Filozofická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Výstavy, ktoré sme navštívili

Múzeum ruského umenia

Na potulkách historickým centrom Prahy neváhajte navštíviť aj Múzeum ruského umenia na Malom námestí, ktoré je otvorené len od decembra minulého roku a ponúka vyše 250 obrazov približne 50 ruských umelcov 18. - 20. storočia. K najzvučnejším menám spomedzi nich patria zaiste I. Ajvazovskij, I. Repin, I. Levitan, I. Šiškin, V. Vereščagin, V. Bilibin či S. Šaršún. Zaujímavosťou je, že väčšina diel novej kolekcie bolo získaných výlučne z českých súkromných alebo verejných zbierok. Mnohé z nich doteraz vôbec neboli vystavované ani inak predstavené verejnosti a ruskí kunsthistorici tak majú po prvýkrát možnosť sa s nimi zoznámiť.

Tradícia česko-ruských umeleckých vzťahov siaha minimálne do roku 1871, kedy sa po prvý raz v Prahe objavujú práce I. Ajvazovského. V ďalších rokoch (19. - 20. st.) Praha zorganizovala viac ako 40 výstav ruských maliarov, na ktorých s veľkým úspechom vystavovali napr. I. Repin či V. Bilibin. Vznik múzea je potvrdením a pokračovaním tejto tradície.

Ingrid Valová

Vasilij Kandinskij, František Kupka a Arnold Schönberg v Museu Kampa

V pražskom múzeu moderného umenia Museum Kampa si môžete až do konca júla pozrieť unikátnu výstavu abstraktných malieb troch osobností 20. storočia - ruského výtvarníka V. Kandinského, českého priekopníka abstraktného umenia F. Kupku a A. Schönberga, pre ktorého bolo maľovanie "iba" vášňou, rozvíjanou popri jeho hlavnej činnosti - skladaní hudobných diel. Hoci každý z nich je jedinečný, spája ich úzky vzťah k hudbe a vzájomné hudobno-obrazné inšpirácie ich umeleckých kompozícií. O prepojenosti maliarstva s hudbou viedli siahodlhú korešpondenciu Kandinskij s Schönbergom, pričom prvý z nich vnímal jednotlivé farebné erupcie ako "prejavy nástrojov v klasickom orchestri", pre druhého bola hudba farebným spektrom. Výstava takýmto spôsobom skúma, ako hudba ovplyvnila vývoj abstraktného umenia a naopak.

Diela Františka Kupku sú súčasťou stálej expozície múzea, naopak Vasilij Kandinskij je (nielen) v Prahe vzácnosťou. Nenechajte si preto pri návšteve Prahy ujsť exkluzívnu "chuťovku" tohto leta.

Ingrid Valová 

Fotografické príbehy 1840 - 1950

Východoeurópske témy sú i v tomto ročníku bratislavského festivalu Mesiac fotografie opäť zastúpené výrazne, a nechýba ani ruské umenie. V galérii Zoya ponúkajú ruskí kurátori výber vyše 300 historických fotografií z fondov Ruského štátneho archívu umenia a literatúry v Moskve s názvom Fotografické príbehy 1840 - 1950.

Ide o jednu z najväčších výstav festivalu a tak samotný rozsah v návštevníkovi nevyhnutne vyvoláva akúsi zvláštnu, ničím nepodloženú istotu, že sa mu tu ponúknu slávne snímky elitných ruských fotografov a že prípadne uvidí aj nejaké zaujímavé kúsky, ktoré ležali zabudnuté celé desaťročia na policiach archívu.

Treba povedať, že výstava ponúka naozaj všeličo, a to nielen pre človeka, ktorý sa zaujíma o dejiny fotografie. Od portrétnych snímok cez dokumentárne zábery z predrevolučných ruských miest a mestečiek po agitačnú stalinskú propagandu. Čítajte viac tu.

-ľm-

Marc Chagall v Bratislave

(slovo do diskusie)

Príležitostí obdivovať diela avantgardného umelca rusko – židovského pôvodu Marca Chagalla nie je na Slovensku veľa. V Bratislave sa však za posledné tri mesiace podarilo usporiadať pre milovníkov umenia až dve výstavy. Prvú ponúkla Galéria mesta Bratislavy, kde  bol Chagall súčasťou  výstavy pod názvom Francúzska klasická moderna. Druhá výstava je aktuálna práve teraz (trvá do 21.6. 2011, vstup je voľný) v súkromnej galérii River Gallery v novom komplexe River Parku na Dvořákovom nábreží.

Zážitok je jedinečný. Výstava pozostáva zo štyridsiatich diel, ktoré zahŕňajú poväčšine farebné litografie, ale tiež rytiny, návrhy na plagáty a ilustrácie k Gogoľovým Mŕtvym dušiam a La Fontainovým Bájkam. Rozsahom najväčší je tematický celok Biblia, pozostávajúci z 18 farebných litografií. Mimochodom, Chagall bol vo svojej dobe jediným židovským umelcom, ktorý sa zaoberal biblickou tematikou a treba tiež doplniť, že k nej pristupoval slobodne a svojím spôsobom „novointerpretačne“. S výnimkou spomínaných ilustrácií patria vystavované diela do obdobia 50. a 60. rokov 20. storočia. Bolo to mimoriadne plodné obdobie pre  Chagalla, v istom zmysle nová etapa umelcovho života, kedy bol už natrvalo usadený vo Francúzsku a tešil sa veľkému úspechu. Tvorbu Marca Chagalla zaraďujú čiastočne k fauvizmu, kubizmu, surrealizmu i expresionizmu a vďaka sugestívnym farebným a fantastickým obrazom hovoria o ňom tiež ako o umelcovi – poetovi (pôvodne s nelichotivým podtónom). K jeho hlavným témam a umeleckým inšpiráciám patrí domov, láska (najväčšou múzou preňho bola jeho manželka Bella Rosenfeld), Biblia či cirkus, pozorované akoby cez okno, skrze ktoré mohol letieť do nových svetov. Hoci sa uňho stretávame takmer so všetkými prvkami menovaných „izmov“ pretavenými do podoby symbolov a metafor, v spleti výtvarného avantgardného umenia 20. st. si zachoval osobité miesto a svojrázny štýl, o ktorom nikto nepochybuje.

Zážitok by bol jedinečný, keby mi po návšteve galérie nevírilo v hlave množstvo nezodpovedaných otázok. Hneď prvá bola, prečo sa o tejto udalosti, výnimočnej pre každého milovníka umenia, takmer nikde nič nepíše? Len akoby náhodou som ju objavila na portáli www.citylife.sk so skromným odkazom na stránku galérie, kde však okrem úprimného pozvania na výstavu nebolo nič bližšie. 31. 5. 2011 sa konala vernisáž k výstave. Viem to náhodou, pretože v ten deň som tam bola. O deň neskôr sa táto akcia spomenula na stránke najznámejšej internetovej sociálnej siete, no orámcovaná reklamou na hotel. Aby som bola spravodlivá, jeden článok pred vernisážou sa objavil, prečo však práve na www.pluska.sk? V ňom sa píše, že výstava je predajná, no v tom druhom presný opak. Kto však poskytol exempláre do galérie, nevedno. V článku, ktorý viditeľne podporuje hotelovú sieť sa uvádza, že všetky vystavené diela patria súkromnému zberateľovi z Nemecka. Priamo na výstave sa o tom však nič nedozviete. Neexistuje jediný leták, katalóg či súvislejší popis k výstave. Do ruky vám dajú dve A4, na ktorých sú názvy diel uvedené pod poradovými číslami.

Možno sa to dá vysvetliť tým, že galéria je novootvorená (Chagall je druhou výstavou v poradí), nezabehnutá, bez skúseností... Alebo aj ako ignorancia voči návštevníkom. Alebo iné ...? Myslím si, že výstave chýba profesionálny prístup zo strany usporiadateľa, moje očakávania neboli naplnené a počiatočné prekvapenie vystriedali pochybnosti.

V každom prípade treba vidieť a urobiť si vlastný názor. Veď to poznáte, думайте сами, решайте сами.... :-)

Ingrid Valová