situácii a problémom, ktorými "žije" slovenská spoločnosť a ponúknuť možnú interpretáciu jej príčin a dôsledkov. Príspevky, ktorých abstrakty zborník obsahuje, odzneli na Výročnej konferencii SSS pri SAV konanej na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v septembri 2022. Zborník abstraktov nájdete tu.

Predkladaná publikácia sa snaží vyplniť niektoré medzery v teoretickom i empirickom sociologickom poznaní problematiky vzdelanostných nerovností. Je spoločným dielom tímu Katedry sociológie Filozofickej fakulty UK v  Bratislave a  českých  sociologičiek a  sociológov. Prináša rozšírenú a  upravenú podobu  príspevkov prezentovaných na seminári Teoreticko-metodologické východiská sociologického skúmania vzdelanostných nerovností; súčasné poznatky a zistenia, ktorý sa uskutočnil v roku 2021. Tento seminár bol jedným z výstupov projektu VEGA č. 1/0224/19 Vzdelanostné nerovnosti na Slovensku, v ktorom sa tím Katedry sociológie FiF UK zameral na empirické preskúmanie niektorých, doteraz neriešených otázok vzdelanostných nerovností. Hlavná pozornosť bola pritom venovaná úlohe rodiny, resp. rodinného zázemia a  relevantného sociálneho prostredia na utváranie ašpirácií či zámerov jednotlivca v oblasti vzdelávania a získaného vzdelania. Knihu si môžete stiahnuť tu.

Kniha ponúka pohľad na dospievanie zástupcov dvoch generácií – povojnovej generácie a generácie Y – optikou životnej dráhy. Autor identifikuje charakteristické znaky prechodu do dospelosti a faktory, ktoré ju spoluvytvárali u spomínaných dvoch generácií. Zameriava sa pritom na vybrané rodinné (sobáš a rodičovstvo) a mimorodinné (rezidenčné osamostatnenie sa) prechody. Venuje sa aj novej špecifickej životnej etape, ktorá sa týka stále sa zvyšujúceho podielu mladých dospelých, tzv. vynárajúcej sa dospelosti a jej charakteristickým črtám. Knihu si môžete ako elektronickú publikáciu stiahnuť tu. 

Kniha skúma rôzne podoby práce, s cieľom poodhaliť sociologicky relevantné napätia, kontradikcie alebo paradoxy vo vzťahu k obsahu práce, jej sociálno-ekonomickým konzekvenciám a predpokladom. Kniha má päť kapitol, ktoré si všímajú päť rôznych aspektov sveta práce. Prvá kapitola je venovaná odcudzenej práci, v ktorej autor systematizuje doterajšie debaty o odcudzenej práci a rozvíja úvahy o možnostiach jej revitalizácie a aktualizácie. V druhej kapitole sa zamýšľa nad tým, za akých podmienok práca má alebo nemá zmysel. Pokúša sa formulovať argumenty, prečo skúmať zmysel práce a čo v takomto skúmaní brať do úvahy. Tretia a štvrtá kapitola sa tematicky presúvajú ku konzekvenciám, ktoré práca prináša. V centre pozornosti je vzťah práce a chudoby. Tretia kapitola si všíma kontext pracujúcej chudoby na Slovensku, jej charakteristiky ako aj odpovede, ktoré ponúka verejná politika. Štvrtá kapitola ponúka analýzu temporálneho aspektu pracujúcej chudoby na Slovensku. V piatej kapitole sa pozornosť zameriava na vývoj socio-kultúrnych predpokladov participácie žien na trhu práce. Konkrétne, analyzujeme v nej vývoj názorov verejnosti na rôzne témy súvisiace s ich pôsobením na trhu práce. Knižku si môžete v elektronickom formáte stiahnuť tu.

Ekonomická sociológia patrí na Katedre sociológie Filozofickej fakulty UK k novším kurzom. Aj z tohto dôvodu doteraz chýbal nejaký systematizujúci pokus o predstavenie jej kľúčových ideí a argumentov. Predloženým textom sa túto medzeru snažíme zaplniť. Učebnica ponúka podklad pre premýšľanie o vybraných oblastiach ekonomického života. Neposkytuje encyklopedický prehľad rôznych tém, škôl, prístupov, ale na niekoľkých témach sa snaží ilustrovať spôsob, akým sociológovia a sociologičky premýšľajú, a čo si všímajú, keď hovoria a píšu o ekonomike. Knižku si môžete stiahnuť tu.

Päť kapitol pojednávajúcich o rôznych aspektoch života mladých ľudí na Slovensku: nové podoby prechodu do dospelosti a možnosti jej skúmania (R. Džambazovič), transformácia  rodinného a reprodukčného správania mladých ľudí v kontexte zmien vzdelanostných dráh (B. Šprocha), singles, nezáväzné známosti a partnerské vzťahy (L. Eckerová), mladí ľudia ako aktívni občania v boji proti netolerancii a nenávisti (I. Chorvát) a konceptualizácia domova v rozprávaniach mladých vracajúcich sa migrantov (K. Koštialová a R. Hofreiter). Knihu si môžete stiahnuť tu.

Táto vysokoškolská učebnica je určená predovšetkým pre študentov sociológie na magisterskom stupni, no môže byť užitočná aj pre záujemcov z oblasti iných spoločenskovedných disciplín. Na Slovensku je prvým publikovaným pokusom o systematické spracovanie tejto zložitej problémovej oblasti sociológie. Poskytuje úvod do problematiky, ktorá súvisí so základnými metodologickými otázkami experimentu, modelovania a konštruovania sociologických teórií. Prezentáciu týchto relatívne samostatných oblastí spája niekoľko spoločných leitmotívov. Je to dôraz na problém kauzality, problém explanácie a využite súčasných poznávacích nástrojov, osobitne multiagentového modelovania sociálnej dynamiky.

V prvej časti sa pozornosť venuje najmä vymedzeniu znakov kauzálneho vzťahu a koncepciám kauzality, ktoré sa aplikujú v súčasnej sociológii. Kapitole o experimente dominuje analýza kľúčových problémov, akými sú problém validity, kontroly, organizácie a interpretácie experimentu.

Problematika modelovania je spracovaná v druhej časti textu. Tu sa vyjasňuje nielen vymedzenie modelu, ale aj jeho funkcia medzičlánku v procese vedeckého poznávania. Osobitná pozornosť sa venuje multiagentovému modelovaniu, ktoré je efektívnou metodologickou inováciou v súčasnej vede vôbec. Možnosti multiagentového modelu a simulácií jeho dynamiky sa demonštrujú na modeli kognitívnej deľby práce.

Tretí tematický okruh je venovaný predovšetkým stratégiám konštruovania sociologických teórií. Rozlišujú sa indukcionistické, dedukcionistické a modelové stratégie. Pozornosť sa sústreďuje najmä na modelovú stratégiu konštruovania sociologických teórií, ktorá je ilustrovaná teoretickými, matematickými (klasickými formálnymi) a multiagentovými (počítačovými) modelmi. Knižku si môžete stiahnuť tu.

Publikácia obsahuje súhrn najdôležitejších sociologických poznatkov o vývoji i aktuálnom stave sociálnej stratifikácie a mobility v slovenskej spoločnosti. Jej autori, Ján Sopóci, Daniel Gerbery, Roman Džambazovič, Ján Bunčák a Anna Hrabovská, spracovali množstvo štatistických údajov i poznatkov sociologických, ekonomických a iných výskumov s cieľom poskytnúť čitateľom čo najúplnejší obraz týchto oblastí sociálnych nerovností na Slovensku.

Kniha prináša najskôr obsiahly rozbor a zhodnotenie vývoja sociálnej stratifikácie a sociálnej mobility v našej spoločnosti za posledných sto rokov. Ďalšie časti sú venované analýze stratifikácie a mobility v súčasnej slovenskej spoločnosti. Autori vychádzajú z neoweberovských teoretických prístupov k stratifikácii a na základe zistení sociologických výskumov ju prezentujú optikou triednych klasifikácií EGP, ESeC a ESeG, ktoré v podmienkach našej spoločnosti i validizovali. Analyzujú tiež diferencované spôsoby života jednotlivých sociálnych tried. Popri sociálno-triednej analýze stratifikácie autori v ďalšej časti knihy prezentujú aj podobu statusového usporiadania slovenskej spoločnosti, odhaleného na základe rozboru profesiovej skladby manželských a partnerských párov. Posledná časť knihy je venovaná rozboru sociálnej mobility na Slovensku, najmä analýze intergeneračnej mobility, jej absolútnej a relatívnej miery i analýze hlavných vzorov sociálnej mobility. Možnosť stiahnuť tu. 

Učebnica poskytuje obraz formovania rôznych perspektív budovania sociológie v 20.storočí. Celý text je štruktúrovaný do 3 nosných kapitol, čo v závere dopĺňa široký zoznam zdrojov.

1. kapitola je venovaná objasneniu základných paradigmatických východísk v sociologickom poznávaní s dôrazom na odlíšenie normatívnej a interpretatívnej paradigmy, ktoré sú považované za nosné explanačné rámce sociologických prístupov v priebehu 20. storočia. Vymedzenie oboch typov kľúčových paradigiem vytvorilo základ pre hlbšie rozpracovanie témy vzniku a rozvoja vedeckých škôl v sociológii. Práca podáva charakteristiky vedeckej školy a uvádza typológiu sociologických škôl na základe definičného vymedzenia poľského autora J. Szackého. Text ďalej predstavuje všeobecné charakteristiky vybraných škôl s dôrazom na ich významných predstaviteľov, analyzuje dielo a prínos vybranej osobnosti školy a v záverečnej časti sumarizuje celkový prínos predmetných škôl a ich reprezentantov.

Predmetom 2. kapitoly práce sú školy budované na báze normatívnej paradigmy. Ide o školy formované na inštitucionálnom, typologickom a národno-kultúrnom základe. Sociologické školy budované na inštitucionálnom základe sú reprezentované Chicagskou školou a dielom R. E. Parka, Francúzskou sociologickou školou a dielom É. D. Durkheima a Frankfurtskou školou a dielom J. Habermasa. Sociologické školy budované na typologickom základe sú zastúpené neopozitivistickou školou a dielom P. F. Lazarsfelda, funkcionalistickou školou a dielom T. Parsonsa a konfliktualistickou školou a dielom R. Dahrendorfa. Sociologické školy budované na národno-kultúrnom základe sú predstavené prostredníctvom nemeckej sociologickej školy a dielom M. Webera, poľskej sociologickej školy a dielom F. Znanieckého a ruskej sociologickej školy a dielom P. A. Sorokina. Sociologické školy budované na báze interpretatívnej paradigmy sú náplňou 3. kapitoly práce. Reprezentujú ich dva typy škôl, a to interakcionistická a fenomenologická. Do prvej skupiny sú zaradené: druhá Chicagská škola a dielo Ch. H. Cooleyho a G. H. Meada, škola symbolického interakcionizmu a dielo H. Blumera, napokon škola strategického interakcionizmu a dielo E. Goffmana. Druhý typ je zastúpený fenomenologickou sociológiou E. Husserla a A. Schütza, etnometodológiou H. Garfinkela a A. Cicourela, sociálnym konštruktivizmom P. Bergera a T. Luckmanna a existencialistickou sociológiou J. D. Douglasa.

Je dôležité uviesť, že práca neobsahuje vyčerpávajúci zoznam vedeckých škôl v sociológii 20.storočia. Orientuje čitateľa/čitateľku v problematike paradigmatických prístupov a na nich budovaných vedeckých škôl, ktoré sú prezentované na príkladoch jednotlivých typov, ako aj na diele ich reprezentantov. Knižka je dostupná k stiahnutiu tu.

Autori publikácie predkladajú sociologickej verej­nosti súhrn najdôležitejších  poznatkov a záverov o sociálnej stratifikácii a mobilite v slovenskej spoločnosti, ku ktorým dospeli na základe analýzy poznatkov vlastného reprezentatívneho výskumu i s využitím zistení ďalších empirických výskumov, štati­stických údajov i teoretických sociologických poznatkov o tejto problematike. Kniha prináša opis aktuálnej podoby sociálnej stratifikácie slo­venskej spoločnosti optikou základných triednych klasifikácií a jej porovnanie so zisteniami doterajších sociologických výskumov, vý­sledky testovania validity triednych klasifikácií EGP, ESeC a ESeG v slovenskej spoločnosti, analýzu vzťahu medzi sociálnou strati­fikáciou a spôsobom života obyvateľov SR, potvrdenie existencie a opis podoby statusového usporiadania slovenskej spoločnosti na základe rozboru profesiovej skladby manželských a partnerských párov, určenie miery absolútnej a relatívnej, intergeneračnej a in­trageneračnej mobility na Slovensku i analýzu hlavných vzorov sociálnej mobility a tiež rozbor zastúpenia prekarizovanej práce v populácii SR i medzi príslušníkmi jednotlivých sociálnych tried. Autormi knihy sú: J. Sopóci, J. Bunčák, R. Džambazovič, D. Gerbery, A. Hrabovská a G. Lubelcová. Možnosť stiahnuť tu.

Monografia syntetizuje výsledky takmer 20-ročného skúmania societálnej anómie na Slovensku. Opiera sa o empirické zistenia z troch vĺn sociologického výskumu societálnej anómie v slovenskej spoločnosti, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2001, 2008 a 2016. Tieto výskumy sa zakladali na jednotnom originálnom teoretickom modeli societálnej anómie, ktorý má tri štruktúrne komponenty (absencia noriem, nefunkčnosť inštitúcií a zlyhanie sankčnej exekutívy) a 24 ich anomických prejavov. Text uvádza všetky základné výskumné zistenia o stave societálnej anómie na Slovensku v sledovanom období. Hlavná pozornosť sa orientuje na zaznamenané zmeny. Podrobne diskutované sú najmä reálne možnosti deskripcie, interpretácie a explanácie empirických zistení. Uvedené sú aj postupy a výsledky viacnásobnej validizácie modelu societálnej anómie. Možnosť stiahnuť tu.

Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej 23. – 24. mája 2018 v Bratislave pod záštitou Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV. Možnosť stiahnuť tu.

Konferencia s podtitulom slovensko-české kriminologické dni bola zameraná na komparáciu vývoja v predmetnej oblasti v SR a ČR pri príležitosti 100. výročia vzniku spoločného štátu a 25. výročia vzniku samostatných republík. Príspevky sú orientované do  troch problémových okruhov. Prvý okruh je venovaný  reflexii stavu a vývojových trendov kriminality a aktuálnych sociálno-patologických javov, vrátane metodologických problémov ich skúmania. Druhou kľúčovou oblasťou je problematika trestania a spoločenskej regulácie kriminality a sociálno-patologických javov. Treťou oblasťou je problematika prevencie kriminality a sociálno-patologických javov a stratégií začleňovania ohrozených kategórií. Možnosť stiahnuť tu.

Ambíciou knihy je zachytiť  hlavné črty a premeny sociológie na Slovensku po roku 1989. Autorky sa zamýšľajú nad zdrojmi sociologického poznania, ktoré formovali niekoľko generácií sociológov a sociologičiek. Pokúšajú sa identifikovať základné trendy, charakteristické pre vývin slovenskej sociológie a poukázať na prínos množstva autorských prác, ktoré prispeli k jej súčasnému stavu a podmieňujú jej perspektívy do budúcna. Monografia prináša aj výsledky empirického výskumu profesionálneho uplatnenia absolventov najstaršej katedry sociológie na Slovensku na bratislavskej Univerzite Komenského. Osobitnou súčasťou práce je abecedný prehľad osobností, ktoré reprezentujú slovenskú sociológiu. Záver knihy je koncipovaný ako súbor naliehavých výziev, ktoré stoja pred súčasnou sociológiou na Slovensku. Pätica autoriek sa svojou prácou snažila zaplniť biele miesta na mape poznania novodobej histórie slovenskej sociológie. Možnosť stiahnuť tu.

Pramenná publikácia ponúka tabuľkové zobrazenia základných zistení empirického výskumu realizovaného v rámci riešenia výskumného projektu Sociálna stratifikácia a sociálna mobilita v slovenskej spoločnosti (APVV-14-0639), ktorý bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Empirický výskum sa realizoval v roku 2016. Sociologický výskum s takýmto zameraním, realizovaný pod úplnou riešiteľskou gesciou slovenských sociológov a hradený z finančných zdrojov pochádzajúcich zo Slovenska, sa uskutočnil po prvýkrát v novodobých dejinách Slovenskej republiky. Publikácia umožňuje sledovať údaje šiestich tematických okruhov a v prílohe čitatelia nájdu dotazník výskumu. (Možnosť stiahnuť tu.)

Téma národa sa vynára v sociologickom myslení na Slovensku v rôznych spoločensko-historických kontextoch. Monografia zvýrazňuje metodologické odlišnosti v poňatí sociológie národa v jednotlivých etapách jej vývoja, a to od predsociologického myslenia, cez obdobie inštitucionalizácie a rozvoja multiparadigmatívnych prístupov až po súčasnosť. (Možnosť stiahnuť tu.)

Monografia je teoretickým úvodom do sociologického štúdia problematiky sociálnych nerovností, predovšetkým otázok sociálnej stratifikácie a mobility. Obsahuje všeobecný výklad problematiky spoločenských nerovností a stratifikačných systémov, ako aj rozbor vývoja sociologického poznávania sociálnej stratifikácie a mobility. Prináša tiež podrobnú analýzu základných teoretických poznatkov o klasických i novších sociologických koncepciách sociálnej stratifikácie a mobility. (Možnosť stiahnuť tu.)

Monografia je venovaná metodologickej reflexii explanačných modelov, ktoré sa využívajú v súčasnej analytickej sociológii. Problematiku uvádza charakteristika súčasnej analytickej sociológie (hlavné znaky, problém racionality, prepojenie mikroúrovne s makroúrovňou, teória strednej úrovne, explanačná funkcia sociálnych mechanizmov a vzťah Raymonda Boudona k súčasnej analytickej sociológii) a rozlíšenie základných stratégií konštruovania sociologických teórií. Hlavná pozornosť sa venuje modelovej stratégii konštruovania sociologických teórií a rekonštrukcii procesu, ktorým prešla súčasná analytická sociológia na ceste od teoretických modelov k modelom multiagentovým. Na konkrétnych príkladoch sa demonštrujú explanačné možnosti teoretických, formálnych a multiagentových modelov. Na tento účel slúžia teoretické modely Raymonda Boudona, formálne modely kumulatívnych (ne)výhod (Efekt sv. Matúša) a multiagentový model statusových hierarchií na základe vzájomných prejavov úcty. (Možnosť stiahnuť tu.)

Publikácia  je vysokoškolskou učebnicou ku kurzu s týmto zameraním v rámci štúdia sociológie. Ponúka špecifikáciu sociologického prístupu k sociálnym problémom ako nežiaducim a nepriaznivým situáciám, vyskytujúcim sa masovo v živote ľudí.  Sociologický prístup k sociálnym problémom sa zameriava na porozumenie kľúčových súvislostí fungovania a vývoja spoločnosti, v rámci ktorých sa formujú základy pre spoločenské zauzlenia, negatívne dôsledky, dopadajúce na jednotlivcov a celé sociálne kategórie. Práca poukazuje na možnosti sociologického prínosu tak pre analýzu sociálnych problémov a ich podmienenosti, ako aj pre hľadanie spôsobov ich riešenia. (Možnosť stiahnuť tu.)

Monografia približuje východiská, na ktorých stojí slovenská sociológia 20. storočia. Zameriava sa na spoločenské kontexty, ktoré podmienili premeny vedy a ich dopady na sociologické myslenie v čase spoločenských premien v 80. rokoch a v poslednej dekáde 20. storočia. Poukazuje na univerzálne a špecifické, tradičné, moderné a postmoderné v slovenskej sociológii. Zaoberá sa diferenciáciou a pluralizáciou sociologickej vedy na Slovensku v kontexte vstupu do nového milénia. Rozoberá niektoré základné trendy v jej súčasnom vývoji, charakterizuje vznik vedeckých škôl v slovenskej sociológii a mapuje situáciu v rozvoji odvetvových sociológií, pričom osobitne analyzuje situáciu v sociológii práva a sociológii zdravia a zdravotníctva. V záverečnej časti prináša výsledky uskutočneného empirického výskumu uplatnenia absolventov odboru sociológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. (Možnosť stiahnuť tu.)

Bratislava ako hosťujúca strana poskytla v periodickej rotácii českých, moravských a slovenských akademických inštitúcií priestor na tematické rozpracovanie otázok  diferenciácie a pluralizácie sociologického poznania v Česku a na Slovensku. Dva tematické bloky  ponúkli priestor na tieto základné okruhy: 1.   spoločenská štruktúra, modernizácia a transformácia v sociologických výskumoch; 2.   kolektívna pamäť a identita. V prvom tematickom bloku rezonuje problematika modernizačného procesu, analýzy sociálnych sietí, dynamiky mimovládneho sektora a bezpečnostnej problematiky súčasnosti. Politická kultúra v kontexte demokratizačného procesu stredoeurópskeho priestoru vytvára ucelený myšlienkový rámec pre jednotlivé príspevky. Druhý tematický blok reprezentujú predovšetkým príspevky pojednávajúce o náboženskej pamäti a odlišnostiach teoretických prístupov k jej skúmaniu, reprodukcii a možnostiach poznávania. Poskytuje možnosť komparácie prístupov českého a slovenského autorského zázemia. Tento blok dopĺňa práca zameraná na problematiku z oblasti sociológie vidieka. Autormi jednotlivých príspevkov a štúdií sú S. Miháliková, E. Laiferová, H. Kubátová, F. Škvrnda, M. Tížik, R. Vido, S. Buchta. (Možnosť stiahnuť tu.)

Vzťah spoločnosti a ekonomiky je často braný ako samozrejmosť, ktorá si nevyžaduje reflexiu. Diskutuje sa o miere, nevyhnutnosti spoločenskej regulácie ekonomiky, menej však o tom, ako je ekonomický život sýtený pôsobením sociálnych štruktúr a vzťahov. Ako vzniká trh, ekonomické inštitúcie a spoločenský poriadok, v ktorom hrá trhová ekonomická výmena kľúčovú úlohu. Kniha Spoločnosť a ekonomika: sociologické perspektívy prináša sedem esejí ponúkajúcich pohľad na spoločenský kontext fungovania ekonomiky. Autorkami a autormi jednotlivých kapitol sú: D. Alijeva, D. Gerbery, R. Hofreiter, M. Kika, G. Lubelcová a M. Nový. (Možnosť stiahnuť tu.)

Kniha Rodina na Slovensku v teórii a vo výskume je pokusom o reflexiu súčasnej rodiny a ponúka päť pohľadov na reprodukčné, rodinné a partnerské správanie z perspektívy sociológie, demografie a štatistiky. Jednotlivé kapitoly predstavujú ucelené štúdie, ktoré je možné čítať samostatne, ale aj ako príbeh s jednotlivými na seba nadväzujúcimi časťami, ktoré spája téma premien a rôznorodosti rodinného a partnerského života. Čitatelia nájdu v knihe analýzy zamerané na vonkajšie charakteristiky domácnosti a rodiny (pohľad na reprodukčné správanie a jeho celkovú transformáciu) ako aj na procesy, ktoré sa dejú vnútri rodiny (cez zachytenie metamorfóz v organizácii rodinného života a usporiadaní partnerstiev). Autormi a autorkami jednotlivých kapitol knihy sú R. Džambazovič, B. Šprocha, I. Chorvát, A. Kaščáková a G. Tydlitátová. (Možnosť stiahnuť tu.)

Monografia je venovaná sociologickej analýze zdravia obyvateľstva SR i súčasného stavu slovenského zdravotníctva a ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Analýza je založená najmä na dátach získaných výskumom ISSP Slovensko 2012, modul Zdravie a zdravotná starostlivosť, ale využíva aj údaje ŠÚ SR a Eurostatu, týkajúce sa zdravia a zdravotníctva v SR i v ďalších európskych štátoch. Osobitnú pozornosť venovali autori skúmaniu nerovností v oblasti zdravia. Na základe aplikácie najvýznamnejších teórií vysvetľujúcich vznik a reprodukciu týchto nerovností dospeli k záveru, že v slovenskej spoločnosti na zdravotný stav obyvateľstva rozhodujúcou mierou pôsobí sociálno-ekonomický status, pričom vzťah medzi statusom a zdravím je sprostredkovaný najmä materiálnymi a behaviorálnymi faktormi. (Možnosť stiahnuť tu.)

Monografia je venovaná problematike, ktorá má zásadný význam pre sociologický výskum. Systematicky spracúva metodologické a metodické otázky, ktoré súvisia s tvorbou a aplikáciou znakov, indikátorov, indexov a klasických typológií v sociologickom výskume. Jednotlivé metodické operácie podrobne ilustruje príkladmi z výskumníckej praxe. Tým poskytuje aj súčasný metodologický štandard, ktorému má zodpovedať výskumnícka prax. Text je preto určený nielen študentom sociológie ako učebnica, ale aj výskumníkom a iným záujemcom o sociologické výskumy. (Možnosť stiahnuť tu.)

Monografia je venovaná výkladu teoretických otázok sociologického chápania sociálnych inštitúcií a rozboru najdôležitejších sociologických teórií sociálnych inštitúcií. Na základe tohto východiska prezentuje základné sociologické, politologické, antropologické i ďalšie poznatky o hlavných druhoch sociálnych inštitúcií, ako sú manželstvo a rodina, výchova a vzdelávanie, zdravotníctvo, veda a technika, náboženstvo, ekonomika a politika. Môže poslúžiť ako učebnica pre študentov sociológie aj iných spoločenských vied, alebo ako východisko pre ďalšie štúdium problematiky sociálnych inštitúcií v súčasných moderných spoločnostiach. (Možnosť stiahnuť tu.)

Osobitné číslo karentovaného časopisu Sociológia, ktorej štúdie napísali členovia Katedry sociológie. Príspevky dobre odrážajú súčasnú vedeckú a výskumnú profiláciu členov katedry na oblasti analytickej sociológie, sociálnej stratifikácie, sociálnych nerovností a otázkam problematiky deviantného konania. Popri týchto štúdiách prináša toto číslo časopisu Sociológie aj informácie o vedeckej produkcii Katedry sociológie FF UK v Bratislave i recenzie niektorých novších publikovaných prác jej členov. (Možnosť stiahnuť tu.)

Monografia je venovaná výkladu základných teoretických otázok sociologického chápania kolektívneho správania a sociálnych hnutí v modernej spoločnosti. V jasnej a prehľadnej podobe poskytuje výklad najdôležitejších pojmov, teórií a koncepcií rôznych javov kolektívneho správania (davové správanie, panika, verejná mienka, fáma, klebeta, móda, mánia, masová hystéria) v modernej spoločnosti a tiež výklad sociologických teórií vysvetľujúcich základné otázky vzniku, vývoja a dôsledkov pôsobenia rôznych druhov sociálnych hnutí v súčasnej spoločnosti. Môže slúžiť ako učebnica, alebo ako východisko pre hlbšie skúmanie problematiky kolektívneho správania a sociálnych hnutí v súčasných moderných spoločnostiach. (Možnosť stiahnuť tu.)

Monografia je invenčným, systematickým a kritickým spracovaním histórie sociologického myslenia na Slovensku a v Čechách do roku 1948. Je to jedno z najvýznamnejších diel Alexandra Hirnera, dokončené bolo v roku 1970, no doteraz nebolo publikované. V čase svojho vzniku nemalo obdoby a ani dodnes nemá primeranú alternatívu. Táto mimoriadna vedecká práca je aj významným kultúrnym artefaktom, ktorý je príspevkom k historickej sebareflexii vývinu vedeckého myslenia v sociológii a tým aj príspevkom k poznaniu vývoja našej spoločnosti. Svojím významom presahuje hranice sociológie i vedy ako takej, je nielen dôležitým komponentom vedeckého myslenia, ale i kultúry na Slovensku. (Možnosť stiahnuť tu.)

Zborník z vedeckej konferencie obsahuje príspevky zamerané na riešenie troch problémových okruhov týkajúcich sa obdobia normalizácie. V rámci 1. okruhu „Normalizácia česko-slovenskej spoločnosti a mimovedné faktory normalizačného procesu“, autori rozpracovali otázky širších spoločenských podmienok a priebehu normalizačného procesu v slovenských sociologických inštitúciách. V 2. okruhu „Kľúčoví aktéri a udalosti na poli sociológie počas normalizácie“, príspevky pojednávajú o rozličných aspektoch dopadov a prejavov normalizácie v sociológii  na Slovensku a v Česku – na úrovni osobnej, kariérnej, v oblasti publikačných možností, v rozvoji odvetvových sociológií. Tretí problémový okruh „Funkcie a perspektívy sociológie v období normalizácie“ obsahuje články, ktoré poukazujú najmä na funkcie empirickej sociológie v danom období. Zborník dotvára v závere fotogaléria. (Možnosť stiahnuť tu.)

Publikácia je venovaná analýze a prezentácii metód kauzálneho modelovania, ktoré sa stali integrálnou súčasťou kvantitatívnych výskumov a analýz v sociológii. Prednostne sa zaoberá základnými princípmi týchto metód a koncentruje na najjednoduchšie prípady tzv. rekurzívnych systémov. Problematika sa podáva prijateľnou formou, ktorá akcentuje potreby sociologických analýz empirických údajov. Všetky základné operácie sú ilustrované konkrétnymi príkladmi z výskumníckej praxe vrátane modelov, ktoré vypracoval autor. Zdôrazňuje  metodologické predpoklady tohto druhu analýzy empirických údajov, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre zvládnutie tak zložitejších postupov, ako aj korektné použitie príslušných počítačových programov a zložitejších metód štruktúrneho modelovania. Súčasťou textu je aj kritické prehodnotenie reálnych možností tejto kategórie metód analýzy údajov.

Pramenná publikácia obsahuje tabuľkové zobrazenia základných zistení empirického výskumu realizovaného v rámci medzinárodného programu Internatio­nal Social Survey Programme (ISSP). Publikácia má najmä informatívnu funkciu, môže však slúžiť aj ako východisko pre hlbšie analýzy na základe dátového súboru ISSP Slovensko 2012, ktorý je bezplatne dostupný v Slovenskom archíve sociálnych dát (SASD). Výskumný modul Zdravie a zdravotná starostlivosť bol do programu ISSP zaradený po prvýkrát - odráža to skutočnosť, že otázkam zdravia sa venuje stále väčšia pozornosť. Poznávanie spoločenských súvislostí zdravotného stavu populácie a jeho dôsledkov patrí k dôležitým formám celospoločenskej reflexie. Modul Zdravie a zdravotná starostlivosť sa opiera o sociologické konceptualizácie zdravia a zdraviu blízkych tém. Umožňuje sledovať nielen subjektívne vnímanie zdravotného stavu a jeho dôsledkov pre bežné životné aktivity, ale aj faktory ovplyvňujúce zdravotný stav na individuálnej úrovni (správanie, životný štýl ap.), či informácie o zdravotnej starostlivosti (názory na dostupnosť a kvalitu zdravotníckych služieb, využívanie zdravotnej starostlivosti, skúsenosti s ňou atď.). (Možnosť stiahnuť tu.)

Monografia je venovaná výkladu základných teoretických otázok sociologického chápania modernej spoločnosti a sociálnej zmeny. V stručnej, jasnej a prehľadnej podobe poskytuje výklad najdôležitejších pojmov, teórií a koncepcií modernej spoločnosti, najmä objasnenie postmodernistických koncepcií a sociologických teórií druhej fázy vývoja modernej spoločnosti. Prináša tiež vysvetlenie hlavných pojmov, chápaní a teórií sociálnej zmeny, determinantov, zdrojov a vzorov sociálnej zmeny. Môže slúžiť ako učebnica, alebo ako východisko pre hlbšie skúmanie problematiky sociálnej zmeny v súčasných moderných spoločnostiach. (Možnosť stiahnuť tu.)

Recenzovaný zborník z vedeckej konferencie prináša 28 príspevkov, ktoré odzneli na stretnutí sekcií sociálnej patológie slovenskej a českej sociologickej spoločnosti, ktorá sa konala 3. až 5. októbra 2012 sa v Modre – Harmónii. Organizátormi konferencie boli Katedra sociológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave, Masarykova česká sociologická spoločnosť a Slovenská sociologická spoločnosť pri SAV. Editori zborníka rozdelili príspevky podľa ich zamerania do niekoľkých častí. Úvodné patria teoretických otázkam a problémom konceptualizácie sociálno-patologických fenoménov. Ďalšiu skupinu tvoria reflexie výskumov a zdrojov dát ku skúmaným oblastiam. Zameranie na parciálne otázky sociálno-patologických javov charakterizuje ďalšia skupina príspevkov. Osobitná pozornosť bola venovaná právnej regulácii sociálnej patológie, páchateľom kriminality, osobitne delikvencii mládeže, problematike drog a drogovej politiky a otázkam prevencie sociálno-patologických javov. (Možnosť stiahnuť tu.)

Memoárový zborník poukazuje na pohnutý osud a prínos tvorby popredného slovenského sociológa 20. storočia, docenta Alexandra Hirnera, ktorého storočnicu si pripomenula široká sociologická verejnosť v novembri v roku 2011. Príspevky zaradené do zborníka približujú život Alexandra Hirnera ako významnej osobnosti slovenského kultúrneho života v 20. storočí, ako vedca s neobyčajným invenčným potenciálom a nezabudnuteľného pedagóga. Reprezentanti vedeckých a kultúrnych inštitúcií, jeho bývalí spolupracovníci a žiaci analyzovali a odkrývali viaceré, dosiaľ aj neznáme skutočnosti, objasňujúce jeho profesijnú a životnú dráhu v kontexte historických peripetií minulého storočia. (Možnosť stiahnuť tu.)

Monografia je venovaná výkladu základných teoretických otázok a výsledkov sociologického skúmania politického života spoločnosti, ktoré tvoria jadro predmetu sociológie politiky. Môže poslúžiť ako učebnica sociológie politiky, alebo ako sociologický sprievodca po politickom živote spoločnosti. V pomerne stručnej, jednoduchej a prehľadnej podobe poskytuje základné informácie o najdôležitejších javoch politického života, ako sú moc a vláda, politická komunikácia a politické ideológie, politický systém, štát a ostatné politické inštitúcie, politická kultúra a socializácia, politické strany, záujmové skupiny, sociálno-politické hnutia, participácia občanov na politike, verejná mienka a voličské správanie. (Možnosť stiahnuť tu.)

Skriptá, ktoré na základe analýzy demografického vývoja v posledných dvoch desaťročiach na Slovensku, predstavujú charakteristické znaky súčasného demografického, reprodukčného a rodinného správania. Autor analyzuje vybrané demografické procesy a ukazovatele, akými sú štruktúra domácností, pôrodnosť a plodnosť, narodení mimo manželstva, potratovosť, sobášnosť a rozvodovosť. Demografické procesy vníma ako dôležité sociálne procesy, ktoré sú spojené s akceptovaným systémom hodnôt, pôsobia na ne sociálne normy, sú podrobené sociálnej kontrole a vytvárajú sa okolo nich sociálne vzory. Pokúša sa preto odhaliť a zhodnotiť trendy a tendencie, ktoré môžu naznačovať zásadnejšie kvalitatívne zmeny, prípadne ich zakladať. (Možnosť stiahnuť tu.)

Kolektívna monografia prinášajúca sedem štúdií z oblasti sociológie a politológie, ktoré sa zaoberajú aktuálnymi otázkami fungovania sociálneho štátu. Sociálny štát je koncipovaný ako kľúčová inštitúcia moderných spoločností vytvárajúca priestor pre verejnú, kolektívnu ochranu pred sociálnymi rizikami a podmienky pre budovanie spoločenskej dôvery a súdržnosti. Publikácia ponúka reflexiu problematiky príjmovej redistribúcie, minimálnej mzdy, politiky bývania či sociálneho dialógu. Popri tom si všíma ukotvenie Slovenska v procesoch európskej integrácie. Z katedry sociológie do knihy prispeli kapitolami Daniel Gerbery a Roman Džambazovič.

Recenzovaný zborník z vedeckého seminára prezentuje sedem príspevkov autoriek a autorov, ktorí sa zameriavajú na sociálne indikátory, resp. sociálny monitoring vybraných sociálnych javov a sociálnych problémov. Sústredili sa najmä na kľúčové oblasti reflexie existujúcich prístupov k tvorbe sociálnych indikátorov v SR i v zahraničí; na reflexiu dostupných dát a databáz; na príklady nových teoretických a metodologických prístupov k tvorbe sociálnych indikátorov a na reflexiu prístupov k tvorbe a využívaniu sociálneho monitoringu vo verejnej politike v SR i v zahraničí. Sprostredkujúcimi oblasťami je tak výskum širšieho kontextu samotných sociálnych indikátorov, ako aj konkrétnych ukazovateľov kriminality, rodinného a demografického správania, regionálnych ukazovateľov chudoby a sociálneho vylúčenia, spodných decilov príjmového rozloženia a rodovej rovnosti. (Možnosť stiahnuť tu.)

Kolektívna monografia je jedným z výstupov projektu "Globálne a lokálne procesy na Slovensku: rozvoj spoločenských inovácii v podmienkach internacionalizácie Európskej únie", podporovaného operačným programom Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ITMS 26240120017). Publikácia je produktom sociálnej dimenzie projektu a ambície vytvoriť platformu pre zapojenie doktorandov do jej riešenia. Základom pre túto platformu bola tematická orientáciu ich dizertačných prác, ktorá sa viazala na aktuálne sociálne problémy, s významným presahom do sféry sociálno-politických opatrení ako stratégií ich riešenia. Bol tak vytvorený priestor pre identifikáciu nových prístupov a praktických riešení, ktoré by odkryli inovačný potenciál tak v rovine konceptualizácie, ako aj rovine aplikácie riešení sociálnych problémov. Obsahuje príspevky z tematickej oblasti rodových štúdií, rodinného správania a rodinnej politiky, ako aj metodologických prístupov sociálnej analýzy. (Možnosť stiahnuť tu.)

Kolektívna monografia, ktorej autormi sú Ján Bunčák, Roman Džambazovič, Anna Hrabovská a Ján Sopóci, je rozdelená do dvoch častí. Prvá časť je teoretickým úvodom do štúdia problematiky sociálnych nerovností, sociálnej stratifikácie a mobility, založeným najmä na výklade vývoja sociologického poznávania tejto problematiky a na rozbore teoretických poznatkov a koncepcií, ktoré má súčasná sociológia v danej oblasti k dispozícii. Druhá časť publikácie prezentuje základné sociologické poznatky o vývoji sociálnych nerovností v slovenskej spoločnosti, najmä v posledných dvoch desaťročiach, ktoré autori získali na základe analýzy štatistických údajov a zistení niekoľkých medzinárodných sociologických výskumov uskutočnených na Slovensku po roku 1989. (Možnosť stiahnuť tu.)

Prvá monografia na Slovensku mapujúca metodologické problémy multiagentového modelovania v sociológii. Multiagentové modelovanie je aktuálnou a súčasnou metodologickou inováciou v sociológii. Publikácia ponúka pochopenie základných princípov, na ktorých sa zakladá, a riešenia kľúčových, zásadných metodologických otázok, ktoré na tomto úseku (nielen v sociológii) vznikajú. Autor demonštruje aj reálne možnosti tohto inovačného postupu na konkrétnom modeli kognitívnej deľby práce. (Možnosť stiahnuť tu.)

Cieľom knihy je analýza a zhodnotenie potenciálu konceptu sociálnej inklúzie na posilnenie inovatívnych momentov v sociálnej politike. Rastúci tlak na hľadanie nových riešení a odpovedí na sociálne problémy si vyžaduje inovatívny konceptuálny a metodologický prístup k identifikácii sociálnych problémov, ich podmienenosti a možností riešenia. Jeden z rámcov, ktoré v súčasnosti integrujú prístupy k sociálnym problémom, je práve koncept sociálnej inklúzie. V texte sa preto autori zameriavajú na možnosti jeho využitia v sociálnej politike. Venujú sa aj sociálnemu monitoringu a reportingu, ktoré predstavujú nevyhnutný základ zvyšovania kvality verejných politík. Zvlášť to platí pre politiky rámcované ideou sociálnej inklúzie, ktoré sú cielené na viaceré zdroje znevýhodnení a ich vzájomné posilňovanie. Širokospektrálnosť takýchto prístupov si vyžaduje precízny systém získavania poznatkov o povahe problémov i o konzekvenciách sociálnopolitických intervencií. Kľúčovým prvkom nomitoringu a reportingu sú sociálne indikátory. Všímajú si vývoj tzv. hnutia sociálnych indikátorov, faktory vplývajúce na ich zaradenie do procesov monitoringu a ďalšie súvislosti. Analyzujú dva nosné prvky sociálneho monitoringu a reportingu na Slovensku.