Hodnoverné miesto Bratislavská kapitula 1526 - II. polovica 19. storočia

 

číslo projektu: 1/0674/13 

 

Doba riešenia:

2013 - 2015

 

Riešiteľský kolektív:

Juraj Roháč, doc. PhDr. CSc. - hlavný riešiteľ

Frederik Federmayer, doc. PhDr. PhD. - zástupca hlavného riešiteľa

Zuzana Nemcová, PhDr. CSc. 

Anna Masliková, Mgr.

Ján Valo, Mgr., PhD. - rozpočet a financie

Robert Maretta, Mgr.

 

Anotácia:

Zámerom predloženého projektu je výskum činnosti hodnoverného miesta Bratislava v období novoveku. Hodnoverné miesta (loca credibilia) boli v Uhorsku verejnonotárskymi inštitúciami, ktoré pôsobili pri kapitulách a vybraných konventoch. Vykonávali spísomňovaciu a inú úradnú činnosť, ktorá bola v rámci uhorského svetského práva považovaná za právoplatnú. Význam hodnoverného miesta Bratislavská kapitula  vzrástol po roku 1526, kedy sa Bratislava metropolou Uhorského kráľovstva, centrom politického života, hospodárstva, kultúry a vzdelávania. Archívny fond hodnoverného miesta Bratislavskej kapituly predstavuje jedinečnú pramennú bázu pre spoznanie politických, hospodárskych a kultúrnych premien spoločnosti v skúmanom období. Cieľom projektu je rozšíriť poznatky jednotlivých pomocných vied historických z doposiaľ málo preskúmaného obdobia novoveku.

Vedecké ciele projektu:

Zámerom projektu je obsahová a formálna analýza fondu Hodnoverné miesto Bratislavská kapitula z aspektov jednotlivých pomocných vied historických v kontexte poznatkov slovenských dejín. V oblasti diplomatiky sa výskum sústredí na inštitúciu kancelárie hodnoverného miesta. Vykoná sa analýza jej písomnej produkcie zameraná na zistenie kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien. Objektom záujmu bude vznik spisovej agendy a autentické protokoly. Výskum listinnej produkcie si vyžiada i bádanie v ďalších domácich a zahraničných archívoch. V oblasti sfragistiky sa výskum sústredí na úradné pečate najvyšších krajinských hodnostárov v 17. storočí. Na základe analýzy pečatí sa bude heraldický výskum zameriavať na vývoj erbov šľachty v pomoháčskom období. V oblasti archontológie sa uskutoční výskum novovekých hodnostárov a úradníkov Uhorského kráľovstva. Paleografické bádanie bude sledovať vývoj písma v kancelárii skúmanej inštitúcii, skratiek, a priesvitiek. Chronologický výskum sa sústredí najmä na priebeh gregoriánskej kalendárovej reformy. Genealogický výskum bude získavať informácie o šľachtických rodoch v Bratislavskej stolici v pomoháčskom období. Historická metrológia sa zameria na používanie mier a váh a proces štandardizácie a unifikácie. Historická geografia bude skúmať miestne a chotárne názvy. Archívnoteoretický výskum sa zameria na vznik registratúry, existenciu archívu a typológiu archívnych dokumentov.