Dejiny katedry

Katedra muzikológie patrí k zakladajúcim pracoviskám FiF UK. Vznikla na jeseň roku 1921 a do roku 1953 niesla názov Seminár pre hudobnú vedu. Zakladateľom pracoviska sa stal profesor Dobroslav Orel, český teológ a muzikológ. Orlovými žiakmi boli Konštantín Hudec, jeho nástupca, či František Zagiba, neskorší profesor Viedenskej univerzity.

V období vojnového slovenského štátu činnosť seminára stagnovala. Profesúru Konštantína Hudeca, ktorého habilitoval Dobroslav Orel, anulovali a seminár prakticky nemal vlastných študentov. Pozitívom tohoto obdobia bolo, že roku 1943 nastúpil na miesto asistenta Jozef Kresánek, absolvent hudobnej vedy na Karlovej univerzite.

Po vojne Konštantín Hudec obnovil samostatnú činnosť pracoviska. Po jeho predčasnej smrti roku 1952, v neľahkých časoch ideologizácie vedy a vzdelávania, sa zodpovednosť za zachovanie súvislej práce a aj existencie pracoviska presunula na plecia Jozefa Kresánka (od roku 1953 docenta, od roku 1963 profesora), kľúčovej a univerzálnej osobnosti slovenskej muzikológie. Koncom 50. rokov sa v dôsledku zrušenia Vysokej školy pedagogickej uskutočnila fúzia Subkatedry hudobnej vedy na FiF UK s bývalou Katedrou hudobnej výchovy na zrušenej VŠP. Vedúcim katedry sa stal estetik Eugen Šimúnek, ťažisko študijného programu sa presunulo na praktické hudobné predmety. Pozitívom bol príchod profesora Eugena Suchoňa a Miroslava Filipa, popredného hudobného teoretika a akustika. V roku 1972 prišlo k reorganizácii a Katedra hudobnej vedy sa stala súčasťou Katedry estetiky a vied o umení. Jozef Kresánek, dovtedajší vedúci katedry, sa stáva radovým pracovníkom, Miroslav Filip tragicky umiera, Eugen Suchoň odchádza do dôchodku.

Hudobná veda na FiF UK sa až po roku 1989 opätovne konštituovala ako samostatný odbor. Ten etablovali vtedajší pedagógovia, najmä Naďa Hrčková, Ingeborg Šišková, Ľubomír Chalupka a Marta Hulková, pod vedením Oskára Elscheka, dlhoročného vedeckého pracovníka Ústavu hudobnej vedy SAV a pedagóga Viedenskej univerzity. V tomto období sa študijný program rozšíril v súlade s aktuálnou štruktúrou vedného odboru muzikológia – s rovnovážnym zastúpením hudobnej histórie, etnomuzikológie a systematických muzikologických disciplín – a položili sa základy ďalšieho rozvoja katedry.