Archeologické výskumy

Ludanice, časť Mýtna Nová Ves, okres Topoľčany

Poloha: Mŕtvice

Realizácia výskumu: Jozef Bátora, Michael Schultz

Rok výskumu: 2014

Druh náleziska: pohrebisko

Datovanie: staršia doba bronzová

Výsledky výskumu: Archeologický ústav SAV v Nitre v spolupráci s Zentrum Anatomie Georg August Universität Göttingen (Nemecko) a Katedrou archeológie FiF UK v Bratislave realizoval krátkodobý archeologický výskum v priestore pohrebiska zo staršej doby bronzovej, ktoré bolo v rokoch 1982-1989 a 2003 systematicky skúmané pod vedením Jozefa Bátoru z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Pri tomto výskume bolo preskúmaných 600 hrobov, ktoré patrili nitrianskej a únětickej kultúre.

Cieľom výskumu v roku 2014 bolo doskúmať plochu v záhrade Dezidera Gerháta, ktorá v predchádzajúcom období nebola pre výskum prístupná (nachádzali sa tam ovocné stromy). Vzhľadom na veľkú koncentráciu hrobov na bezprostredne susediacej ploche bol oprávnený predpoklad preskúmania ďalších hrobov. Výskum tento predpoklad potvrdil a výsledkom bolo odkrytie ďalších šiestich kostrových hrobov, čím celkový počet hrobov na pohrebisku dosiahol súčet 606.

Z odkrytých hrobov za pozornosť stojí najmä hrob ženy, ktorá bola pochovaná v extrémnej polohe. Dolné končatiny, ktoré zostali narovnané, boli pritiahnuté "nasilu" k tvárovej časti lebky. Okrem toho sa na jednej z dolných končatín a na hornej končatine nachádzali stopy intencionálneho zlámania, ktoré sa podľa antropológov udialo ešte pred smrťou. Celá nálezová situácia poukazuje na to, že sa tu stretávame s pochovaním ženy, ktorá bola pre tamojšiu komunitu mimoriadne nebezpečná.

Z ďalších hrobov bol pozoruhodný hrob muža, ktorý mal v jednom z hrudných stavcov chrbtice zabodnutý zvyšok silicitovej strelky. Unikátne je, že uvedené ťažké zranenie dotyčný jedinec prežil. Svedčí o tom zápalové ložisko v okolí hrotu so stopami hojenia.

Rybník, okres Levice

Poloha: Nad Hronom

Realizácia výskumu: Jozef Bátora, Peter Tóth

Rok výskumu: 2004-2018

Druh náleziska: opevnené sídlisko

Datovanie: staršia doba bronzová

Výsledky výskumu: Výskum je realizovaný v úzkej spolupráci Archeologického ústavu SAV v Nitre a Katedry archeológie FiF UK v Bratislave (v rokoch 2004-2009 aj v kooperácii s Römisch-Germanische Komission des DAI vo Frankfurte nad Mohanom).

Sídlisko je po celom obvode obklopené valom, pozostávajúcim z drevozemnej konštrukcie. Pri jeho stavbe boli využité aj kamene, ktoré pochádzali z bezprostredného okolia lokality.

Významné výsledky priniesol výskum obydlí pozdĺž severného opevnenia sídliska. Okrem bohatého keramického inventára, nástrojov z kosti a parohu, k unikátnym nálezom patria zvieracie plastiky (jedna s naznačením upevnenia jarma), hlinené hrkálky, hlinené kolieska z vozíkov a predovšetkým kostená ihlica východoeurópskeho pôvodu, nájdené v priestore odkrývaných obydlí.

Spomenuté zvieracie plastiky boli zámerne poškodené (oblámané končatiny, rohy a pod.) a možno ich spájať s kultovými obradmi, pri ktorých namiesto živých zvierat boli symbolicky obetované ich hlinené napodobeniny. Kultové obrady boli realizované pri rôznych príležitostiach, napr. pred zdarným lovom, ako aj kvôli úspešnému rozmnoženiu stád domácich zvierat (hovädzí dobytok, ovca/koza, ošípaná). Ukazuje sa, že všetky plastiky zhotovoval jeden človek, zrejme miestny šaman, ktorý zároveň uskutočňoval už spomenuté kultové obrady.

O tom, že človek staršej doby bronzovej bol úspešný lovec, svedčia mohutné zvyšky parohoviny, poukazujúce na kapitálne kusy vysokej zveri. Pozoruhodnosťou je, že medzi ulovenými divo žijúcimi zvieratami je doložený aj vlk a medveď.

Prevažne poľnohospodársky charakter sídliska dokladajú aj početné nálezy kamenných podložiek, ktoré boli zhotovené z miestnych andezitov. Výskumom sa podarilo doložiť, že terajší kameňolom na Kusej hore bol využívaný obyvateľmi skúmaného sídliska. Značnú časť odkrytého archeologického materiálu predstavuje štiepaná kamenná industria, ktorá prevažne nie je miestneho pôvodu. Vďaka nej je možné doložiť kontakty obyvateľov sídliska s bližšími (Žiarska kotlina, Biele Karpaty) i vzdialenejšími oblasťami (Zemplínsko-tokajské pohorie a oblasť Poľska).

Výraznú zložku materiálnej kultúry tvorí keramika, ktorá patrila najmä maďarovskej a severopanónskej kultúre. Doložená je tu však aj keramika otomanskej kultúry pochádzajúca z oblasti východného Slovenska a priľahlej časti Maďarska (Potisie).

Doterajší výskum potvrdil, že opevnené sídlisko v Rybníku predstavuje významné strategické kultúrno-obchodné centrum v oblasti Slovenskej brány. Jeho umiestnenie v tomto priestore nie je náhodné, pretože jeho strategická poloha ho predurčovala ku kontrole komunít, ktoré smerovali na stredné Slovensko za ložiskami farebných kovov.

Santovka, časť Malinovec, okres Levice

Poloha: Travertínový lom III

Realizácia výskumu: Jozef Bátora, Martin Bača

Rok výskumu: 2006-2019

Druh náleziska: opevnené sídlisko

Datovanie: staršia doba bronzová

Výsledky výskumu: Výskum je realizovaný v úzkej spolupráci Archeologického ústavu SAV v Nitre a Katedry archeológie FiF UK v Bratislave. Významné výsledky priniesol výskum obydlí na južnom okraji sídliska. Obydlia boli čiastočne zahĺbené do travertínového podložia, aby ich podlahy boli vo vodorovnej rovine. Okrem bohatého keramického inventára, ktorý bol odkrytý v ich interiéroch, sa našli početné nástroje zhotovené z kosti a parohoviny. K unikátnym nálezom patrí hlinená odlievacia forma - kadlub - na odlievanie bronzových ozdôb - záveskov - v tvare šesťcípej hviezdy a objímka zhotovená z parohoviny zdobená na povrchu bohatou rytou geometrickou výzdobou.

Výskum potvrdil popri archeologickom materiáli maďarovskej kultúry výraznú prítomnosť keramiky severopanónskej kultúry, ktorá do Poiplia postupne prenikala z oblasti maďarského Zadunajska, ako aj výskyt keramiky otomansko-füzesabonyského kultúrneho komplexu, ktorého hlavná oblasť osídlenia bola na východnom Slovensku a v priľahlej časti Maďarska (horné Potisie).

O tom, že ľudia staršej doby bronzovej, ktorí sídlili v Santovke, boli úspešní lovci, svedčia mohutné kusy parohoviny, poukazujúce na kapitálne kusy vysokej zveri. Prevažne poľnohospodársky charakter sídliska dokladajú početné nálezy kamenných podložiek, ktoré slúžili na drvenie obilia. Značnú časť odkrytého archeologického materiálu predstavuje štiepaná kamenná industria, ktorá prevažne nie je miestneho pôvodu. Vďaka nej je možné doložiť kontakty, obyvateľov sídliska v Santovke, s bližšími (Žiarska kotlina, Biele Karpaty) i vzdialenejšími oblasťami (Zemplínsko-tokajské pohorie a oblasť Poľska, Moravy a Čiech).

Výskum potvrdil, že opevnené sídlisko zo staršej doby bronzovej v Santovke, situované na travertínovej kope, bolo významným centrom náboženského života nadregionálneho charakteru.

Vráble, okres Nitra

Poloha: Fidvár

Realizácia výskumu: Jozef Bátora, Knut Rassmann

Rok výskumu: 2007-2018

Druh náleziska: opevnené sídlisko a pohrebisko

Datovanie: staršia doba bronzová

Výsledky výskumu: Výskum je realizovaný Archeologickým ústavom SAV v Nitre v spolupráci s Nemeckým archeologickým ústavom (RGK DAI) so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom. Ako kooperujúci partner sa na výskume podieľa aj Katedra archeológie FiF UK Bratislava.

Radiálne usporiadanie obydlí vo viacerých radoch pozdĺž kruhového opevnenia, aké bolo zistené vo Vrábľoch, má veľmi blízke analógie tak vo východnom Stredomorí, ako aj v eurázijskej oblasti (Sintašta, Arkaim). Dôležité je, že kruhová zástavba pochádza z obdobia klasickej fázy únětickej kultúry, ktorá chronologicky zodpovedá kruhovým zástavbám známym z oblasti kultúry Sintašta v zauralskej oblasti Ruska a v severnom Kazachstane. Ide o obdobie 2000-1750 rokov pred n. l., ktoré z časového hľadiska predchádza mykénsku kultúru vo východnom Stredomorí.

Opevnené sídliská boli v severokarpatskom priestore doteraz spájané prevažne s kultúrami záveru staršej doby bronzovej (napr. maďarovská a otomanská kultúra), ktoré sú súčasné s mykénskou kultúrou. A tak možno konštatovať, že výskum opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch-Fidvári od základu mení naše doterajšie poznatky o smerovaní kultúrnych vplyvov a kontaktov medzi regiónom strednej Európy a vzdialenejšími kultúrnymi oblasťami.

V priestore pohrebiska bolo doteraz preskúmaných okolo 20 kostrových hrobov, v ktorých boli pochovaní nositelia úňětickej kultúry, ktorí obývali v období 2000-1800 pred n. l. sídlisko na Fidvári. Zomrelí boli v hroboch pochovaní podľa vtedy zaužívaných zvykov, t.j. muži skrčení na pravom boku, orientovaní hlavou na Z a nohami na V a ženy opačne skrčené na ľavom boku, orientované v smere V-Z, pričom tvárová časť (pohľad) oboch pohlaví smeroval na J, na slnko. Okrem keramiky (šálky, amfory, hrnce a misy)mali zomrelí pri sebe ozdoby z bronzového drôtu (náušnice, záušnice) a výnimočne i koráliky zhotovené z jantáru, ktorý bol na Fidvár privezený zo severu z pobrežia Baltického mora. V jednom prípade mal zomrelý v hrobe uloženú potravu "na druhý svet", ktorej zvyšky sa zachovali v podobe veľkých rebier z hovädzieho dobytka.

Pozoruhodnosťou bolo, že všetky hroby boli sekundárne porušené a prevažná väčšina kostier bola pri tom rozhádzaná. Dialo sa to jednak z dôvodov obohatenia sa, tj., že "vykrádači - zlodeji" chceli získať cenné bronzové predmety a jednak z dôvodov rituálnych, keď sa členovia komunity obávali návratu mŕtvych medzi živých.

Ďalšie informácie o výsledkoch archeologického výskumu opevneného sídliska zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch môžete nájsť na týchto stránkach: 

• Praveké "mesto" pri Vrábľoch (1. časť)
• Praveké "mesto" pri Vrábľoch (2. časť)

Vráble, okres Nitra

Poloha: Veľké Lehemby

Realizácia výskumu: Jozef Bátora, Martin Furholt, Knut Rassmann

Rok výskumu: 2010, 2012

Druh náleziska: ohradené sídlisko

Datovanie: neolit (mladšia doba kamenná)

Výsledky výskumu: Výskum bol realizovaný Archeologickým ústavom SAV v Nitre v spolupráci s Nemeckým archeologickým ústavom (RGK DAI) so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom a Ústavom pre pravek a včasnúdobu dejinnú Univerzity v Kieli. Ako kooperujúci partner sa na výskume podieľa aj Katedra archeológie FiF UK Bratislava.

V roku 2010 bola uskutočnená prvá zisťovacia sondáž zameraná na preskúmanie ohradenia, pozostávajúceho z priekopy a palisády. Na jej výsledky nadviazal v roku 2012 systematický povrchový prieskum v severnej časti ohradeného areálu a vrty ručným pedologickým vrtákom, ktorých cieľom bolo zistenie stavu zachovania podpovrchových objektov. Na základe ich výsledkov bol prevedený plošný odkryv, zameraný na overenie a preskúmanie paralelných pozdĺžnych štruktúr, ktoré boli zachytené geofyzikálnym meraním. 

V severnej časti areálu boli umiestnené dve sondy s rozmermi 5x20 m nad najvýraznejšie z nich. Výskumom sa zistilo, že zistené anomálie predstavujú stavebné jamy situované pozdĺž dlhších stien neolitického domu, ktorého zachytená šírka bola 6,8-7 m. Dom bol orientovaný v smere SSV-JJZ a pozostával z piatich radov stĺpových jám. 

Získaný keramický materiál umožnil datovať preskúmaný dom do staršieho stupňa želiezovskej skupiny. Prevažná časť nádob svojím charakterom zodpovedá materiálu známym z viacerých lokalít z mladšej doby kamennej na Požitaví. V črepovom materiáli sa vyskytlo i niekoľko črepov s výzdobou, ktorá poukazuje na kultúrne vplyvy a kontakty so súdobými kultúrami.