Jozef Novák
Prof. PhDr. Jozef Novák, DrSc.
Žiak, asistent a nástupca prof. A. Húščavu, dlhoročný vedúci odboru archivníctva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho rodným mestom sa 22. novembra 1930 stali Vrútky. Tam v rokoch 1937 – 1942 navštevoval aj ľudovú školu. V roku 1942 prešiel do Trenčína na Rehoľné slovenské gymnázium piaristov, na ktorom študoval do 31. januára 1945. Potom bol do 28. júna 1945 študentom Štátneho gymnázia v Turčianskom sv. Martine, odkiaľ sa opäť vrátil do Trenčína na I. štátne gymnázium. Napokon od 1. februára 1946 do 13. mája 1950 absolvoval záverečnú etapu svojich stredoškolských štúdií na II. štátnom gymnáziu v Trenčíne (čo bolo inak poštátnené a premenované pôvodné piaristické gymnázium), kde 23. mája 1950 zmaturoval. Na jeseň toho istého roku sa stal jedným z prvých dvoch poslucháčov novozaloženého odboru archívnictva na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (od roku1954 Univerzita Komenského). Vysokoškolské absolutórium dostal 29. januára 1955. V rokoch 1960 – 1963 absolvoval ešte večernú univerzitu marxizmu – leninizmu.
V rámci ďalšieho kvalifikačného postupu získal najprv 11. júna 1964 vedeckú hodnosť kandidáta historických vied (CSc.) v odbore pomocné vedy historické. Habilitoval sa síce už 6. septembra 1963, ale za docenta pomocných vied historických na Filozofickej fakulte UK bol menovaný až 30. apríla 1966. Po zákonnom obnovení tzv. malých doktorátov mu bol dňa 20. februára 1968 priznaný akademický titul doktor filozofie (PhDr.). Obhajobu tzv. veľkého doktorátu vykonal 25. septembra 1987 na Filozofickej fakulte Univerzity Jana Evangelistu Purkyně (dnešná Masarykova univerzita) v Brne. Na tomto základe mu Vedecká rada Univerzity Komenského dňa 12. októbra 1987 odsúhlasila vedeckú hodnosť doktora historických vied (DrSc.). Za univerzitného profesora ho prezident Republiky menoval 1. októbra 1989.
Celoživotným pracoviskom J. Nováka bola Filozofická fakulta UK. Ešte ako poslucháč sa roku 1954 stal asistentom na odbore archívnictva. V lete 1969 prevzal po profesorovi A. Húščavovi jeho vedenie a v tejto funkcii pôsobil počas nasledujúcich 26 rokov, až do 31. januára 1996. V rokoch 1989 – 1990 bol prodekanom FF UK, 1990 – 1999 členom Vedeckej rady FF UK a v rokoch 1993 – 1999 profesorským garantom pre odbory história a pomocné vedy historické. Do dôchodku odišiel na vlastnú žiadosť k 1. septembru 2000.
Prof. J. Novák bol mimoriadne úspešným vysokoškolským učiteľom. Počas svojej 45-ročnej pedagogickej praxe vyučoval v niekoľkých kombináciách 12 predmetov: proseminár pomocných vied historických (1955 – 1999), sfragistiku a heraldiku (1955 – 1968), heraldiku, sfragistiku a genealógiu (1969 – 1999), pomocné vedy historické pre historikov (1958 – 1999), numizmatiku (1958 – 1968), úvod do štúdia archívnictva (1961 – 1989), rozbor maďarských písomností (1961 – 1974), numizmatiku a metrológiu (1969 – 1991), paleografiu (1968 – 1981), chronológiu (1968 – 1992; 1997 – 1999) a diplomový seminár (1972 – 1994).
Vedecká a pedagogicka práca prof. J. Nováka bola ocenená početnými vyznamenaniami. Medzi najdôležitejšie z nich patrí prijatie za člena korešpondenta (1968) a neskôr riadneho člena (1974) Academie Internationale d`Herladique so sídlom v Paríži, Križkova medaila za zásluhy o rozvoj slovenského archívnictva (1979), Medaila Filozofickej fakulty UK (1980), Zlatá medaila Univerzity Komenského (1990), Čestné občianstvo mesta Vrútky (1995), Pamätná medaila k 650. výročiu Univerzity Karlovej (1998) a Sasinkova medailu za celoživotnú vysokoškolskú pedagogickú činnosť pri výchove archívneho dorastu a za priekopnícke dielo v oblasti pomocných vied historických, najmä heraldiky a sfragistiky (1999).
Prof. J. Novákovi je venovaný jubilejný zborník FF UK Historica XLI, Bratislava, Univerzita Komenského 1995, 216 s. Životopisné a hodnotiace informácie o ňom sú uverenené tiež v Slovenskej archivistke XXV/2, 1990, s. 187 – 189; XXXV/2, 2000, s. 218 – 221 a v tomto časopise sa ho dotýkajú tiež viaceré zmienky v rámci správ o štúdiu archívnictva na Filozofickej fakulte UK. Svoje heslo má aj v Encyklopédii Slovenska IV, Bratislava, Veda 1980, s. 111.