Podujatia

Znalecká činnosť v sociálnych vedách v 21. storočí: Skúsenosti, výzvy, perspektívy

Termín: 11.6.2024, 9.30-11.30 CEST

Miesto: Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava + online

Cieľom podujatia je zdieľať a diskutovať o súčasnom stave znaleckej činnosti v sociálnych vedách na Slovensku so zahrnutím historických a komparatívnych súvislostí. Podujatie prepája rozhodovateľky a rozhodovateľov z radov súdnej a výkonnej moci a právnických profesií so znalkyňami a znalcami ako aj akadémiou, v záujme prehĺbenia vzájomného pochopenia rozmanitých pohľadov a stavu poznania tak vo vede, ako aj v právnej a rozhodovacej praxi. Podujatie zároveň predstaví, prvýkrát v slovenskom prostredí, teóriu "kultúrnej expertízy", ktorá je na vzostupe v medzinárodnej literatúre od roku 2015 a je v súčasnosti predmetom riešenia projektu so zameraním na vytvorenie globálnej siete aktérov zaujímajúcich sa a angažujúcich sa v oblasti znalectva v sociálnych vedách (K-Peritia COST Action, Cultural Expertise Junior Network, riešitelia za SR: Dr. Matej Medvecký, Dr. Max Steuer).

Podujatie sa uskutoční v slovenskom (českom) jazyku v rámci projektu "Hovorme o súdoch", realizovanom na Katedre politológie Univerzity Komenského s finančnou podporou Veľvyslanectva USA. Registrácia je možná do 9.6.2024 pre prezenčnú účasť a do 10.6.2024 pre online účasť prostredníctvom formulára https://forms.office.com/e/rxWf7CgAEy. V prípade otázok kontaktujte Maxa Steuera: max.steueruniba.sk

Program: 

Otvorenie

  • Mgr. Matej Medvecký, PhD. | Vojenský historický ústav (VHÚ) SR
  • Max Steuer, M.A., LL.M., PhD. | Univerzita Komenského v Bratislave, Katedra politológie

Úvodné príhovory k téme podujatia

  • JUDr. Petra Príbelská, PhD. | sudkyňa a predsedníčka senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
  • Mgr. Sylvia Hvizdošová | riaditeľka odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Predstavenie konceptuálneho rámca “kultúrnej expertízy” pre uvažovanie o znaleckej činnosti v sociálnych vedách v 21. storočí

  • Max Steuer, M.A., LL.M., PhD. | Univerzita Komenského v Bratislave, Katedra politológie
  • Mgr. Matej Medvecký, PhD. | Vojenský historický ústav (VHÚ) SR

Skúsenosti znalcov zapísaných v zozname znalcov v sociálnovedných odboroch v SR a v ČR – moderovaná diskusia

  • PhDr. Mgr. Petr Jurek, Ph.D. | vedúci Katedry politológie a medzinárodných vzťahov, Západočeská univerzita v Plzni
  • Mgr. Pavol Kosnáč, MSt., PhD. | riaditeľ DEKK Inštitútu a vedecký pracovník, Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied, Bratislava
  • Mgr. Matej Medvecký, PhD. | Vojenský historický ústav (VHÚ) SR
  • doc. JUDr. PhDr. Ivo Svoboda, Ph.D., LL.M., DBA. | Katedra kriminológie Akadémie Policajného zboru v Bratislave

Širšie perspektívy, komentáre, všeobecná diskusia

  • MUDr. Norbert Moravanský, PhD. | Univerzita Komenského v Bratislave, Ústav súdneho lekárstva –  hlavný konzultant znaleckého ústavu “Inštitút forenzných medicínskych expertíz”
  • doc. Mgr. Helena Tužinská, PhD. | Univerzita Komenského v Bratislave, Katedra archeológie a kultúrnej antropológie
  • doc. PhDr. Zdeněk Vojtíšek, Ph.D. | vedúci Katedry religionistiky, Univerzita Karlova, Praha

Záver

  • Mgr. Matej Medvecký, PhD. | Vojenský historický ústav (VHÚ) SR
  • Max Steuer, M.A., LL.M., PhD. | Univerzita Komenského v Bratislave, Katedra politológie

Diskusia o ústavnosti, verejnej politike a ochrane demokracie na Slovensku

Photo © Mgr. Sára Pajdlhauserová
Photo © Mgr. Sára Pajdlhauserová

Utorok, 7. máj 2024. Katedra politológie Univerzity Komenského bola hostiteľkou diskusie s multidisciplinárnou študijnou skupinou štipendistiek a štipendistov nemeckej Nadácie Hansa-Böcklera. Panel moderoval Campbell MacGillivray, M.A. (doktorand, University of Göttingen) a zahŕňal Prof. Emíliu -Sičákovú-Beblavú (Inštitút verejnej politiky, Univerzita Komenského v Bratislave) a Dr. Maxa Steuera (Katedra politológie Univerzity Komenského, koordinátor projektu "Hovorme o súdoch"). 

Právny štát: Nejednoznačnosti bezvýhradného verejného dobra

Podujatie realizované ako súčasť Regionálnej akadémie Univerzitnej aliancie ENLIGHT dňa 22.4.2024 medzi 16.15-18.15 hod. v anglickom jazyku bez tlmočenia. 

Profesor András Sajó

  • Doktor práv Maďarskej akadémie vied
  • Univerzitný profesor, Stredoeurópska univerzita (CEU)
  • Senior výskumník, CEU Democracy Institute
  • Bývalý sudca a podpredseda, Európsky súd pre ľudské práva
  • Člen, Oversight Board (Meta)

Zhrnutie: Táto prednáška pokrýva potenciál a limity právneho štátu pri ústavnej sebaobrane. Ako konceptuálny nástroj je „právny štát“ všadeprítomný, odvolávajú sa naň mnohí vrátane tých, ktorí sa necítia viazaní kvalitou ústavnosti spočívajúcou v obmedzeniach nekontrolovanej moci. Vo svojom úzkom chápaní právny štát nielenže nezastavuje, ale môže dokonca prehĺbiť nadvládu panovníka. Avšak s pochopením tohto nevyhnutného limitu môže právny štát slúžiť ako vplyvná odpoveď na iliberálne praktiky podvádzania.

Hybridné podujatie bolo k dispozícii online prostredníctvom platformy Zoom. Plagát podujatia je k dispozícii k nahliadnutiu na tejto stránke (link)Prezenčný komponent podujatia sa uskutočnil v miestnosti N416 na Múzejnej 2, 810 00 Bratislava.

Spolupráca na workshope "Európska únia a právny štát"

Celoštátne kolo Olympiády ľudských práv aj v roku 2024 venovalo pozornosť úlohe súdnictva v demokratických spoločnostiach, v neposlednom rade prostredníctvom špecializovaného workshopu dňa 17.4.2024 pre účastníčky a účastníkov na tému "Európska únia a právny štát". Významnou hosťkou tohto wokshopu z radov aktívneho sudcovstva bola pani JUDr. Barbara Pořízková, podpredsedníčka Najvyššieho správneho súdu ČR, ktorá je zároveň členka Výboru podľa článku 255 ZFEÚ, ktorý plní kľúčovú funkciu pri posudzovaní kandidátok a kandidátov na najvyššie pozície v súdnictve na úrovni inštitúcií EÚ. 

Do diskusie počas workshopu sa zapojil aj pán Radim Dvořák, zástupca vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v SR a vedúci politického tímu, pričom ju moderoval doc. Erik Láštic, PhD., vedúci Katedry politológie UK a člen projektového tímu "Hovorme o súdoch".

Bližšie informácie sú k dispozícii na webovej stránke Olympiády ľudských práv. Sme veľmi radi, že organizačný tím Olympiády ľudských práv venoval priestor tejto kľúčovej téme aj v roku 2024. 

Fotografie: © Olympiáda ľudských práv.

Demystifikácia Súdneho dvora EÚ: Krátky úvod

Seminár sa uskutoční prezenčne dňa 8.4.2024 medzi 12.35-14.45 v miestnosti Filozofickej fakulty UK č. N217 (Múzejná 2, Bratislava).

Cieľom tohto seminára je priblížiť študentstvu a širšej verejnosti často záhadami opradenú a verejne podceňovanú inštitúciu Súdneho dvora EÚ v kontexte inštitucionálneho systému EÚ.

Úvodný príspevok prednesie: Aman Mehta, študent LLM, Stredoeurópska univerzita, Viedeň. Moderuje: Max Steuer, PhD. 

Seminár a diskusia sa uskutoční v angličtine. 

Seminár k Najvyššiemu súdu Indie a k Najvyššiemu súdu Srí Lanky

Dňa 27.10.2023, 16.15-18.00 IST (12.45-14.30 CEST), O.P. Jindal Global University, Jindal Global Law School a online (v angličťine bez tlmočenia).

Rečníčka a rečník:

·        Ayesha Wijayalath, doktorandka, University of New South Wales, Austrália

·        Dayaar Singla, advokát a bývalý asistent predsedu Najvyššieho súdu Indie, Dr. D.Y. Chandrachuda

Pre viac informácií viď anglickú verziu stránky.

Seminár k rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Ukrajiny

Dňa 6.10.2023, 16.15-17.25 IST (12.45-13.55 CEST), O.P. Jindal Global University, Jindal Global Law School a online (v angličtine bez tlmočenia).

Rečníčka: Doc. Dr. Kristina Trykhlib, Yaroslav Mudryi National Law University v Charkove, Ukrajina

Pre viac informácií viď anglickú verziu stránky.

Seminár k ochrane ľudských práv Ústavným súdom Indonézie

Dňa 22.8.2023, 13.15-15.00 IST, O.P. Jindal Global University, Jindal Global Law School a MS Teams (v angličťine bez tlmočenia).

Hosť: M. Lutfi Chakim, LL.M. (Seoul), výskumník, Ústavný súd Indonézie.

Pre viac informácií viď anglickú verziu stránky.

Talking Courts (Hovorme o súdoch) na Celoštátnom kole Olympiády ľudských práv (Omšenie, 19.4.2023)

Súdy, demokracia, ľudské práva a zahraničná politika USA

Záverečné kolo jubilejného 25. ročníka Olympiády ľudských práv na Slovensku, celoštátnej súťaže pre stredné školy, ktorá významne prispieva k vzdelávaniu o ľudských právach, demokracii a Európskej únii na Slovensku, ponúklo výnimočnú príležitosť diskutovať s niektorými z najmotivovanejších a najangažovanejších mladých ľudí zo stredných škôl v krajine, ako aj s viacerými uznávanými odborníčkami, sudcami a zástupkyňami mimovládnych organizácií v oblasti ochrany ľudských práv na Slovensku. Záverečné kolo sa uskutočnilo prezenčne po niekoľkých rokoch hybridných formátov v dôsledku pandémie COVID-19 a následne ruskej invázie Ukrajiny. Jeden zo štyroch tradičných workshopov, ktoré boli účastníkom ponúknuté v druhý deň súťaže (19. apríla 2023, Omšenie, Slovensko), bol venovaný projektu Talking Courts (Hovorme o súdoch). Prehľad programu workshopu (v anglickom a slovenskom jazyku) nájdete na webovej stránke Olympiády ľudských práv.

Formát workshopu predstavoval unikátny rozhovor medzi sudcom federálneho súdu USA, odborníkom z oblasti zahraničnej politiky a akademikom. Zástupca Veľvyslanectva USA v Bratislave, politický a ekonomický referent, pán Shiv Srikhant, predniesol úvodný príspevok o úlohe a význame ľudských práv v zahraničnej politike USA, v ktorom poukázal na niektoré výzvy, ktorým čelia odborníci z oblasti diplomacie najmä v prípade, ak konkrétne vedenie USA nepodporuje presadzovanie ochrany ľudských práv.

Po zameraní na verejnú politiku vystúpil profesor Cornell W. Clayton, DPhil. (mimoriadny profesor politológie C. O. Johnsona a riaditeľ Thomas S. Foley Institute, Washington State University; Fulbright špecialista, Univerzita Komenského v Bratislave, Katedra politológie). Profesor Clayton poukázal na dominantnú paradigmu v americkej právnej vede a súdnictve, ktorá zachytáva významnú časť diskusie o úlohe súdnictva pri ochrane ľudských práv a demokracie, známu ako protiväčšinová dilema (countermajoritarian difficulty [A. Bickel]). Ako však zdôraznil, túto myšlienku o súdoch stojacich proti demokratickej väčšine je potrebné spresniť, keďže ju spochybňujú empirické dôkazy aj teória demokracie. Profesor Clayton zdôraznil, že priznanie úlohy vlastných skúseností a filozofie sudcovstva v súdnom rozhodovaní, pri vedomej snahe minimalizovať tento vplyv ako formu sebaobmedzenia, je kľúčové pre posilnenie ich role a verejnej prezentácie ako ochrancov ľudských práv.

Profesor Clayton však zároveň varoval pred prezentovaním všetkých druhov spoločenských sporov ako sporov o ľudské práva (odvolávajúc sa na práce M. A. Glendon). Takéto "prehnané" používanie jazyka ľudských práv môže podceniť skutočne politický charakter rozhodnutí, ktoré je potrebné v demokracii prijímať prostredníctvom občianskeho dialógu a presviedčania pri hľadaní konsenzu, a v konečnom dôsledku môže byť kontraproduktívne pri presadzovaní progresívnych programov v oblasti ľudských práv. 

Po "vonkajšom" pohľade profesora Claytona nasledoval "vnútorný" pohľad sudcu Davida G. Campbella, sudcu Federálneho súdu prvého stupňa pre obvod Arizona, USA a predsedu Výboru súdov USA pre medzinárodné súdne vzťahy. Sudca Campbell priznal dilemy, ktorým sudkyne a sudcovia niekedy čelia, keď im výklad platného práva neumožňuje vydať rozsudok, ktorý by sami považovali za spravodlivý. Napriek tomu sudca Campbell, ktorý počas svojej hviezdnej kariéry pôsobil aj ako poradca na Najvyššom súde USA (SCOTUS), zdôraznil, že v právnom štáte je nevyhnutné, aby sa sudcovia držali zákona.

Sudca Campbell sa síce vyslovil za zachovanie striktného rozdielu medzi právom a politikou, ale zároveň uviedol dôležité príklady, keď sa jemu samotnému alebo iným sudcom v USA podarilo ochrániť ľudské práva pred porušovaním, obmedzením verejnej moci zo strany štátnych orgánov. Študentských účastníkov a účastníčky tieto prípady mimoriadne inšpirovali a prepojili ich s viacerými súčasnými kontroverziami v oblasti verejnej politiky v USA vrátane vlastníctva zbraní a súvisiacich prípadov násilia so zbraňami, trestu smrti, ako aj nezávislosti súdnictva.

Následná diskusia vygenerovala otázky adresované aj profesorovi Claytonovi a pánovi Srikhantovi, v ktorých účastníci skúmali súvislosti medzi ľudskoprávnou rétorikou a praktikami politických lídrov a úlohou súdov pri ich formovaní a pri predchádzaní rozširovania neodôvodneného obmedzovania práv a zanedbávania voči zraniteľným členom našej spoločnosti.

Projektový tím Talking Courts (Hovorme o súdoch) by rád vyjadril poďakovanie váženým rečníkom, pani Stacey Campbell, všetkým účastníčkam a účastníkom za ich aktívnu účasť a Veľvyslanectvu USA na Slovensku, ktoré na podujatí zastupovali pán Shiv Srikhant a politická špecialistka pani Gabriela Šaturová, ako aj Komisii J. Williama Fulbrighta pre vzdelávacie výmeny v Slovenskej republike, ktorá podporila pobyt profesora Claytona. Osobitné uznanie si zaslúžia organizátori Olympiády ľudských práv, Celoštátna komisia OĽP vedená jej predsedníčkou Dr. Dagmar Hornou, podporovaná ôsmimi regionálnymi koordinátormi (jeden stredoškolský učiteľ z každého slovenského kraja) a niekoľkými ďalšími odborníkmi, ako aj podporný tím olympiády vrátane Patrika Nalešníka a Lukáša Gejdoša, za dôveru a podporu zapojenia projektu Talking Courts. Radi by sme tiež ocenili prítomnosť viacerých vzácnych hostí vrátane predsedu Najvyššieho súdu SR Dr. Jána Šikutu a advokáta pre ľudské práva Dr. Michala Davalu, ktorého nedávno schválila Súdna rada SR ako kandidáta na novozriadený Správny súd v Bratislave.

Preklad správy z angličtiny do slovenčiny: Lukáš Schvantner, stážista Talking Courts, študent, KPOL FiF UK

----------------

Agenda a zoznam spíkrov workshopu sú dostupné (v slovenčine aj v angličtine) na webovej stránke Olympiády ľudských práv (link). Formulár spätnej väzby je taktiež k dispozícii na tejto stránke (link). Za niektoré z nižšie uvedených fotografií ďakujeme Veľvyslanectvu USA v SR; oficiálny príspevok na Facebooku je k dispozícii na tejto stránke (link).

Diskusie sudcu Campbella so študentkami a študentami stredných škôl

V priebehu svojej krátkej návštevy na Slovensku sudca Federálneho súdu prvého stupňa pre obvod Arizona, USA a predseda Výboru pre medzinárodné justičné vzťahy Federálnych súdov USA David G. Campbell navštívil tri bratislavské gymnáziá a absolvoval živé diskusie so študentkami a študentami. Diskusie sa uskutočnili na nasledujúcich gymnáziách:

  • Gymnázium, Grösslingová 18 (GAMČA), Bratislava 
  • Gymnázium Jura Hronca, Bratislava
  • Gymnázium na ul. Ladislava Sáru, Bratislava

Projektový tím Talking Courts ďakuje za spoluprácu vedeniam škôl ako aj kontaktným osobám v radoch učiteľského zboru pri organizácii týchto diskusií, konkrétne Mgr. Michalovi Bohušovi (Gymnázium na ul. Ladislava Sáru), Mgr. Jane Gabrišovej (Gymnázium, Grösslingová 18) a Mgr. Martinovi Vancovi (Gymnázium Jura Hronca).

Správa z diskusie na Gymnáziu na ul. Ladislava Sáru dňa 19.4.2023, autorka správy: Radana Walterová (študentka)

Stretnutie študentiek a študentov s federálnym sudcom

Študentky a študenti posledných ročníkov Gymnázia na Ulici L. Sáru dostali neopakovateľnú príležitosť stretnúť sa naživo s americkým federálnym sudcom. Počas tejto prednášky sme sa dozvedeli, ako sa líši slovenský súdny systém od amerického, ako aj to, akým prípadom sa pán David Campbell venuje.

V apríli sa študentky a študenti posledných ročníkov zúčastnili na diskusii s americkým federálnym sudcom za štát Arizona. Sudca David Campbell v úvode stručne opísal rozdiely medzi federálnym justičným systémom, v ktorom každý americký štát má vlastné zákony  v niektorých oblastiach, a systémom na Slovensku, kde na celom území platia tie isté pravidlá. Potom nám objasnil, čo považuje za najdôležitejšie pri obhajovaní práva, a to na názorných ukážkach.

Pán Campbell nám porozprával o niekoľkých svojich prípadoch, ktoré riešil. Prvý bol o jednotlivcovi, ktorý spáchal závažné zločiny, za ktoré bol uväznený na niekoľko rokov. Avšak jedného večera ho dozorcovia vytiahli z postele a zbili, čím porušili jeho práva, a tak podal trestné oznámenie. Pri dokazovaní sa ukázalo, že väzeň neklamal, a skutočne dostal od väzenia odškodné. Toto bol len jeden z príkladov, kedy sa ukázalo, že právo je pre všetkých rovnaké. Aj keď išlo o väzňa, dostalo sa mu naplnenia svojich práv (jeho trest to nijako neovplyvnilo a odškodné si bude môcť „užiť” až po odpykaní trestu a prepustení z väzenia).

Po vypočutí ďalších takýchto federálnych prípadov sa začala voľná diskusia  so sudcom Campbellom. Tam sa ho mohli žiaci spýtať na rozličné témy súvisiace s prácou federálneho sudcu. Mnohé z otázok sa týkali osobnej alebo verejnej bezpečnosti.

Na otázku, či už sa pánovi Campbellovi niekedy vyhrážali, odpovedal, že áno, no našťastie sa mu nikdy nič nestalo. Avšak oboznámil nás aj s prípadmi, keď sa takéto vyhrážky vystupňovali do momentu, kedy niektorí jeho kolegovia museli požiadať o ochranu polície.

Ďalšia otázka sa týkala zbraní. Mnohí z nás počas práve tohto týždňa čítali o rôznych streľbách naprieč Spojenými štátmi, a tak sa opýtali na názor pána Campbella: „Dá sa obmedziť zákon týkajúci sa práva na nosenie zbrane? Akú úlohu v tom zohrávajú nelegálne držané zbrane? Ako sa riešia takéto prípady?” Išlo o zložitú a aktuálnu tému sprevádzanú neľahkými rozhodnutiami, kde, ako sa ukázalo, nelegálne držané zbrane nezohrávajú veľkú úlohu.

Spojené štáty sú federálny štát, ktorý povoľuje vlastníctvo zbraní v ústave. To znamená, že za zmenu tohto zákona by museli hlasovať dve tretiny amerických štátov. To je však viac ako nepravdepodobné, keďže, ako nám bolo vysvetlené, za je len polovica štátov.

Téma spolupráce jednotlivých štátov sa objavila aj v ďalších otázkach. Viaceré a viacerých totiž zaujímalo, ako prebieha vyšetrovanie prípadov, ktoré sa týkajú dvoch štátov. Príkladom sa stal zločinec z Dakoty, ktorý spáchal zločin v Arizone. Ak sú v oboch štátoch za rovnaký zločin rôzne tresty, ktorý je správne v tomto prípade aplikovať?

Ukázalo sa, že obdobný problém už raz pán Campbell súdil, až na to, že zločinec bol z Arizony a zločin spáchal v inom štáte. Súd sa odohrával v Arizone, avšak riadil sa zákonmi štátu, kde bol trestný čin spáchaný. Súdu predchádzalo okrem vyšetrovania aj porovnávanie s tabuľkami trestov. Federálne sudkyne a sudcovia majú zoznam, podľa ktorého by sa mali riadiť, keď udeľujú tresty (akú maximálnu a minimálnu sadzbu môžu obvinenému udeliť). Tieto tabuľky sa vzťahujú aj na takéto prípady a sprevádza ich aj postup, ktorý súbor pravidiel uplatniť. Zároveň uľahčujú sudcom nielen výber rozsudku, ale aj ako majú pristupovať k danému prípadu. Nie každý prípad si totiž vyžaduje stanovisko poroty, aj keď, ako vysvetlil pán Campbell, porota vie byť tiež nápomocná pri súdnom rozhodovaní.

Po tejto téme sa bohužiaľ musela beseda končiť. Študentky a študenti sa za potlesku rozlúčili s pánom Campbellom, no ešte aj dlho potom sa medzi sebou rozprávali o tejto návšteve.

Na ceste k demokratickému súdnictvu (Bratislava, 17.4.2023)

17.4.2023, 14.00-17.30, Filozofická fakulta UK, prezenčne po predchádzajúcej registrácii alebo online prostredníctvom MS Teams.

Málokto pochybuje o tom, že na súdoch záleží pre ochranu a zachovanie demokracie, osobitne ak k demokracii pristupujeme nielen ako k boju o moc medzi elitami. "Slovo na D" je však najmä v kontinentálnych právnych systémoch, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, v diskusiách o súdnictve neraz obchádzané, pretože je vnímané ako príliš ovplyvnené "politikou" miesto "práva". Diskusie o "práve demokracie" bývajú obmedzené na volebné pravidlá, prinajlepšom sa rozširujú na referendá a iné nástroje priamej verejnej politickej participácie.

Toto podujatie má za cieľ diskutovať o demokracii v kontexte súdov i sudkýň a sudcov aj za rámcom rozhodovania o volebných pravidlách. Prostredníctvom tohto zamerania poskytuje príležitosť klásť otázky o zdrojoch legitimity súdov v demokraciách a úlohe sudkýň a sudcov ako "strážkyň a strážcov demokracie", o úlohe a relevantnosti reprezentácie a rozmanitosti v radoch sudcovského stavu, o vplyve spoločensky nepopulárnych rozhodnutí na súdy a na ich vzťahy s výkonnou a zákonodarnou mocou.

Podujatie zapojí do diskusie osobnosti zvnútra súdnej moci (sudkyne a sudcov, ako aj súdne poradkyne a súdnych poradcov) s akademičkami a akademikmi a členkami a členmi právnických profesií. Vďaka tomu umožní viacvrstvový dialóg o ideách demokracie v súdnom rozhodovaní a ich spoločenskej reflexii, ktorý posilní naše porozumenie úlohe súdov v "demokratickom ekosystéme" súčasnosti. S primárnym zameraním sa na Spojené štáty americké a Slovenskú republiku, vítané sú príspevky z iných právnych poriadkov ako aj z prostredia medzinárodných súdov. 

Panelistky a panelisti

JUDr. Ján Šikuta, PhD., predseda, Najvyšší súd Slovenskej republiky (úvodný príhovor)

Sudca David Campbell, sudca, Federálny súd prvého stupňa pre obvod Arizona, USA a predseda Výboru pre medzinárodné súdne vzťahy súdov USA

Profesor Cornell W. Clayton, mimoriadny profesor politológie a riaditeľ Inštitútu Thomasa S. Foleyho pre verejnú politiku a verejnú službu, Washington State University; Fulbright špecialista, Univerzita Komenského v Bratislave, Katedra politológie

Mgr. Michal Novotný, sudca a predseda senátu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

Mgr. Eva Kováčechová, advokátka a vedúca pracovnej skupiny pre právny štát, VIA IURIS

Antal Berkes, PhD., odborný asistent, University of Liverpool, School of Law and Social Justice

Vedúca a vedúci panelov

Panel 1: Roly súdov v demokracii | Kirsten Roberts Lyer, B.C.L., M.Litt.,PhD. docentka, Central European University, Department of Public Policy

Panel 2: Súdy, vyučujúce a vyučované: sudkyne a sudcovia ako vzdelávatelia, sudcovské vzdelávanie a vzdelávanie o súdnictve | doc. Mgr. Erik Láštic, PhD., vedúci Katedry politológie, Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta

Program (v anglickom jazyku)

Fotografie a plagát © D. Jurášová.

Správa z podujatia

Dňa 17. apríla 2023 sa uskutočnilo dvojpanelové plenárne podujatie iniciatívy "Talking Courts", ktoré organizovala Katedra politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s viacerými partnermi projektu “Talking Courts”, vrátane Komisie J. W. Fulbrighta pre vzdelávacie výmeny v Slovenskej republike a O. P. Jindal Global University, Jindal Global Law School. Na podujatí sa stretla významná skupina účastníčok a účastníkov z akademickej obce, štátnych inštitúcií (najmä najvyšších súdov a verejných inštitúcií zameraných na ochranu a monitorovanie základných práv), domácich a medzinárodných mimovládnych organizácií. 

Podujatie bolo kľúčovou súčasťou iniciatívy zameranej na prekonanie zaužívaných spôsobov, v rámci ktorých sú výmeny  a diskusie názorov o súdoch odsúvané na právnické fakulty a právnické komunity miesto interdisciplinárneho publika alebo prinajlepšom prezentované v politológii úzkou optikou behaviorálnych prístupov, ktoré chápu sudkyne a sudcov ako straníckych aktérov, nerozlíšiteľných od exekutívy alebo legislatívy. 

Zainteresovanosť na bohatšom výklade bola podporená dialogickými prvkami medzi americkou a stredoeurópskou (najmä slovenskou, ale aj českou, maďarskou, chorvátskou a rumunskou) perspektívou.  

Aj keď nepochybne pretrvávajú značné rozdiely v usporiadaní súdneho systému USA a stredoeurópskych štátov, tento odstup sa na jednej strane prejavil v otvorenosti voči vzájomnému učeniu sa a uznávaniu tých základných princípov, ktoré platia pre súdne rozhodovanie bez ohľadu na inštitucionálny vývoj. 

Podujatie pozostávalo z dvoch panelov, z ktorých jeden skúmal úlohu sudkýň a sudcov v demokraciách v širšom zmysle, zatiaľ čo druhý priblížil pedagogické a vzdelávacie poslania súdnictva. 

Na zasadnutiach bol prijatý model hlavných rečníkov, ktorí otvorili diskusiu, ale sprevádzal ich rad krátkych vystúpení s cieľom poukázať na to, čo rôzni účastníci považujú za kľúčové otázky spojené s témou diskusie a ako tieto témy rezonujú v jurisdikciách, ktoré sú im najviac známe. 

Politika, dôvera a jazyk demokracie 

Podujatie otvorila prodekanka pre medzinárodné vzťahy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Mgr. Aneta Világi, PhD., ktorá zdôraznila aktuálnosť témy pre Slovensko v roku 2023 vzhľadom na nízku dôveru v súdnictvo a právny štát. Koordinátor projektu “Talking Courts” Max Steuer, PhD., vo svojom úvodnom vystúpení zdôraznil koncepciu podujatia ako obsiahnutie bohatšieho významu politiky, než je len straníckosť a zaujatosť, v nadväznosti na filozofiu Hannah Arendtovej. Súdy sú v tomto výklade nestranícke, ale politické inštitúcie, ktoré sa zaviazali chrániť slobodu jednotlivcov a komunít, ktorí sú vo vzájomnej interakcii vo verejnej sfére. 

Po úvodných slovách nasledoval príhovor predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, JUDr. Jána Šikutu, PhD., ktorý sa odvolal na predsedu Najvyššieho súdu Izraela Aharona Baraka. Barak vo svojej knihe “Sudca v demokracii” identifikoval dve kľúčové úlohy súdnictva v demokracii: preklenúť priepasť medzi právom a spoločnosťou a chrániť ústavu a demokraciu. Podľa predsedu Šikutu, ktorý bol aj sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva, demokracia nie je len formálna, spočívajúca v suverenite zákonodarnej moci a slobodných a spravodlivých voľbách, ale je aj “reálna”, tj. “vyjadrená v pojme deľby moci, právneho štátu a v jeho základných zásadách nezávislosti súdnictva a ľudských práv”. Takéto chápanie demokracie si vyžaduje, aby sa sudcovstvo neustále vzdelávalo a pri výklade zohľadňovalo “nielen znenie zákona, ale aj jeho zmysel a zamýšľaný účel v spoločenskom kontexte. Najvyšší súd na Slovensku zohráva úlohu aj pri zjednocovaní práva a zverejňovaní stanovísk ako najvyššia súdna autorita, čo je ešte dôležitejšie vzhľadom na rôznorodosť sudcovského zboru, ktorá je pre kvalitné súdnictvo kľúčovou hodnotou. 

Prvé zasadnutie, ktorému predsedala Kirsten Roberts Lyer (docentka, Stredoeurópska univerzita, Katedra verejnej politiky), vyvolalo diskusiu medzi skúsenosťami z USA, Slovenska a medzinárodných súdov. Sudca David G. Campbell, vyšší krajský sudca Spojených štátov amerických pre obvod Arizony a predseda Výboru súdov USA pre medzinárodné súdne vzťahy, v nadväznosti na poznámku predsedu Šikutu o právnom výklade predstavil štyri kľúčové úlohy sudcu v demokracii: 

1. “Verne vykladať a uplatňovať zákon prijatý zastupiteľskými orgánmi”, čo znamená, “ako bol [predpis] zamýšľaný” zastupiteľmi, a “nie ho prepisovať”; 

2. “Ak je to v demokracii potrebné [...], uplatňovať právny štát na kontrolu ostatných zložiek vlády, keď porušujú zákony alebo keď prekračujú svoje kompetencie”; 

3. “Uplatňovať právny štát na ochranu práv jednotlivca a na ochranu slobody jednotlivca, aj keď si to môže vyžadovať, aby sudca rozhodol proti vláde alebo proti verejnej mienke”, pretože “sloboda jednotlivca je podstatou demokracie”; 

4. “urobiť druhý a tretí krok [...] aj vtedy, keď je to v rozpore s verejnou mienkou a aj vtedy, keď sa proti tomu dôrazne stavia vláda, proti ktorej sudca rozhoduje”. 

Podľa sudcu Campbella však na to, aby sudkyne a sudcovia mohli plniť svoju úlohu spomínaným spôsobom, musí ich spoločenský kontext podporovať nezávislosť súdnictva od ostatných zložiek verejnej moci, sudcovskú integritu ako “čestnosť, spravodlivosť a transparentnosť”, sudcovskú zdržanlivosť (“skromnosť v prípadoch, keď [sudkyne sudcovia] musia zostať v rámci svojej riadnej úlohy” a pripravenosť “kontrolovať aj samých seba”) a akceptovanie úloh súdov zo strany verejnosti. 

Profesor Cornell W. Clayton (mimoriadny profesor politológie C. O. Johnson a  riaditeľ Thomas S. Foley Institute, Washington State University; Fulbright špecialista, Univerzita Komenského v  Bratislave, Katedra politológie) zdôraznil, že ako politológ uvažuje o súdnictve ako o „zložito prepojenom so širším politickým systémom a menej autonómnom od tohto politického systému.“ Prezentoval názor, že úloha sudcovstva  je formovaná typom súdu: najvyššie súdy vyvolávajú úplne iné otázky o úlohe sudkýň a sudcov a demokracii ako v prípade nižších súdov. V prípade najvyšších súdov ide častejšie o základné princípy ústavného vládnutia a demokracie, t. j. o demokratické princípy a princípy spravodlivosti, zatiaľ čo nižšie súdy sa viac zaujímajú o férovú aplikáciu práva a právnych predpisov v prípade, ktorý je pred nimi predložený. Profesor Clayton, ktorý svoje poznámky obmedzil na najvyššie súdy, poukázal na „priepasť medzi vnútorným pohľadom na to, ako sudkyne a sudcovia na týchto súdoch pracujú, a vonkajším pohľadom na to, čo si verejnosť a ostatní politickí predstavitelia myslia, že sudkyne a sudcovia na súde robia.“ Hoci sudcovstvo zvyčajne tvrdí, že je „neutrálnym rozhodcom politiky“ a „nezapojené do politiky“ (čo potvrdzuje príklad vyhlásenia predsedu Najvyššieho súdu USA Johna Robertsa počas jeho schvaľovacieho vypočutia v roku 2005), verejnosť ho vníma ako to, ktoré robí politické rozhodnutia. Viac ako 80 rokov (prevažne na Spojené štáty zameraného) sociálneho výskumu poukazuje na súlad medzi rozhodnutiami najvyšších súdov a politickou ideológiou ich sudkýň a sudcov (najmä na základe prác amerických akademikov Segala a Spaetha). Dôvody tohto rozdielu súvisia so závislosťou práva na určitej úrovni od základných politických hodnôt, ktoré dávajú účel právnej praxi, ale stoja aj za prirodzenou mierou neurčitosti práva. 

Kritizujúc tých, ktorí veria v „neutrálnu formulu“ (v nadväznosti na Herberta Wechslera), profesor Clayton vyzval, aby sa najmä v  systémoch obyčajového práva ( common law ) presadzoval „iný jazyk“, ktorým by sa hovorilo o tom, čo tieto súdy robia, jazyk, ktorý sa toľko nespolieha na právne bezformálne idey legalizmu a ktorý je oveľa viac spätý s demokraciou a vykonávaním spravodlivosti. Tento posun, keď sudkyne a sudcovia hovoria o  sebe, ako aj keď iní hovoria o sudcovstve, má význam, pretože na to, aby sudcovia mali autoritu, nestačí, aby presvedčili politických lídrov a verejnú mienku o správnosti svojich rozhodnutí z hľadiska práva. Skôr musia ukázať, že sú správne aj z hľadiska spravodlivosti a demokracie, čo „právny formalizmus“ pravdepodobne nedokáže. Okrem toho „legalstická terminológia“ zastiera skutočnosť, že súdy rozhodujú o tom, čo je „zmyslom a praxou demokracie“ v ich príslušných spoločnostiach, a ak sa stiahnu do jazyka legalizmu, nevzdelávajú verejnosť o tom, prečo by sme mali tieto hodnoty chrániť, prečo sú niektoré hodnoty v demokracii dôležitejšie ako iné a ako súdy a  sudkyne a sudcovia uvažujú. 

Po týchto dvoch amerických rečníkoch vystúpili sudca a predseda senátu Najvyššieho správneho súdu na Slovensku (súd funguje od roku 2021) Mgr. Michal Novotný a významná slovenská aktivistka a advokátka v oblasti právneho štátu Mgr. Eva Kováčechová, ktorí zdôraznili niektoré systémové otázky z pohľadu skúseností so slovenským súdnictvom. Sudca Novotný na úvod vyjadril znepokojenie nad modelom menovania slovenských sudcov, kde významnú úlohu zohrávajú samotní sudcovia. Hrozí tak, že „súdna moc bude kopírovať samu seba“, súčasných sudcov v systéme, namiesto toho, aby umožnila nové myšlienky a prístupy. 

Napriek tejto obave vidí sudca Novotný prínos slovenských sudcov v ochrane demokracie, ktorú, odvolávajúc sa na prezidenta Šikutu, nevidí len v úlohe väčšiny, ale aj „právneho štátu, čo je v podstate to, s čím môže sudca počítať v demokracii, kde nie je demokraticky volený.“ To je v konečnom dôsledku nevyhnutné na to, aby sudca naplnil dikciu rozhodovať podľa práva. Uvádzajúc príklad oslobodzujúceho rozsudku nad podozrivým z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, rečník poznamenal, že je potrebné dodržiavať spravodlivý proces a rýchle úsudky verejnosti nesmú súdy ovplyvniť bez náležitých dôkazov, napriek riziku, že verejnosť môže vnímať súd ako „prekážku“ spravodlivosti kvôli tomu, že ten trvá na procesných normách. 

Prepojenie právneho štátu a demokracie však neznamená, že sudkyne a sudcovia nepotrebujú dôveru verejnosti. Tá je na Slovensku nízka aj kvôli „obrovským priepastiam a obrovským múrom medzi súdnictvom na jednej strane a občianskou spoločnosťou na strane druhej.“ Ich prekonanie si vyžaduje, aby sudcovia verejne priznali, že „nie sú ani božstvami, ani nemajú superschopnosti“, a sú náchylní na chyby ako každý iný človek. Napriek tomu sa sudcovia oddaní svojej úlohe rovnako ako v každej inej profesii „snažia robiť to najlepšie“ a sú „otvorení verejnosti, ktorá ich výkon kontroluje.“ Sudca Novotný vyjadril obavu, že táto výzva k otvorenosti je niektorými sudcami nesprávne chápaná a obávajú sa jej ako cesty smerom k podkopaniu autority súdnictva, ale v skutočnosti je to jediná cesta k udržaniu a prehĺbeniu práve tejto autority. 

Advokátka Kováčechová sa vo svojom vystúpení venovala načrtnutiu troch konkrétnych spôsobov zlepšenia slovenského súdnictva. Podľa jej názoru je potrebné pri výberových konaniach na sudcov klásť väčší dôraz na bezúhonnosť ako len na formálne znalosti, pretože inak „sú sudcami ľudia, ktorí by sa sudcami nikdy nemali stať.“ Po druhé, je potrebné venovať väčšiu pozornosť úprave disciplinárnych konaní tak, aby sa nepoužívali ako zbraň proti sudkyniam a sudcom, ktorí nemajú rovnaké postavenie ako niektorí ich starší kolegovia, a zároveň kontrolovať aj porušenie etického správania. To môže viesť ku komplikovaným pravidlám z pohľadu verejnosti, ale napriek tomu sú dôležité pre napredovanie etického správania v slovenskom súdnictve a sudcovskej integrity. Po tretie, slovenské sudkyne aí sudcovia by mali pracovať na svojich komunikačných zručnostiach s verejnosťou, aby si vybudovali vzájomnú dôveru, najmä v prípadoch vysokého verejného záujmu, a skutočne byť otvorení verejnej kontrole. Samotné rozhodnutie nestačí zverejniť, sudkyne a sudcovia musia byť schopní pri vynesení rozsudku vysvetliť, prečo rozhodli tak, ako rozhodli. Napríklad v nedávnom slovenskom prípade bezohľadného opitého vodiča, ktorý zabil päť študentov, sudca prvého stupňa počas trestného konania nenariadil trest odňatia slobody, pretože nevidel zákonné dôvody na jeho naplnenie. Nenávisť verejnosti voči tomuto sudcovi bola veľmi rozšírená, dokonca sa mu vyhrážali smrťou. Tú podľa Kováčechovej čiastočne vyvolalo to, že sudca rozhodnutie verejne vysvetlil až po určitom čase, a nie hneď v okamihu, keď ho vyhlásil. 

Antal Berkes, PhD., expert na medzinárodné právo a  odborný asistent na Liverpoolskej univerzite, sa rozhodol zamerať na judikatúru regionálnych súdov pre ľudské práva v kontexte volebných systémov a nezávislosti súdov ako dvoch kľúčových prvkov demokracie, ktorými sa tieto rozhodovacie orgány zaoberajú. Regionálne súdy si uvedomujú vnútroštátne systémy, ale aj globálny kontext. Samotné zriadenie regionálnych súdov pre ľudské práva bolo reakciou na antidemokratický vývoj, ako sú občianske vojny alebo totalitná vláda. Súdy analyzujú globálny aj vnútroštátny kontext a ich východiskom pri uvažovaní o demokracii je často procesná stránka, ktorá sa zameriava na právo na spravodlivý proces alebo vychádza najmä z volebného práva. 

Odvoláva sa na prípady Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a Medziamerického súdu pre ľudské práva, ktoré sa podľa neho snažia prostredníctvom týchto prípadov „vzdelávať k demokracii“; napríklad druhý menovaný súd v poradnom stanovisku zdôraznil význam postupného vývoja smerom k demokracii, ktorý môže byť bez dostatočných záruk ohrozený aj v podmienkach slobodných a spravodlivých volieb. Podľa názoru Berkesa zvýšený počet významných prípadov týkajúcich sa práva na spravodlivý proces v Maďarsku a Poľsku naznačuje, ako sa regionálne súdy pre ľudské práva snažia prispieť ku spomaleniu autokratizácie v týchto krajinách najmä prostredníctvom odkazov na spravodlivý proces a nezávislosť súdov. Je to tiež spôsob, ako rozpoznať dlhodobé účinky transformácie na súdnictvo, ktoré môžu pretrvávať aj dlho po voľbách a prípadnej zmene mocenských pomerov vo výkonnej a zákonodarnej sfére. Pre Berkesa je napokon demokratické súdnictvo aj o dialógu, pričom súdy sa navzájom zapájajú do judikatúry, citujú svoje prípady, a to aj mimo konkrétnych jurisdikcií (napríklad interakcia medzi regionálnymi súdmi pre ľudské práva). Napriek tomu strategicky vedia, že nie sú „"štvrtou inštanciou vnútroštátnych súdov“" a nemôžu zájsť príliš ďaleko pri narúšaní suverenity, čo by mohlo vyvolať odpor a nedodržiavanie predpisov. 

Dr. Mátyás Bencze, profesor práva a vedúci výskumný pracovník z Maďarska, vo svojom krátkom vystúpení zdôraznil, že jav, keď sa sudcovia riadia verejnou mienkou alebo prioritami konkrétnych politických lídrov, pred ktorým varovali viacerí predchádzajúce rečníčky a rečníci, možno nazvať „súdnym populizmom“. Súdny populizmus je podľa neho na vzostupe v dôsledku zvýšeného tlaku verejnosti na sudcov a ich potreby verejnej legitimity. Je to však nesprávna odpoveď na sudcovskú dilemu, pretože súdny populizmus často v skutočnosti nie je demokratický, vychádzajúci z verejnosti ako celku, ale presadzovaný konkrétnymi mediálnymi a politickými elitami, ktoré tvrdia, že hovoria v mene verejnosti. Okrem toho sa to môže ľahko obrátiť proti sudcovstvu, ktoré je čoraz viac vnímané ako zaujaté a nedôveryhodné. 

Počas krátkeho zostávajúceho času účastníčky a účastníci nastolili otázky najmä o  súdnej reforme, ktorá by pomohla zmenšiť odstup medzi sudkyňami, sudcami a verejnosťou bez toho, aby bola ohrozená nezávislosť sudcov. Dr. Berkes poukázal na dôležitosť prepojení medzi regionálnymi súdmi pre ľudské práva a občianskou spoločnosťou, ktoré môžu obchádzať vlády členských štátov a rozvíjať sa nadnárodne. Účasť vnútroštátnych sudcov na prípadoch, ktorými sa zaoberajú regionálne súdy pre ľudské práva, môže pomôcť ich autorite a predseda Šikuta v tejto súvislosti vyzdvihol niekoľko mechanizmov, ktoré už v Európe fungujú. Sudca Campbell zdôraznil, že obnovenie dôvery, keď chýba v akomkoľvek vzťahu, si vyžaduje čas a úsilie, východiskom je „znížiť teplotu“ v politickom dialógu, vyhnúť sa príliš rýchlemu, príliš negatívnemu vyjadrovaniu o súdoch najmä zo strany politických elít. Toto vyhýbanie sa inherentnej skepse voči činnosti súdnictva, ako sa často vykresľuje, označil za kľúčové aj sudca Novotný. Slovami profesora Claytona, potrebné sú „ normy stability a občianskeho diskurzu“, a to bez ohľadu na to, či ide o občiansky alebo obyčajový (common law) právny systém. 

Súdy a vzdelávanie: Neučte (len) právo, učte demokraciu, učte spravodlivosť 

Druhý panel, ktorý viedol doc. Erik Láštic (vedúci Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave), zahŕňal tri vzájomne prepojené dimenzie vzťahu súdnictva a vzdelávania: vzdelávanie sudcov, sudkyne a sudcovia ako učiteľky a učitelia a vzdelávanie širšej verejnosti o súdnictve. 

Ku vzdelávaniu sudcov sudca Campbell uviedol, že v USA existujú pomerne prísne vzdelávacie programy a kvalitné publikácie pre federálnych sudcov, pričom dôležitú úlohu zohráva Federálne súdne centrum. Okrem toho aj „detskí sudcovia“  (baby judges) – nedávno vymenované federálne sudkyne a sudcovia USA -– sú skúsené právničky a právnici, ktoré často nastupujú do funkcie po desiatkach rokov praxe v právnickom povolaní. Hoci tieto vzdelávacie programy nie sú povinné, viaceré sudkyne a sudcovia ich využívajú. Dokonca aj na úrovni viacerých štátov USA existujú pôsobivé vzdelávacie programy (napríklad, ktoré prevádzkuje Judicial College of Arizona pre sudkyne a sudcov štátu Arizona). 

Profesor Clayton súhlasil s tým, že sudkyne a sudcovia môžu mať veľký význam pre vzdelávanie mladej generácie a že táto prax nie je v USA neobvyklá. Pokiaľ však ide o právnické vzdelávanie, napriek dlhšej demokratickej trajektórii v USA v porovnaní so Slovenskom sa aj tu objavujú systémové problémy. Študentky a šudentii práva nie sú dostatočne vzdelávaní, aby „čítali širšie mimo (práva), aby čítali o histórii, aby čítali o teórii demokracie, aby čítali o tom, že demokracie a princípy demokracie a spravodlivosti sú v podstate politicky spornou ideou a aby sa zaoberali tým, ako tieto idey spochybňujeme.“ Podľa jeho názoru na právnických fakultách prevláda úzke poňatie právnej etiky, kde sa kladie dôraz na vzťah právnik -– klient, ale nie na širšiu zodpovednosť právnictva voči politickému a ústavnému systému ako celku; neučí sa, že má povinnosti, ktoré sú rovnako dôležité ako zastupovanie klientely, povinnosti chrániť základné princípy demokratickej, ústavnej vlády. To má za následok existenciu viacerých právnických profesií, ktoré necítia záväzok prispievať do širšieho občianskeho priestoru. K tomuto neduhu prispieva aj vzdelávanie o  Ústave USA ako o  čisto právnom, a  nie politickom dokumente, ako aj obmedzená rôznorodosť predchádzajúcich profesijných kariér a  skúseností amerických sudcov, najmä na najvyšších súdoch. 

Dr. Zuzana Vikarská, odborná asistentka na Masarykovej univerzite v Brne, poukázala na osobitosť postkomunistického kontextu, kde mnohí starší sudcovia nemali v škole predmety, ktoré by im čo i len vzdialene umožňovali uvažovať o širších spoločenských otázkach. Hoci existujú možnosti, ako to môžu „dobehnúť“, málokedy sú povinné, a preto sa im nevenujú všetci sudcovia. Mladšie sudkyne a sudcovia zasa niekedy zápasia s problémami kvôli všeobjímajúcej povahe právnického vzdelávania, ktoré ponúka obmedzené možnosti špecializácie už od začiatku pre tých, ktorí majú ambíciu stať sa sudkyňami a sudcami (na rozdiel od výkonu iného povolania) už počas štúdia práva. 

Kritický hlas voči súčasnému stavu vysokoškolského vzdelávania zaznel aj v diskusii s publikom. Doc. Helena Tužinská, PhD. (docentka na Katedre etnológie Univerzity Komenského) argumentovala, že vysokoškolské vzdelávanie sa niekedy javí ako vzdelávanie v nezrozumiteľnom jazyku, ktoré vytvára formu komunikácie prístupnú len iným právnickým profesiám, ktoré následne strácajú schopnosť vysvetliť záležitosti verejnosti. To podčiarkol  Viliam Figusch, CSc., bývalý vedúci kancelárie Rady Európy na Slovensku, anekdotou, že v dobre napísanom rozhodnutí by mal 90 percentám porozumieť každý a len desiatim percentám by si malo vyžadovať vyššiu odbornú spôsobilosť. 

Peter Čuroš, PhD. (odborný asistent, Poľská akadémia vied, Varšava, Poľsko) sa podelil o pohľad na slovenský kontext justičného vzdelávania. Kľúčovú úlohu tu zohráva Justičná akadémia Slovenskej republiky, ktorá pravidelne pozýva slovenské a zahraničné odborníčky a odborníkov, ako aj iné sudkyne a sudcov na podporu kvalifikácie slovenského sudcovstva. V súčasnosti je práca Justičnej akadémie a jej prínos pre sudcovské vzdelávanie málo kontrolovaná. Pre budúce sudkyne a sudcov je však univerzita kľúčovým prostredím a „ak chceme mať sudkyne a sudcov smerujúcich k demokracii, musíme vychovávať študentstvo smerom k demokratickému súdnictvu.“ Vychádzajúc z tradície kritickej právnej vedy, pre Čuroša univerzitné vzdelávanie zahŕňa ideologické voľby (v zmysle signifikantov), vrátane toho, či a ako učiť o demokracii. To na slovenských vysokých školách často chýba, a to aj na úrovni kritiky súdnych rozhodnutí, namiesto toho, aby sa brali ako „dané“, ako kánony, na ktorých treba len stavať. Vysokoškolské vzdelávanie by tiež malo podporovať rešpekt v tom zmysle, aby sudcovia prejavovali úctu k  účastníčkam a účastníkom konania, a nebrali ich ako svojich podriadených a vyhýbali sa diskriminačným poznámkam v súdnej sieni a svojim rozhodnutiam. Sudkyne a sudcovia nemusia napísať dizertačnú prácu o všetkých otázkach, o ktorých rozhodujú, ale mali by byť zbehlí v písaní rozhodnutí tak, aby ich mohli čítať nielen expertné komunity. 

V súvislosti so sudcovstvom ako pedagogičkami a pedagógmi viacerí rečníci poukázali na to, že vzdelávanie je často jednou z mála alebo dokonca jedinou výnimkou, ktorú právna úprava umožňuje sudkyniam a sudcom vykonávať súčasne s  výkonom ich povolania. Okrem otázok, či tak môžu robiť komerčne, však chýba systematická podpora alebo odmeny pre sudkyne a sudcov, ktorí sa venujú vzdelávacím aktivitám, čo znamená, že ich vykonáva len časť z nich, a to dobrovoľne a popri svojich služobných povinnostiach. S odkazom na dôraz sudkyne Ruth Bader Ginsburg na počúvanie a učenie sa od iných sudkyňa Flack-Makitan zdôraznila, prečo by sa nielen sudcovia najvyšších súdov, ale celé sudcovstvo malo zapájať do vzdelávacích iniciatív. Profesorka Marieta Safta (profesorka ústavného práva, Univerzita Titu Maiorescu v Bukurešti, Právnická fakulta, Rumunsko, a bývalá asistentka sudcu a šéfka asistentov sudcov na Rrumunskom ústavnom súde) ocenila programy stáží, ktoré niekedy ponúkajú súdy a ktoré umožňujú študentstvu priamu interakciu so sudcovstvom, ako aj právne vzdelávanie na školách založené na priamej interakcii žiačok a žiakov s právnickými profesiami. Ďalej sa vyjadrila k významu spolupráce medzi ústavnými sudkyňami i sudcami a akademickou obcou. Aj keď nejde o všeliek, fóra spolupráce, ktoré zahŕňajú tak úradujúce sudkyne a sudcov bez akademickej pozície, ako aj akademičky a akademikov bez pozície priamo na súde, sú užitočné pre vzájomnú podporu a dokonca aj zlepšenie interpretácie práva. Sudcovstvo je tu zároveň učiteľstvom aj tým, ktoré sa vzdeláva. 

Sudca Campbell upozornil na obmedzovanie občianskej výchovy na školách v USA, kvôli čomu študentky a študenti často ukončia základné vzdelanie bez toho, aby mali možnosť pochopiť, ako funguje vláda. Pre súdy je ťažké dostať sa do širšieho povedomia mladej generácie bez širšej podpory zo strany vzdelávacieho systému. Sudkyne a sudcovia sa môžu do tejto agendy zapojiť po odchode do dôchodku, ako to bolo v prípade sudkyne Najvyššieho súdu USA Sandry Day O'’Connor, alebo popri svojich hlavných záväzkoch -– napríklad  na federálnom okresnom súde v Arizone existuje výbor sudcov, "„ktorého jediným cieľom je pokúsiť sa zvýšiť vzdelávanie verejnosti sponzorovaním programov pre študentstvo stredných škôl, ktoré prichádza na súdy, alebo sudcov a právnikov, ktorí chodia do škôl".“ Národné ústavné centrum vo Filadelfii tiež koordinuje činnosť sudkýň a právničiek/sudcov a právnikov, ktorí prostredníctvom videozáznamov vystupujú v triedach po celej krajine a objasňujú činnosť súdov. Niekoľko jednohodinových seminárov však nemôže nahradiť systematické vzdelávanie, hoci sú dôležité. 

Širšie nepochopenie súdnych rolí prispieva k nesprávnemu vnímaniu súdnictva, keď ho „všetci súdia“, alebo k nerealistickým očakávaniam, že žiadna strana nebude nikdy sklamaná spravodlivým súdnym rozhodnutím. Podľa sudkyne Ksenije Flack-Makitan z Obchodného súdu v chorvátskom Varaždíne to súvisí so širším nedostatkom občianskeho vzdelávania; „väčšina občanov EÚ si myslí, že demokracia znamená len chodiť pravidelne voliť [...] ak občianky a občania nerozumejú základom demokracie, nepochopia, čo znamená právny štát, a s takýmto prístupom nemôžeme zmeniť vnímanie práce sudkýň a sudcov.“ 

Verejnosť získava informácie o súdnictve prostredníctvom bežných a čoraz častejšie aj sociálnych médií, ale sudcovstvo a zamestnanectvo súdov je len zriedkavo vyškolené, aby tieto nástroje efektívne ovládalo, a najmä v menších krajinách, ako je Slovensko, chýba dostatočná infraštruktúra a záujem podporovať špecializovanú žurnalistiku a spravodajstvo o práci súdov. Novinárska profesia je preto kľúčovou pre školenia o úlohách súdov a ich každodennej činnosti. 

Ako poukázal sudca Campbell, niekoľko známych prípadov, o ktorých rozhodujú najvyššie súdy, často neprimerane formuje obraz verejnosti o súdnictve: „Ak by naši občania mohli vidieť prácu, ktorá sa vykonáva v prevažnej väčšine prípadov, kde sa sudkyne a sudcovia skutočne snažia o správny postup a kde vo väčšine prípadov postupujú správne a je to uvážlivé a premyslené, a je jasné, že občianky a občania by mali odlišný názor na súdny systém ako ten, ktorý nadobudnú, keď počujú o niekoľkých senzačných prípadoch, ktoré sa dostanú do médií, alebo o veľkých politických témach.“ 

Diskutujúce a diskutujúci sa však zhodli aj na tom, že tendencia informovania o témach zaujímavých pre verejnosť je samozrejmosťou, a preto nemožno podceňovať význam profesionálnej komunikácie v závažných prípadoch. Prístupnejšie materiály, ako sú záznamy prípadov a informačné zhrnutia pripravené priamo súdmi, by mohli byť užitočné, ale v konečnom dôsledku sa nedá vyhnúť potrebe zjednodušiť jazyk, ktorý sudkyne a sudcovia používajú vo svojich rozhodnutiach: „ jednoducho, ak píšeme stanoviská, ktorým rozumejú len iní právnici, nie sme schopní zohľadniť bežné podmienky, v ktorých ľudia žijú, alebo záležitosti, ktoré sú pre nich dôležité.“ Sudca Campbell tu zdôraznil nezamýšľanú pozitívnu stránku pandémie spočívajúcu vo využívaní digitálnych technológií na lepšie pochopenie, ako aj väčšiu účasť na súdnych pojednávaniach. Jedným z ich príkladov v kontexte USA sú poroty, ktoré môžu plniť vzdelávacie poslanie, ako aj prítomnosť verejnosti v súdnych výberových konaniach podľa špecifík konkrétneho právneho systému. 

Celkovo možno konštatovať, že nevyriešené (alebo nedostatočne diskutované) prepojenie medzi súdnictvom a vzdelávaním má perspektívu stať sa kľúčovou témou štúdia a úvah o súdnictve a demokraciách v nasledujúcich rokoch. Ilustruje to kontrast medzi prvým a druhým panelom podujatia „Smerom k demokratickému súdnictvu“. Zatiaľ čo pri diskusii o úlohách sudkýň a sudcov v demokracii v trochu abstraktnejších pojmoch na prvom zasadnutí sa uvádzali rôzne (nie nevyhnutne navzájom kompatibilné) asociácie s  demokraciou, na druhom zasadnutí sa v  diskusii prakticky jednohlasne objavil širší výklad demokracie, ktorý si vyžaduje záruky vzdelávania o  jej princípoch. Takéto širšie čítania môžu byť rozhodujúce pre formovanie úloh súdnictva po parlamentných voľbách v septembri 2023 na Slovensku, kde by sa mohla objaviť neliberálna väčšina s ambíciami obmedziť nezávislosť súdnictva. Sú však dôležité aj pre uvažovanie o sudcovskej profesii nielen ako o povolaní, ale aj ako o poslaní, s ktorým sa spájajú silné etické záväzky presahujúce plnenie formálnych právnych noriem. 

Zhrnutie: Málokto dnes pochybuje o tom, že súdy sú dôležité pre ochranu a udržanie demokracie, najmä ak sa demokracia nemá obmedziť na súťaž silných mužov. Napriek tomu sa "D" slovo v súdnom diskurze, najmä v občianskoprávnych systémoch, často nepoužíva, pretože sa považuje za príliš poznačené "politikou" namiesto "práva". Diskusie o "práve demokracie" sa zasa zvyknú obmedzovať na voľby a v najlepšom prípade na referendá a iné nástroje priamej účasti verejnosti na politike. 

Zámerom tohto podujatia bolo sa zaoberať demokraciou v kontexte súdov a sudcov bez toho, aby sa tento pojem obmedzoval na voľby. Pritom otvára otázky súdnej legitimity v demokraciách a úlohy súdov a sudcov ako zdrojov demokratickej legitimity, úlohy a významu zastúpenia a rozmanitosti v súdnictve, vplyvu spoločensky nepopulárnych rozhodnutí na súdy a vzťahu medzi výkonnou mocou, zákonodarnými orgánmi a súdnictvom. 

Spájanie "súdnych insiderov" (sudcov a poradcov/úradníkov na súdoch) s akademikmi a členmi právnických profesií podporuje viacsmerný prenos myšlienok o demokracii v súdnom rozhodovaní a jej spoločenskej reflexii, ktorý posilní naše chápanie úlohy súdov v "demokratickom ekosystéme" súčasnosti. S ústredným postavením Slovenska a USA sa podporujú poznatky z iných jurisdikcií, ako aj medzinárodných súdov. 

Správu pripravil koordinátor projektu Dr. Max Steuer, pri príprave asistovala Vaishnavi (študentka, Jindal Global Law School). Preklad do slovenčiny zabezpečil Lukáš Schvantner (študent, Katedra politológie Univerzity Komenského). 

Talking Courts na krajských kolách Olympiády ľudských práv

© doc. P. Rusnák
© doc. P. Rusnák
© doc. P. Rusnák
© doc. P. Rusnák
© doc. P. Rusnák
© D. Jurášová
© D. Jurášová
© D. Jurášová

Vďaka spolupráci s Olympiádou ľudských práv ako aj ďalším partnerom a osobnostiam bol projekt "Talking Courts" prítomný v niekoľkých krajoch v SR počas krajských kôl Olympiády ľudských práv dňa 9.2.2023.

Uskutočnili sa nasledujúce diskusie:

Nitriansky kraj: Gymnázium Vráble, Vráble. Hosť: JUDr. Dušan Špirek, sudca, Okresný súd Nitra

Trenčiansky kraj: Gymnázium V. B. Nedožerského, Prievidza. Hosť: JUDr. Ján Hrubala, predseda Špecializovaného trestného súdu SR

Po úvodnom predstavení JUDr. Hrubalu zo strany Mgr. Zuzany Bachyncovej, PhD., krajskej koordinátorky olympiády a PaedDr. Eleonóry Porubcovej, riaditeľky gymnázia v rámci otvorenia diskusie uviedol, že považuje za potrebné, aby aj samotní sudcovia v „primeranej miere a primerane zdržanlivo“ využívali možnosť „vnášania svetla“ do fungovania súdnictva.

Obsahom diskusie boli rôzne otázky týkajúce sa práce sudcov Špecializovaného trestného súdu. Okrem toho boli študentky a študenti zvedaví aj na názory predsedu súdu na aktuálne spoločenské témy. Jedna z nich súvisela s používaním, prípadne v niektorých prípadoch až zneužívaním paragrafu 363 Trestného poriadku v podmienkach Slovenskej republiky v SR a názoru JUDr. Hrubalu na to, či by bolo potrebné jeho použitie nejakým spôsobom obmedziť.

Sudca Hrubala v tejto súvislosti vyslovil, že nie je za zrušenie paragraf 363 Trestného poriadku. Uviedol však, že malo by sa ním reagovať iba na „podstatné pochybenia“ prípravného konania. Ako príklad uviedol prípad nevylúčenie prokurátora z konania z dôvodu jeho predpojatosti, prípadne porušenie práva obvineného neustanovením obhajcu v rámci prípravného konania. Avšak, ako ďalej vysvetlil, po novele Trestného poriadku z roku 2016 bolo slovné spojenie „podstatné pochybenie“ z uvedeného ustanovenia vypustené, a tak dnes je paragraf 363, podľa slov predsedu Špecializovaného trestného súdu, využívaný „dosť atypickým spôsobom.“

Zaujímavou bola aj debata na tému psychologického profilu páchateľov a ich motívov. Ako jeden z možných dôvodov páchania trestnej činnosti sudca Hrubala uviedol vidinu rýchleho a ľahkého zbohatnutia.

V súvislosti s pripravovanou novelou trestného zákona JUDr. Hrubala uviedol, že nepatrí k sudcom, ktorí obľubujú drakonické tresty. Podľa jeho názoru vysoké tresty nie sú efektívnym receptom na riešenie problémov v spoločnosti. Zároveň poukázal aj na pomerne prísne tresty hroziace za konzumáciu marihuany.

Autor správy: Bc. Dávid Duda

Trnavský kraj: Gymnázium Pierra de Coubertina, Piešťany. Hosť: Mgr. Michal Novotný, sudca a predseda senátu Najvyššieho správneho súdu SR

Žilinský kraj: Gymnázium sv. Františka z Assisi, Žilina. Hosť: JUDr. Róbert Urban, sudca, Krajský súd Žilina

Súťažiace a súťažiaci žilinského krajského kola Olympiády ľudských práv mali príležitosť diskutovať so sudcom krajského súdu JUDr. Róbertom Urbanom. Študentky a študenti sa pýtali informované otázky a preukázali vysoký prehľad o fungovaní súdneho systému.

Do popredia sa dostali medializované témy, napríklad reforma súdnej mapy. Tu pán sudca vysvetlil, s využitím praktických príkladov, prečo je dôležitá špecializácia sudkýň a sudcov a ako môže dobrá súdna mapa zlepšiť kvalitu a dĺžku rozhodovacích procesov. Niektorú matériu sudcovia prerokovávajú často, avšak škála prípadov môže byť naozaj veľká, a nie každý môže byť expertom na všetky odvetvia. Špecializácia pomáha aj schopnosti adaptovať sa na legislatívne zmeny a možnosti vzdelávať sa aj v mimoprávnych oblastiach (napr. technických, ekonomických...) čo prispieva odbornosti a konzistencii rozhodnutí a upevňuje  právnu istotu. Výsledný produkt súdnej mapy však nie je ideálny a “utrpel na odbornosti” kvôli politickému procesu. Diskutoval sa tiež vznik troch prvostupňových správnych súdov, ktoré by mali lepšie prispievať k externej kontrole verejnej správy.

Študentky a študenti sa ďalej pýtali na “politizáciu justície”. Tu pán sudca uviedol, že niečo také sa podľa neho nedeje a táto téma je skôr zneužívaná na “získanie politických bodov”.  Vysvetlil, ako funguje disciplinárna komisia a výberové konanie a v čom sa výberové konanie na všeobecné súdy odlišuje od výberového procesu na Ústavný súd. Vysvetlil aj iné všeobecné princípy, ako napríklad náhodný výber zákonného sudcu, ale tiež tzv. “zberný kôš”: ak sa nenájde iná štátna inštitúcia, súd musí rozhodnúť aj o atypických a menej zvyčajných právnych vzťahoch.

Padla aj otázka o tom, ako technológie vplývajú na vývoj súdnych pojednávaní a či v budúcnosti sudcov môže nahradiť umelá inteligencia. Ako pozitívny príklad pán sudca uviedol nahrávanie svedeckých výpovedí, ktoré teraz umožňuje sudcom sa opätovne k výpovedí vrátiť nielen s jej presným znením, ale aj intonáciou, ktorá častokrát ovplyvňuje význam slov. Ako ďalšiu výhodu uviedol možnosť online pojednávaní, ktoré vedia ušetriť čas a uľahčiť život ľudí.

Prehľad študentiek a študentov o aktuálnom dianí sa nedal poprieť. Napríklad, preukázali informovanosť o vývoji slovenskej prokuratúry najmä vo svetle podania prezidentky Čaputovej na Ústavný súd vo veci paragrafu 363 Trestného poriadku. Pán sudca sa vyjadril, že „prokuratúra je orgán, ktorý má základ v socialistickom totalitnom systéme” na čo reagovali naliehavé otázky, ako by bolo tento orgán možné reformovať.

Okrem iného sa študentky a študenti tiež pýtali na porotný systém, na čo JUDr. Urban reagoval, že nie je jeho zástancom. Ako prvý dôvod uviedol, že argumentácia a odôvodnenie rozhodnutia je podľa neho lepší spôsob ako hlasovanie. Zároveň, na Slovensku takémuto inštitútu chýba tradícia.

Na záver pán sudca Urban informoval o možnosti navštíviť súdne pojednávanie (a humorne dodal, že asi nenaplní očakávania zo seriálu Súdna sieň).

Autorka správy: Dominika Jurášová

Inauguračný okrúhly stôl | Súdy a pandémia COVID-19

Úvodný okrúhly stôl projektu "Hovorme o súdoch" ponúka priestor na výmenu skúseností s rozhodovaním prípadov súvisiacich s pandémiou COVID-19. Globálna perspektíva s rečníčkami a rečníkmi vrátane Indie, Slovenska a USA umožní unikátnu výmenu skúseností medzi rôznymi ústavnými systémami, ktoré však zdieľajú záväzok rešpektovať princípy demokracie, právneho štátu a nezávislosti súdnictva. Ktorým kľúčovým výzvam súdy v tomto období čelili a ako si s nimi poradili? Cieľom je zabezpečiť produktívnu výmenu perspektív aktérov zvnútra súdov.

Podujatie dňa 9.12.2022 ponúklo simultánne tlmočenie medzi anglickým a slovenským jazykom. 

Program a informácia o rečníčkach a rečníkoch

Videozáznam z podujatia (v angličtine, titulky - © Vaishnavi)

<output>©</output>

<output>©</output>

Diskusiu zahájila séria úvah o skúsenostiach rečníčok a rečníkov s pandémiou, ktorá ukázala „jednotu v rozmanitosti“ (Apoorva Jha, právna výskumníčka pre sudcu Vyššieho súdu Dilií povereného vedením súdu, India) vo vzťahu k výzvam, ktorým súdy čelili v danom období. Niektoré z výziev boli zdieľané súdmi celosvetovo, ako napríklad zatvorenie pojednávacích miestností, obmedzenia pohybu a výzvy práce z domu s prístupom iba k elektronickým materiálom. Dopad týchto výziev na rozhodovaciu prax sa však líšil. Napríklad, v Spojených štátoch sa vytvorilo 51 „laboratórií“ umožňujúcim experimentovanie, vzhľadom na federálny systém a päťdesiat rôznych súdnych systémov na úrovni štátov (David Campbell, sudca, Federálny súd prvého stupňa pre obvod Arizona, USA).

V Indii museli súdy rozhodovať o otázkach života a smrti aj pri distribúcii zásob kyslíka. Ústavný súd Slovenskej republiky primárne preskúmaval opatrenia zavedené exekutívou v súvislosti s núdzovým stavom. Sťažnosti jednotlivcov vzhľadom na povahu súdu ako orgánu na ochranu ústavnosti sa na Ústavný súd dostávajú až s odstupom času. Chorvátske a americké súdy boli do istej miery pripravené na online pojednávania z technologického hľadiska a prostredníctvom existujúcej právnej úpravy, avšak úlohu zohrával aj typ konania a skúsenosti sudkýň a sudcov samotných. Federálne súdy v USA, napríklad, nemali povolené online pojednávania v trestných veciach až do prijatia príslušnej zmeny legislatívy.

Súdy tiež čelili potrebe samostatne si definovať svoje úlohy počas výnimočnej situácie. Pandémiu možno vnímať ako predovšetkým pole pôsobnosti exekutívy, nasledovanej parlamentom. Pre občianky a občanov však zostalo dôležité, aby súdy pôsobili ako platforma otvorená ich podnetom, keď mali pocit, že ich základné práva a slobody boli porušené (JUDr. Ján Štiavnický, PhD., štátny radca, Ústavný súd Slovenskej republiky, SR). Pandémia posilnila „ľudskú dimenziu“ súdneho rozhodovania, ktoré spolu s právnymi kapacitami môžu posilniť autenticitu súdnych rozhodnutí. Nedostatok vzdelávania v tejto oblasti na Slovensku však viedla verejnosť k náchylnosti uveriť dezinformáciám a podkopala dôveru vo verejné inštitúcie (doc. JUDr. Martin Vernarský, PhD., sudca, Ústavný súd Slovenskej republiky, SR).

Digitálna bariéra pretrváva aj vo vnútri súdnictva. Navyše, niektoré typy konaní sa realizujú „omnoho náročnejšie bez ľudí v miestnosti“ (bývalý sudca, Najvyšší súd štátu New York, USA). Online pojednávania a elektronická komunikácia však môžu posilniť jednotlivcov a komunity a pomôcť pri obnove dôvery v súdy, čo sa ukazuje ako zdieľaná téma naprieč právnymi systémami. Odhodlané sudkyne a sudcovia sa „vzdelávali praxou“, pripravili návody pre ich kolegyne a kolegov a dokonca vzdelávali ostatné účastníčky a účastníkov konaní o efektívnom postupe pri online pojednávaniach. Navyše boli vo väčšej miere k dispozícii pre otázky a podporili vznik nových systémov na poskytnutie kvalitných informácií. Z tohto hľadiska pandémia „posunula naše súdy do 21. storočia” (Ksenija Flack Makitan, sudkyňa, Obchodný súd Varaždin, Chorvátsko).

Rečníčky a rečníci sa zhodli, že online pojednávania by nemali v plnom rozsahu nahradiť prezenčný formát, avšak príklady dobrej praxe a prvky, ktoré podporia širšiu účasť verejnosti v súdnych konaniach, otvorenosť a transparentnosť, by mali ostať zachované. Tieto totiž umožnia väčšiemu počtu ľudí nazrieť dovnútra súdneho rozhodovania a pochopiť snahu sudkýň a sudcov nájsť „správne odpovede” (sudca Campbell). Pandémia môže tiež podporiť rozvoj online pojednávaní, napríklad v prípade indických okresných súdov a v štátoch, v ktorých veľké vzdialenosti od pojednávacích miestností neraz sťažujú prístup k spravodlivosti.