Ako správne citovať
1. Knižné vydania:
KUSÁ, M. 2005. Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru. Bratislava : ÚSvL SAV, 2005. 173 s. ISBN 80-88815-15-0
KOVAČIČOVÁ, O., ČERVEŇAK, A., DRUGOVÁ, I., KUPKO, V., ELIÁŠ, A., MALITI, E., KUSÁ, M., MATEJKO, Ľ., PAŠTEKOVÁ, S. 2003. Krátky slovník ruských spisovateľov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2003. ISBN 80-223-1807-8
Puškinovské interpretačné variácie. 2000. Bratislava : Univerzita Komenského, 2000. 127 s. ISBN 80-223-1530-3
2. Príspevok v zborníku, časopise:
MATEJKO, Ľ. 2011. O "starobylom nápise" z Kremnice. In: Philologica 67. Bratislava : UK, 2011. s. 215 - 218.
MEDLENOVÁ, S. 1988. Slovoobrazovateľnyj aspekt v praktičeskom kurse russkogo jazyka dľa filologov 2. In: Ruštinár. Roč. 23(36), 8/1998. s. 7 - 10.
3. Elektronické zdroje:
GAIBA, F. 1998. The Origins of Simultaneous Interpretation: The Nuremberg Trial [online]. Ottawa : University of Ottawa Press. 1998 [cit. 2008-03-22]. ISBN 0776604570. Dostupné na internete : <http://books.google.com/books?id=qP2PQkhDVbcC&printsec=frontcover>
Elektronický lexikón slovenského jazyka. 1998 - 2007. Slovník slovenského jazyka [online]. Forma, s.r.o., © 1998 - 2007 [cit. 2008-04-28]. Dostupné na internete : <>http://www.forma.sk/onlines/slex/index.asp
>
4. Ruskojazyčné citácie:
ВИССОН, Л. 2007. Синхронный перевод с русского на английский: Приёмы. Навыки. Пособия. 7-е изд. Москва : Р. Валент, 2007. ISBN 978-5-93439-229-2
Бытие. 1992. In: Библия. Минск : PICORP, 1992. Глава 11:7, 292 с.
Справочно-информационный портал грамота.ру. 2000 - 2008. Словари. Проверка слова [online]. БСМП "ЭЛЕКС-Альфа", © 2000 - 2008 [cit. 2008-04-22]. Доступно в интернете : <http://gramota.ru/slovari/dic>
Príklad ruských a slovenských citácií v texte:
<...> V ruštine exituje niekoľko intonačných konštrukcií; Kozlova uvádza päť (Kozlova et al*., 2004, s. 15), Lynn Visson až sedem. (Виссон, 2007, с. 191)
<...> В издании Puškinovské interpretačné variácie, вышедшем в 2000 году, Мария Куса называет перевод И. Купца не совсем удачным. (Puškinovské interpretačné variácie, 2000, s. 63)
* skratka et al. sa používa na označenie kolektívu autorov.
Užitočná literatúra:
ŠANDEREROVÁ, J.: Jak číst a psát odborný text ve společenských vedách. Praha : Sociologické nakladatelství (SLON), 2009. 209 s. ISBN 978-80-86429-40-3
KIMLIČKA, Š.: Ako citovať a vytvárať zoznamy bibliografických odkazov podľa noriem ISO 690 pre „klasické“ aj elektronické zdroje. Bratislava : Stimul, 2002. 82 s. ISBN 80-88982-57-X
KATUŠČÁK, D. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. 3. vyd. Nitra : Enigma, 2004. 162 s. ISBN 80-89132-10-3
Plagiátorstvo
- dokument uverejnený na stránke Asociácie doktorandov Slovenska
Plagiátorstvo
Dušan Meško
Plagiátorstvo je nedovolené používanie cudzích publikovaných i nepublikovaných myšlienok, formulácií, poznatkov, výsledkov bádania alebo iných výsledkov tvorivej práce, ako aj ilustrácií, tabuliek, fotografií a pod. bez referencie (2, 3, 4). Za plagiátorstvo v najzávažnejšej forme sa pokladá predloženie kompletnej práce podpísanej „novými autormi“, niekedy v inom jazyku. Týka sa to ktoréhokoľvek štádia výskumu, písania alebo zverejnenia práce, tlačenej aj elektronickej verzie. Ak sa chce autor vyhnúť plagiátorstvu (resp. nechce byť z neho obvinený), všetky zdroje musí zverejniť (správne uviesť do úvodzoviek, správne citovať zdroj) a pri použití cudzieho písomného alebo grafického materiálu väčšieho rozsahu si dokonca vyžiadať povolenie (ochrana autorských práv) (2, 3, 4, 5). Zámena slov v originálnej práci nie je postačujúca na prevenciu plagiátorstva. Ak sa zachovala základná idea originálneho zdroja a nebola pritom citovaná, je úplne jedno, ako drasticky sa zmení jej kontext, alebo podoba, stále je to plagiátorstvo. Nami vytvorený text v práci pri dodržaní autorských práv iných autorov by mal byť podielovo prevažujúci nad správne citovanými a uvedenými zdrojmi prác iných autorov.
Nami vytvorené dielo sa považuje za intelektuálne vlastníctvo, ktoré je chránené zákonmi o copyrighte (u nás autorský zákon). Ak žiadame od iných rešpektovať naše práva, rovnako musíme my rešpektovať práva iných.
Študenti vďaka internetu dnes pri práci s odborným textom (príprava seminárov, referátov, záverečných prác atď.) veľmi radi využívajú techniku „odstrihni a prilep“ (cut-and-paste), jednoducho použijú niekým iným pripravený text od slova do slova a prehlásia ho za výtvor „vlastných myšlienok“. A plagiátorstvo je definované veľmi, veľmi prísne, napríklad na univerzite v Muhlenbergu, USA je za plagiátorstvo považované: kopírovanie/prepísanie z knihy, článku, skrípt, alebo akýchkoľvek iných zdrojových ne/publikovaných materiálov bez uvedenia/identifikácie ich zdroja, bez vyznačenia použitého textu v úvodzovkách, alebo formou poznámky pod čiarou (3). Plagiátorstvo je skrátka vytvorenie dojmu, že ste vytvorili niečo, čo ste si v skutočnosti požičali/ukradli od niekoho iného. Asi cítite, že tieto riadky sú najmä o tom, že akýkoľvek váš text má byť vytvorený vami ako originál (samozrejme s využitím všetkých dovolených a správne použitých foriem myšlienok a prác iných autorov). Na mnohých svetových univerzitách sveta prijali pravidlo nulovej tolerancie voči plagiátorstvu, zvyčajne sa za závažné porušenie v tomto prípade až vylučuje autor z akademickej a vedeckej komunity. A nevedomosť a neznalosť zákona neospravedlňuje. Za plagiátorstvo sa nepovažujú všeobecné dostupné informácie (všeobecná vedomosť), fakty, ktoré sú voľne dostupné z mnohých zdrojov, fakty, ktoré nie sú výsledkom originálneho výskumu (napr. J. F. Kennedy bol prezident Spojených štátov, včera v rakúskych Alpách napadlo 50 cm snehu, na južnom Slovensku bola dobrá úroda papriky).
V USA sa pre dnešné plagiátorské práce používa pojem „internet paper mill“ (internetový mlynček na články/práce), je to akási skratka pre študenta, medzi zadaním a odovzdaním práce môže byť vďaka internetu kratulinká cesta (pár kliknutí, CTRL+C, CTRL+V a je to). Skúsený pedagóg dokáže rozpoznať zmenu písomného štýlu študenta pri plagiátorstve, že daný text nevytvoril. Ale to sa dá len v niektorých študijných odboroch a v malých študijných skupinách, ak pedagóg vedie študentov viac rokov. Už aj u nás sa na univerzitách pristupuje z dôvodov výrazného nárastu digitálneho plagiátorstva u študentov k diskusii aká miera plagiátorstva je „prípustná“. Vďaka jeho celosvetovému nárastu a ako odpoveď naň boli vytvorené technické prostriedky (softvér a rozsiahle databázy miliónov prác, článkov vrátane študentských, s viac ako 4,5 miliardami strán textu), ako porovnať plagiátorský text s textom originálnym a narušovateľa odhaliť. Do siete univerzít celého sveta preniká systémová spolupráca na prevenciu plagiátorstva a ochranu a podporu originality všetkých druhov študentských prác. Plagiátorstvo poráža účel, prečo študent prichádza na univerzitu – učiť sa ako rozmýšľať, používať vlastnú invenciu, tvorivosť, samostatnosť, logiku. Študent má prísť na univerzitu naučiť sa používať a veriť svojej inteligencii. Naučiť sa kriticky rozmýšľať, získať vedomosti a zručnosti, diskutovať. To mu umožní tvoriť, tvoriť nové idey a výzvy v prostredí akademickej slobody. A ako si poradí akademická komunita a etiketa s generátormi odborných a vedeckých článkov (napríklad na www.pdos.csail.mit.edu/scigen/), to ukáže čas. Keď sa naučíte plagiátorstvu, prílišnej kompilácii vo svojich prácach počas semestra, či pri príprave bakalárskej/diplomovej práce, strácate schopnosť vlastného tvorivého uvažovania, vlastného písomného prejavu, štýlu, strácate pocit vytvorenia vlastného diela, text stráca jednoliatosť a vy v ňom plávate ako zápalka v rozvodnenom toku. Pedagóg tu predsa nie je na to aby v tých recyklovaných nesúvislých hlúpostiach prevzatých z www.tojeparada.com plával s vami. „Otestuje“ vás skúsený pedagóg, alebo skúšobná komisia na obhajobách, či neskôr život samotný. To je podobné, ako keby skúsený pedagóg priviedol odprednášať odbornú tému domovníka, či údržbára a ten by ju potom odpublikoval. Mimochodom – a situácia sa bude postupne zhoršovať v neprospech takýchto študentov – plagiátorstvo je založené na nezvyčajných predpokladoch o učiteľoch. Predpokladoch, že učitelia nečítajú knihy, že si nepamätajú, čo je v nich napísané, že nikdy nechodia online na internet a nesledujú webové stránky pre študentov, že nevedia používať google na hľadanie fráz, ktoré sa objavujú v kradnutých článkoch, že si nepamätajú predchádzajúce práce toho istého študenta. To sú nesprávne predpoklady. Navyše plagiátorstvo berie čas, niekedy dosť času, niekedy dokonca toľko času, že by stálo za úvahu za ten čas napísať vlastný, nekradnutý text, vtedy je to produkt váš a copyright je vo vašej hlave. Plagiátorstvo je tiež znesvätením vzťahu študent-pedagóg, deštruuje potenciál študenta. Študent si predsa aj férovým prístupom k príprave písomných prác buduje svoju značku „made by“. Ako študent sa najprv musíte snažiť chápať/porozumieť, potom budete chápaný/budú vám rozumieť.
Literatúra:
1. Committee on Publication Ethics. [online], [citované 3.3.2004]. Dostupné na internete:
<http://www.publicationethics.org.uk/cope2001/pages2001/about.phtml>
2. STEPHEN, J., ROSENWASSER, D. Plagiarism. [online], [citované 14.8.2005]. Dostupné na internete: <http://www.muhlenberg.edu/mgt/provost/academic/plagiarismdef.html>
3. TOMPKINS, K. et al.: Academic Etiquette. [online], [citované 26.5.2005]. Dostupné na internete: <http://web.cn.edu/kwheeler/documents/Academic%20Etiquette.pdf
4. What is plagiarism? [online], [citované 26.8.2005]. Dostupné na internete: <http://www.turnitin.com/research_site/e_what_is_plagiarism.html>
5. Zákon č. 618/2003 zo 4. decembra 2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).