PRVÝ MÁJ V ROKU 1969 SPESTRILA RECESIA ŠTUDENTOV

Pred 50 rokmi sa skupina študentov UK rozhodla pre svojrázny protest proti stále viac sa „normalizujúcej“ situácii v spoločnosti. S recesiou nastúpili do tradičného prvomájového sprievodu.

Prvomájové sprievody na socializmu mali svoje ustálené formy. Popred tribúnu v centre mesta pochodovali zástupcovia podnikov, úradov a škôl, defilovali alegorické vozy. Ľudia v sprievode niesli transparenty s komunistickými a agitačnými heslami, počas prechodu popred tribúnu, na ktorej stáli predstavitelia štátu a Komunistickej strany, mali radostne mávať mávadlami. V sprievodoch sa tiež tradične niesli veľkoformátové portréty komunistických politikov, najčastejšie Lenina, Marxa, Engelsa a aktuálnych generálnych tajomníkov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a Československa.

Študenti sa rozhodli pripraviť si do sprievodu „vlastné hlavy“. „Na 1. mája 1969 vymyslel (ak ma pamäť neklame Oleg Tatarka) happening – vtedy sme hovorili „výjev“ – pri ktorom mala skupina asi 10 – 15 ľudí pochodovať na prvomájovej manifestácii dolu Námestím SNP s vlastnými portrétmi. Každý z nás si dal zhotoviť veľkú vlastnú fotografiu a pripravil si transparent. A tak sa zrazu pred tribúnou komunistických papalášov objavil rad mladých ľudí, ktorí namiesto portrétov Marxa, Engelsa, Lenina či Gottwalda niesli vlastné podobizne. Súdruhom na čele s veľkým Slovákom Husákom zmrzol úsmev na tvárach,“ spomína priamy účastník akcie Anton Heretik, vtedy študent psychológie na Filozofickej fakulte UK, dnes uznávaný profesor. Portréty niesli pripevné na tom, čo im prišlo pod ruku. „Môj bol pripevnený na drevenom krajčírskom metri, iní ho mali napr. na bedmintonovej rakete,“ spomína prof. Heretik. Medzi študentmi boli podľa jeho spomienok Gusto Matijek, Jan Sedal, Vlado Hlavenka s priateľkou, Dodo Lietavec, Bohuš Piatko či Eduard Krekovič.

Hoci komunistickým papalášom provokácia študentov priamo pred tribúnou určite zdvihla tlak, bezpečnostné zložky vtedy ešte nezasiahli. Študenti sa po pochode pred tribúnou rozišli  a ich čin nemal nijaké následky. Zato o niekoľko mesiacov, keď sa rozhodli demonštrovať 21. augusta 1969, na prvé výročie okupácie Československa, už bezpečnosť zasiahla. „Hrdina Pražskej jari Alexander Dubček podpísal obuškový zákon. Tými obuškami potom policajti a ľudoví milicionári bili svojich spoluobčanov na demonštráciách pri 1. výročí okupácie 21. augusta 1969. Zatknutých bolo aj mnoho študentov našej fakulty. Prešiel som si Dvoch levov, zberný tábor v Lafranconi a nakoniec väznicu v Justičáku. Na moje šťastie ma otec nejakou protekciou po 10 dňoch z basy dostal. Môj ,prípadʻ bol uzatvorený len ako ,priestupok proti občianskemu spolunažívaniuʻ a tým pádom som nakoniec ani nebol nakoniec zo štúdia ako  napríklad kolega Stano Fila. To by som tu dnes nerobil profesora...,“ hovorí prof. Heretik.

Recesistický prvomájový sprievod z r. 1969 nafotil známy fotograf Peter Procházka, jeho fotografie sa dnes nachádzajú v zbierkach Národnej galérie.

Barbora Tancerová, FiF UK