Aktuality

Za profesorom 
Ľubomírom Chalupkom

 

V pohnutých časoch koronakrízy nás navždy opustil jeden z najvýznamnejších slovenských muzikológov prof. PhDr. Ľubomír Chalupka, PhD. (14. august 1945 Senica – 17. marec 2020 Bratislava) vo veku nedožitých 75 rokov, autor mnohých významných vedeckých monografií a hudobnovedných diel.

Spomedzi nich spomeňme aspoň nasledovné práce: Melodicko-harmonická štruktúra sláčikových kvartet Bélu Bartóka vo svetle vplyvu slovenského folklóru (1981), Štýlotvorné formovanie mladej skladateľskej generácie na Slovensku v 60. rokoch (1988), Historicko-teoretické predpoklady vývoja slovenskej hudby po roku 1945 (1996), a v neposlednom rade predovšetkým jeho opus magnum Slovenská hudobná avantgarda – Štýlotvorné formovanie skladateľskej generácie nastupujúcej v 60. rokoch 20. storočia (2014), na ktoré nadviazal knihami Cestami k tvorivej profesionalite – Sprievodca slovenskou hudbou 20. storočia I. (1901 – 1950) (2015) či Generačné a štýlové konfron-tácie – Sprievodca slovenskou hudbou 20. storočia II. (1951 – 2000) (2018). Každý, kto sa zaoberá hudbou 20. storočia u nás vie, že tieto kľúčové diela korpusu našej hudobnej vedy jednoducho nemôže obísť...

Moje prvé spomienky na neho sa viažu na 2. polovicu 80. rokov minulého storočia, kedy som ako študent estetiky a hudobnej vedy na FF UK v Bratislave bol svedkom jeho obdivuhodnej teoreticko-analytickej erudície a pedagogického citu (pri vhľadoch do vnútra organizmu Beethovenových klavírnych sonát, Chopinových prelúdií alebo Schönbergových partitúr), neveriac, že môžem na skúške z hudobnej analýzy u neho vôbec obstáť. No stalo sa, a tak som mal to šťastie sa vďaka nemu počas štúdia oboznamovať aj s polozabudnutým umeleckým dedičstvom dejín slovenskej hudby 20. storočia. Vždy som si cenil už vtedy jeho chápavú prajnosť, ktorá sa u nás veru často nenosí – v tomto ohľade sa nezmenil ani v ďalších rokoch, kedy som ho príležitostne stretával na rôznych vedeckých podujatiach a koncertoch.

Pamätám si, aký úprimný záujem prejavil o môj úlovok LP platní z mojej prvej návštevy Viedne v januári 1990, keď sme sa náhodou stretli na hlavnej železničnej stanici, alebo iné, čo i len letmé stretnutia, počas ktorých sa nezabudol spýtať, čím žijem a na čom pracujem. Rád spomínam na jeho dobré mienené rady a postrehy, ktoré ma vždy posúvali ďalej. Som mu vďačný a zaviazaný, že ma ako hudobného estetika, pohybujúceho sa v neraz v sterilnom akademickom svete, prizval k spolupráci v rámci jedného zo svojich vedeckých projektov Cesty formovania slovenskej systematickej hudobnej vedy po roku 1945 (východiská, koncepcie, priekopníci, výsledky, kontexty) – v ňom som sa mohol venovať reflexii textov hudobného semiotika Petra Faltina, ktorému profesor Chalupka venoval pozornosť už predtým vo viacerých svojich štúdiách. Nielen to, vďaka jeho plnej dôvere a podpore som mohol publikovať vlastnú zahraničnú monografiu (Various Comprovisations. Texts on Music /and/ Semiotis, University of Helsinki) a vždy, keď to bolo potrebné, prijal v Nitre funkciu aktívneho člena komisie od dizertačných až po inauguračné konania.     

Napriek vedomosti o jeho dlhotrvajúcom zápase s ťažkou chorobou, správa o jeho smrti ma zaskočila a zasiahla – o to viac, že v čase korony sme ho nemohli ako jeho študenti a kolegovia ísť odprevadiť na poslednej ceste a vyjadriť úprimnú sústrasť smútiacej rodine a najbližším pozostalým. Aspoň na diaľku vzdajme hold tomuto vzácnemu človeku, výnimočnému vedcovi a pedagógovi i jeho cennému dielu, ktoré po nám sebe zanechal. Bude našej hudobnej kultúre a muzikológii citeľne chýbať.

Česť jeho pamiatke!

 

Július Fujak

jar 2020