Podujatia

Seminár k rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Ukrajiny

Dňa 6.10.2023, 16.15-17.25 IST (12.45-13.55 CEST), O.P. Jindal Global University, Jindal Global Law School a MS Teams (v angličťine bez tlmočenia).

Rečníčka: Doc. Dr. Kristina Trykhlib, Yaroslav Mudryi National Law University v Charkove, Ukrajina

Pre viac informácií viď anglickú verziu stránky.

Seminár k ochrane ľudských práv Ústavným súdom Indonézie

Dňa 22.8.2023, 13.15-15.00 IST, O.P. Jindal Global University, Jindal Global Law School a MS Teams (v angličťine bez tlmočenia).

Hosť: M. Lutfi Chakim, LL.M. (Seoul), výskumník, Ústavný súd Indonézie.

Pre viac informácií viď anglickú verziu stránky.

Talking Courts (Hovorme o súdoch) na Celoštátnom kole Olympiády ľudských práv (Omšenie, 19.4.2023)

Agenda a zoznam spíkrov workshopu sú dostupné (v slovenčine aj v angličtine) na webovej stránke Olympiády ľudských práv (link). Formulár spätnej väzby je taktiež k dispozícii na tejto stránke (link). Bližšie informácie k obsahu workshopu možno momentálne nájsť na anglickej verzii našej stránky. Za niektoré z nižšie uvedených fotografií ďakujeme Veľvyslanectvu USA v SR; oficiálny príspevok na Facebooku je k dispozícii na tejto stránke (link).

Diskusie sudcu Campbella so študentkami a študentami stredných škôl

V priebehu svojej krátkej návštevy na Slovensku sudca Federálneho súdu prvého stupňa pre obvod Arizona, USA a predseda Výboru pre medzinárodné justičné vzťahy Federálnych súdov USA David G. Campbell navštívil tri bratislavské gymnáziá a absolvoval živé diskusie so študentkami a študentami. Diskusie sa uskutočnili na nasledujúcich gymnáziách:

Gymnázium, Grösslingová 18 (GAMČA), Bratislava
Gymnázium Jura Hronca, Bratislava
Gymnázium na ul. Ladislava Sáru, Bratislava

Projektový tím Talking Courts ďakuje za spoluprácu vedeniam škôl ako aj kontaktným osobám v radoch učiteľského zboru pri organizácii týchto diskusií, konkrétne Mgr. Michalovi Bohušovi (Gymnázium na ul. Ladislava Sáru), Mgr. Jane Gabrišovej (Gymnázium, Grösslingová 18) a Mgr. Martinovi Vancovi (Gymnázium Jura Hronca).

Správa z diskusie na Gymnáziu na ul. Ladislava Sáru dňa 19.4.2023, autorka správy: Radana Walterová (študentka)

Stretnutie študentiek a študentov s federálnym sudcom

Študentky a študenti posledných ročníkov Gymnázia na Ulici L. Sáru dostali neopakovateľnú príležitosť stretnúť sa naživo s americkým federálnym sudcom. Počas tejto prednášky sme sa dozvedeli, ako sa líši slovenský súdny systém od amerického, ako aj to, akým prípadom sa pán David Campbell venuje.

V apríli sa študentky a študenti posledných ročníkov zúčastnili na diskusii s americkým federálnym sudcom za štát Arizona. Sudca David Campbell v úvode stručne opísal rozdiely medzi federálnym justičným systémom, v ktorom každý americký štát má vlastné zákony v niektorých oblastiach, a systémom na Slovensku, kde na celom území platia tie isté pravidlá. Potom nám objasnil, čo považuje za najdôležitejšie pri obhajovaní práva, a to na názorných ukážkach.

Pán Campbell nám porozprával o niekoľkých svojich prípadoch, ktoré riešil. Prvý bol o jednotlivcovi, ktorý spáchal závažné zločiny, za ktoré bol uväznený na niekoľko rokov. Avšak jedného večera ho dozorcovia vytiahli z postele a zbili, čím porušili jeho práva, a tak podal trestné oznámenie. Pri dokazovaní sa ukázalo, že väzeň neklamal, a skutočne dostal od väzenia odškodné. Toto bol len jeden z príkladov, kedy sa ukázalo, že právo je pre všetkých rovnaké. Aj keď išlo o väzňa, dostalo sa mu naplnenia svojich práv (jeho trest to nijako neovplyvnilo a odškodné si bude môcť „užiť” až po odpykaní trestu a prepustení z väzenia).

Po vypočutí ďalších takýchto federálnych prípadov sa začala voľná diskusia so sudcom Campbellom. Tam sa ho mohli žiaci spýtať na rozličné témy súvisiace s prácou federálneho sudcu. Mnohé z otázok sa týkali osobnej alebo verejnej bezpečnosti.

Na otázku, či už sa pánovi Campbellovi niekedy vyhrážali, odpovedal, že áno, no našťastie sa mu nikdy nič nestalo. Avšak oboznámil nás aj s prípadmi, keď sa takéto vyhrážky vystupňovali do momentu, kedy niektorí jeho kolegovia museli požiadať o ochranu polície.

Ďalšia otázka sa týkala zbraní. Mnohí z nás počas práve tohto týždňa čítali o rôznych streľbách naprieč Spojenými štátmi, a tak sa opýtali na názor pána Campbella: „Dá sa obmedziť zákon týkajúci sa práva na nosenie zbrane? Akú úlohu v tom zohrávajú nelegálne držané zbrane? Ako sa riešia takéto prípady?” Išlo o zložitú a aktuálnu tému sprevádzanú neľahkými rozhodnutiami, kde, ako sa ukázalo, nelegálne držané zbrane nezohrávajú veľkú úlohu.

Spojené štáty sú federálny štát, ktorý povoľuje vlastníctvo zbraní v ústave. To znamená, že za zmenu tohto zákona by museli hlasovať dve tretiny amerických štátov. To je však viac ako nepravdepodobné, keďže, ako nám bolo vysvetlené, za je len polovica štátov.

Téma spolupráce jednotlivých štátov sa objavila aj v ďalších otázkach. Viaceré a viacerých totiž zaujímalo, ako prebieha vyšetrovanie prípadov, ktoré sa týkajú dvoch štátov. Príkladom sa stal zločinec z Dakoty, ktorý spáchal zločin v Arizone. Ak sú v oboch štátoch za rovnaký zločin rôzne tresty, ktorý je správne v tomto prípade aplikovať?

Ukázalo sa, že obdobný problém už raz pán Campbell súdil, až na to, že zločinec bol z Arizony a zločin spáchal v inom štáte. Súd sa odohrával v Arizone, avšak riadil sa zákonmi štátu, kde bol trestný čin spáchaný. Súdu predchádzalo okrem vyšetrovania aj porovnávanie s tabuľkami trestov. Federálne sudkyne a sudcovia majú zoznam, podľa ktorého by sa mali riadiť, keď udeľujú tresty (akú maximálnu a minimálnu sadzbu môžu obvinenému udeliť). Tieto tabuľky sa vzťahujú aj na takéto prípady a sprevádza ich aj postup, ktorý súbor pravidiel uplatniť. Zároveň uľahčujú sudcom nielen výber rozsudku, ale aj ako majú pristupovať k danému prípadu. Nie každý prípad si totiž vyžaduje stanovisko poroty, aj keď, ako vysvetlil pán Campbell, porota vie byť tiež nápomocná pri súdnom rozhodovaní.

Po tejto téme sa bohužiaľ musela beseda končiť. Študentky a študenti sa za potlesku rozlúčili s pánom Campbellom, no ešte aj dlho potom sa medzi sebou rozprávali o tejto návšteve.

Na ceste k demokratickému súdnictvu (Bratislava, 17.4.2023)

17.4.2023, 14.00-17.30, Filozofická fakulta UK, prezenčne po predchádzajúcej registrácii alebo online prostredníctvom MS Teams.

Málokto pochybuje o tom, že na súdoch záleží pre ochranu a zachovanie demokracie, osobitne ak k demokracii pristupujeme nielen ako k boju o moc medzi elitami. "Slovo na D" je však najmä v kontinentálnych právnych systémoch, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, v diskusiách o súdnictve neraz obchádzané, pretože je vnímané ako príliš ovplyvnené "politikou" miesto "práva". Diskusie o "práve demokracie" bývajú obmedzené na volebné pravidlá, prinajlepšom sa rozširujú na referendá a iné nástroje priamej verejnej politickej participácie.

Toto podujatie má za cieľ diskutovať o demokracii v kontexte súdov i sudkýň a sudcov aj za rámcom rozhodovania o volebných pravidlách. Prostredníctvom tohto zamerania poskytuje príležitosť klásť otázky o zdrojoch legitimity súdov v demokraciách a úlohe sudkýň a sudcov ako "strážkyň a strážcov demokracie", o úlohe a relevantnosti reprezentácie a rozmanitosti v radoch sudcovského stavu, o vplyve spoločensky nepopulárnych rozhodnutí na súdy a na ich vzťahy s výkonnou a zákonodarnou mocou.

Podujatie zapojí do diskusie osobnosti zvnútra súdnej moci (sudkyne a sudcov, ako aj súdne poradkyne a súdnych poradcov) s akademičkami a akademikmi a členkami a členmi právnických profesií. Vďaka tomu umožní viacvrstvový dialóg o ideách demokracie v súdnom rozhodovaní a ich spoločenskej reflexii, ktorý posilní naše porozumenie úlohe súdov v "demokratickom ekosystéme" súčasnosti. S primárnym zameraním sa na Spojené štáty americké a Slovenskú republiku, vítané sú príspevky z iných právnych poriadkov ako aj z prostredia medzinárodných súdov.

Panelistky a panelisti

JUDr. Ján Šikuta, PhD., predseda, Najvyšší súd Slovenskej republiky (úvodný príhovor)

Sudca David Campbell, sudca, Federálny súd prvého stupňa pre obvod Arizona, USA a predseda Výboru pre medzinárodné súdne vzťahy súdov USA

Profesor Cornell W. Clayton, mimoriadny profesor politológie a riaditeľ Inštitútu Thomasa S. Foleyho pre verejnú politiku a verejnú službu, Washington State University; Fulbright špecialista, Univerzita Komenského v Bratislave, Katedra politológie

Mgr. Michal Novotný, sudca a predseda senátu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

Mgr. Eva Kováčechová, advokátka a vedúca pracovnej skupiny pre právny štát, VIA IURIS

Antal Berkes, PhD., odborný asistent, University of Liverpool, School of Law and Social Justice

Vedúca a vedúci panelov

Panel 1: Roly súdov v demokracii | Kirsten Roberts Lyer, B.C.L., M.Litt.,PhD. docentka, Central European University, Department of Public Policy

Panel 2: Súdy, vyučujúce a vyučované: sudkyne a sudcovia ako vzdelávatelia, sudcovské vzdelávanie a vzdelávanie o súdnictve | doc. Mgr. Erik Láštic, PhD., vedúci Katedry politológie, Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta

Program (v anglickom jazyku)

Fotografie a plagát © D. Jurášová.

Talking Courts na krajských kolách Olympiády ľudských práv

Vďaka spolupráci s Olympiádou ľudských práv ako aj ďalším partnerom a osobnostiam bol projekt "Talking Courts" prítomný v niekoľkých krajoch v SR počas krajských kôl Olympiády ľudských práv dňa 9.2.2023.

Uskutočnili sa nasledujúce diskusie:

Nitriansky kraj: Gymnázium Vráble, Vráble. Hosť: JUDr. Dušan Špirek, sudca, Okresný súd Nitra

Bližšia informácia aj na stránke Gymnázia vo Vrábľoch.

Trenčiansky kraj: Gymnázium V. B. Nedožerského, Prievidza. Hosť: JUDr. Ján Hrubala, predseda Špecializovaného trestného súdu SR

Po úvodnom predstavení JUDr. Hrubalu zo strany Mgr. Zuzany Bachyncovej, PhD., krajskej koordinátorky olympiády a PaedDr. Eleonóry Porubcovej, riaditeľky gymnázia v rámci otvorenia diskusie uviedol, že považuje za potrebné, aby aj samotní sudcovia v „primeranej miere a primerane zdržanlivo“ využívali možnosť „vnášania svetla“ do fungovania súdnictva.

Obsahom diskusie boli rôzne otázky týkajúce sa práce sudcov Špecializovaného trestného súdu. Okrem toho boli študentky a študenti zvedaví aj na názory predsedu súdu na aktuálne spoločenské témy. Jedna z nich súvisela s používaním, prípadne v niektorých prípadoch až zneužívaním paragrafu 363 Trestného poriadku v podmienkach Slovenskej republiky v SR a názoru JUDr. Hrubalu na to, či by bolo potrebné jeho použitie nejakým spôsobom obmedziť.

Sudca Hrubala v tejto súvislosti vyslovil, že nie je za zrušenie paragraf 363 Trestného poriadku. Uviedol však, že malo by sa ním reagovať iba na „podstatné pochybenia“ prípravného konania. Ako príklad uviedol prípad nevylúčenie prokurátora z konania z dôvodu jeho predpojatosti, prípadne porušenie práva obvineného neustanovením obhajcu v rámci prípravného konania. Avšak, ako ďalej vysvetlil, po novele Trestného poriadku z roku 2016 bolo slovné spojenie „podstatné pochybenie“ z uvedeného ustanovenia vypustené, a tak dnes je paragraf 363, podľa slov predsedu Špecializovaného trestného súdu, využívaný „dosť atypickým spôsobom.“

Zaujímavou bola aj debata na tému psychologického profilu páchateľov a ich motívov. Ako jeden z možných dôvodov páchania trestnej činnosti sudca Hrubala uviedol vidinu rýchleho a ľahkého zbohatnutia.

V súvislosti s pripravovanou novelou trestného zákona JUDr. Hrubala uviedol, že nepatrí k sudcom, ktorí obľubujú drakonické tresty. Podľa jeho názoru vysoké tresty nie sú efektívnym receptom na riešenie problémov v spoločnosti. Zároveň poukázal aj na pomerne prísne tresty hroziace za konzumáciu marihuany.

Autor správy: Bc. Dávid Duda

Trnavský kraj: Gymnázium Pierra de Coubertina, Piešťany. Hosť: Mgr. Michal Novotný, sudca a predseda senátu Najvyššieho správneho súdu SR

Bližšia informácia aj na stránke Gymnázia Pierra de Coubertina, Piešťany.
Videozáznam z diskusie so sudcom Novotným (link).
Rozhovor so sudcom Novotným (študentky gymnázia Paulína Bieleschová a Eliška Rusnáková).
Mediálny ohlas na podujatie.

Žilinský kraj: Gymnázium sv. Františka z Assisi, Žilina. Hosť: JUDr. Róbert Urban, sudca, Krajský súd Žilina

Súťažiace a súťažiaci žilinského krajského kola Olympiády ľudských práv mali príležitosť diskutovať so sudcom krajského súdu JUDr. Róbertom Urbanom. Študentky a študenti sa pýtali informované otázky a preukázali vysoký prehľad o fungovaní súdneho systému.

Do popredia sa dostali medializované témy, napríklad reforma súdnej mapy. Tu pán sudca vysvetlil, s využitím praktických príkladov, prečo je dôležitá špecializácia sudkýň a sudcov a ako môže dobrá súdna mapa zlepšiť kvalitu a dĺžku rozhodovacích procesov. Niektorú matériu sudcovia prerokovávajú často, avšak škála prípadov môže byť naozaj veľká, a nie každý môže byť expertom na všetky odvetvia. Špecializácia pomáha aj schopnosti adaptovať sa na legislatívne zmeny a možnosti vzdelávať sa aj v mimoprávnych oblastiach (napr. technických, ekonomických...) čo prispieva odbornosti a konzistencii rozhodnutí a upevňuje právnu istotu. Výsledný produkt súdnej mapy však nie je ideálny a “utrpel na odbornosti” kvôli politickému procesu. Diskutoval sa tiež vznik troch prvostupňových správnych súdov, ktoré by mali lepšie prispievať k externej kontrole verejnej správy.

Študentky a študenti sa ďalej pýtali na “politizáciu justície”. Tu pán sudca uviedol, že niečo také sa podľa neho nedeje a táto téma je skôr zneužívaná na “získanie politických bodov”. Vysvetlil, ako funguje disciplinárna komisia a výberové konanie a v čom sa výberové konanie na všeobecné súdy odlišuje od výberového procesu na Ústavný súd. Vysvetlil aj iné všeobecné princípy, ako napríklad náhodný výber zákonného sudcu, ale tiež tzv. “zberný kôš”: ak sa nenájde iná štátna inštitúcia, súd musí rozhodnúť aj o atypických a menej zvyčajných právnych vzťahoch.

Padla aj otázka o tom, ako technológie vplývajú na vývoj súdnych pojednávaní a či v budúcnosti sudcov môže nahradiť umelá inteligencia. Ako pozitívny príklad pán sudca uviedol nahrávanie svedeckých výpovedí, ktoré teraz umožňuje sudcom sa opätovne k výpovedí vrátiť nielen s jej presným znením, ale aj intonáciou, ktorá častokrát ovplyvňuje význam slov. Ako ďalšiu výhodu uviedol možnosť online pojednávaní, ktoré vedia ušetriť čas a uľahčiť život ľudí.

Prehľad študentiek a študentov o aktuálnom dianí sa nedal poprieť. Napríklad, preukázali informovanosť o vývoji slovenskej prokuratúry najmä vo svetle podania prezidentky Čaputovej na Ústavný súd vo veci paragrafu 363 Trestného poriadku. Pán sudca sa vyjadril, že „prokuratúra je orgán, ktorý má základ v socialistickom totalitnom systéme” na čo reagovali naliehavé otázky, ako by bolo tento orgán možné reformovať.

Okrem iného sa študentky a študenti tiež pýtali na porotný systém, na čo JUDr. Urban reagoval, že nie je jeho zástancom. Ako prvý dôvod uviedol, že argumentácia a odôvodnenie rozhodnutia je podľa neho lepší spôsob ako hlasovanie. Zároveň, na Slovensku takémuto inštitútu chýba tradícia.

Na záver pán sudca Urban informoval o možnosti navštíviť súdne pojednávanie (a humorne dodal, že asi nenaplní očakávania zo seriálu Súdna sieň).

Autorka správy: Dominika Jurášová

Inauguračný okrúhly stôl | Súdy a pandémia COVID-19

Úvodný okrúhly stôl projektu "Hovorme o súdoch" ponúka priestor na výmenu skúseností s rozhodovaním prípadov súvisiacich s pandémiou COVID-19. Globálna perspektíva s rečníčkami a rečníkmi vrátane Indie, Slovenska a USA umožní unikátnu výmenu skúseností medzi rôznymi ústavnými systémami, ktoré však zdieľajú záväzok rešpektovať princípy demokracie, právneho štátu a nezávislosti súdnictva. Ktorým kľúčovým výzvam súdy v tomto období čelili a ako si s nimi poradili? Cieľom je zabezpečiť produktívnu výmenu perspektív aktérov zvnútra súdov.

Podujatie dňa 9.12.2022 ponúklo simultánne tlmočenie medzi anglickým a slovenským jazykom.

Program a informácia o rečníčkach a rečníkoch

Diskusiu zahájila séria úvah o skúsenostiach rečníčok a rečníkov s pandémiou, ktorá ukázala „jednotu v rozmanitosti“ (Apoorva Jha, právna výskumníčka pre sudcu Vyššieho súdu Dilií povereného vedením súdu, India) vo vzťahu k výzvam, ktorým súdy čelili v danom období. Niektoré z výziev boli zdieľané súdmi celosvetovo, ako napríklad zatvorenie pojednávacích miestností, obmedzenia pohybu a výzvy práce z domu s prístupom iba k elektronickým materiálom. Dopad týchto výziev na rozhodovaciu prax sa však líšil. Napríklad, v Spojených štátoch sa vytvorilo 51 „laboratórií“ umožňujúcim experimentovanie, vzhľadom na federálny systém a päťdesiat rôznych súdnych systémov na úrovni štátov (David Campbell, sudca, Federálny súd prvého stupňa pre obvod Arizona, USA).

V Indii museli súdy rozhodovať o otázkach života a smrti aj pri distribúcii zásob kyslíka. Ústavný súd Slovenskej republiky primárne preskúmaval opatrenia zavedené exekutívou v súvislosti s núdzovým stavom. Sťažnosti jednotlivcov vzhľadom na povahu súdu ako orgánu na ochranu ústavnosti sa na Ústavný súd dostávajú až s odstupom času. Chorvátske a americké súdy boli do istej miery pripravené na online pojednávania z technologického hľadiska a prostredníctvom existujúcej právnej úpravy, avšak úlohu zohrával aj typ konania a skúsenosti sudkýň a sudcov samotných. Federálne súdy v USA, napríklad, nemali povolené online pojednávania v trestných veciach až do prijatia príslušnej zmeny legislatívy.

Súdy tiež čelili potrebe samostatne si definovať svoje úlohy počas výnimočnej situácie. Pandémiu možno vnímať ako predovšetkým pole pôsobnosti exekutívy, nasledovanej parlamentom. Pre občianky a občanov však zostalo dôležité, aby súdy pôsobili ako platforma otvorená ich podnetom, keď mali pocit, že ich základné práva a slobody boli porušené (JUDr. Ján Štiavnický, PhD., štátny radca, Ústavný súd Slovenskej republiky, SR). Pandémia posilnila „ľudskú dimenziu“ súdneho rozhodovania, ktoré spolu s právnymi kapacitami môžu posilniť autenticitu súdnych rozhodnutí. Nedostatok vzdelávania v tejto oblasti na Slovensku však viedla verejnosť k náchylnosti uveriť dezinformáciám a podkopala dôveru vo verejné inštitúcie (doc. JUDr. Martin Vernarský, PhD., sudca, Ústavný súd Slovenskej republiky, SR).

Digitálna bariéra pretrváva aj vo vnútri súdnictva. Navyše, niektoré typy konaní sa realizujú „omnoho náročnejšie bez ľudí v miestnosti“ (bývalý sudca, Najvyšší súd štátu New York, USA). Online pojednávania a elektronická komunikácia však môžu posilniť jednotlivcov a komunity a pomôcť pri obnove dôvery v súdy, čo sa ukazuje ako zdieľaná téma naprieč právnymi systémami. Odhodlané sudkyne a sudcovia sa „vzdelávali praxou“, pripravili návody pre ich kolegyne a kolegov a dokonca vzdelávali ostatné účastníčky a účastníkov konaní o efektívnom postupe pri online pojednávaniach. Navyše boli vo väčšej miere k dispozícii pre otázky a podporili vznik nových systémov na poskytnutie kvalitných informácií. Z tohto hľadiska pandémia „posunula naše súdy do 21. storočia” (Ksenija Flack Makitan, sudkyňa, Obchodný súd Varaždin, Chorvátsko).

Rečníčky a rečníci sa zhodli, že online pojednávania by nemali v plnom rozsahu nahradiť prezenčný formát, avšak príklady dobrej praxe a prvky, ktoré podporia širšiu účasť verejnosti v súdnych konaniach, otvorenosť a transparentnosť, by mali ostať zachované. Tieto totiž umožnia väčšiemu počtu ľudí nazrieť dovnútra súdneho rozhodovania a pochopiť snahu sudkýň a sudcov nájsť „správne odpovede” (sudca Campbell). Pandémia môže tiež podporiť rozvoj online pojednávaní, napríklad v prípade indických okresných súdov a v štátoch, v ktorých veľké vzdialenosti od pojednávacích miestností neraz sťažujú prístup k spravodlivosti.