STANOVISKO FIF UK K NÁVRHU METODIKY ROZPOČTU
Stanovisko Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave k návrhu Metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2016
Cieľom vysokých škôl je zvyšovanie kvality výskumu a pedagogickej činnosti na Slovensku, aj v medzinárodnom kontexte. Komplexná akreditácia potvrdila, že na Slovensku sú kvalitné univerzity a excelentné vedecké tímy vo všetkých skupinách vedných odborov. Tomuto záveru Akreditačnej komisie, ktorá akceptovala rozdiely medzi publikačným správaním akademických pracovníkov v rámci jednotlivých oblastí výskumu, však nezodpovedá rozdeľovanie financií z úrovne ministerstva, ktoré spoločenské a humanitné vedy systematicky finančne znevýhodňuje. Ako zástupcovia akademickej obce FiF UK vyjadrujeme svoj nesúhlas s návrhom metodiky rozpisu dotácií na rok 2016, ktoré na svojej webovej stránke zverejnilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v polovici novembra 2015. Návrh metodiky pokračuje v trende finančného poddimenzovania spoločenských a humanitných vied, ktoré je praktickým vyústením politického a mediálneho diskurzu ich systematickej marginalizácie.
Prejavom nedocenenia spoločenských a humanitných vied je zjednodušujúci kvantitatívny prístup k hodnoteniu tých kategórií publikačných výstupov, ktoré sú pre tieto vedné oblasti typické, čo má devastujúce dôsledky na financovanie aj najlepších fakúlt v týchto vedných oblastiach. Medzi špičkové výstupy spoločenských a humanitných disciplín patria monografie či kapitoly v zborníkoch publikované v renomovaných zahraničných akademických vydavateľstvách a výstupy z najvýznamnejších svetových či európskych kongresov. Už aktuálne platná metodika rozdelenia financií nijako nezohľadnila kvalitu publikácií. Metodika na rok 2015, ktorá v prílohe uvádza podrobnú tabuľku s „váhou“ jednotlivých typov vedeckých výstupov, konštatuje, že „keďže nové kategórie publikačnej činnosti sú evidované len jeden rok v ďalšom roku je možné predpokladať opätovné prehodnotenie váh jednotlivých skupín financovania publikačnej činnosti.“ Uplynul rok a v návrhu metodiky na rok 2016 nevidno žiadnu zmenu absurdne nízkeho ohodnotenia všetkých tých typov publikácií, ktoré patria medzi tradičné a najrozšírenejšie publikačné výstupy v spoločenských a humanitných vedách. Len jeden konkrétny príklad: jedna vedecká či odborná štúdia publikovaná v zahraničnom alebo domácom karentovanom časopise má podľa metodiky rovnakú „váhu“ ako päťdesiat vedeckých štúdií publikovaných v zahraničnom renomovanom – no neindexovanom – časopise. Pritom publikačná prax slovenských spoločenských a humanitných vedcov sa v ničom neodlišuje od publikačnej praxe ich kolegov a kolegýň v susedných krajinách strednej Európy s podobnou históriou akademických inštitúcií, ale ani od publikačnej praxe spoločenských a humanitných vedcov v porovnateľných krajinách západnej Európy.
Vysoká miera korelácie medzi publikačnými výstupmi typickými pre spoločenské a humanitné vedy (skupina A1 – knižné publikácie charakteru vedeckej monografie; skupina A2 – ostatné knižné publikácie; skupina D – ostatné publikácie) a ich extrémne nízkou váhou v metodike ministerstva v nás vyvoláva otázku, či si autori návrhu metodiky uvedomujú rozdiely medzi jednotlivými vedeckými disciplínami. Metodika neopodstatnene rozširuje praktiky hodnotenia publikačného výkonu z oblasti prírodných vied (pre ktoré iste má svoje opodstatnenie) na celú oblasť vedných odborov a deformuje hodnotenie výkonu vedcov vo väčšine spoločensko-humanitných odborov.
Sme si vedomí toho, že medzinárodný dopad a akceptovateľnosť výsledkov výskumu je aj v našich disciplínach významným kritériom hodnotenia kvality. Ak však malo byť cieľom ministerstva diferencovať medzi kvalitou a nekvalitou v spoločenských a humanitných vedách, ani tento zámer nemôže naplniť metodika, ktorá v skupine knižných publikácií charakteru vedeckej monografie nijako nerozlišuje medzi zahraničnými, resp. cudzojazyčnými a domácimi knižnými publikáciami a nerobí rozdiely ani medzi publikáciami v domácich a zahraničných časopisoch neindexovaných v databázach. Ministerstvo rezignovalo na rozlišovanie kvality a medzinárodnej úrovne publikačných výstupov vo viacerých skupinách publikácií a nelogickou metodikou prispieva k nivelizácii vedeckej produkcie spoločenských a humanitných vedcov tým, že navrhuje vedecké výstupy v renomovaných zahraničných vydavateľstvách hodnotiť rovnako ako publikácie vydané v domácich – či dokonca „kuchynských“ – vydavateľstvách. Metodika ministerstva pôsobí demotivujúco na každého spoločenského a humanitného vedca. Nízka váha týchto typov publikačných výstupov je dehonestáciou všetkých kvalitných publikácií spoločenských a humanitných vedcov a neprijateľne devalvuje výsledky ich práce.
Návrh z dielne ministerstva je len dôsledkom faktu, že celý súčasný model financovania vysokých škôl je zameraný primárne na kvantitu. Bolo by potrebné ho predefinovať tak, aby reflektoval kvalitné publikačné výstupy podľa jednotlivých oblastí výskumu, bez ohľadu na to, či sú to „karenty“ alebo indexované publikácie. Navrhujeme preto zvýšiť publikačnú váhu monografií, zborníkových publikácií i štúdií v časopisoch, najmä tých, ktoré vyšli v renomovaných zdrojoch a vydavateľstvách. Druhou, zásadnejšou cestou presadzovania kvality namiesto kvantity, by mohol byť model, ktorý v rámci komplexnej akreditácie zvolila Akreditačná komisia – pri posudzovaní výkonnosti pracoviska (aj pre potreby financovania) brať do úvahy len určité percento najkvalitnejších publikácií.
Váhu jednotlivých vyššie spomenutých skupín publikačných výstupov v metodike ministerstva vnímame ako nástroj na „vysúšanie“ spoločenských a humanitných vied na Slovensku. Pravidlá financovania pri súčasnom nastavení nepovedú k vyselektovaniu kvality v tejto oblasti poznania, ale k jej celoplošnému podvyživeniu. Je naozaj strategickým cieľom Slovenska postupná likvidácia spoločenských a humanitných vied v iracionálnej nádeji, že spásou budúcnosti sa stane jednostranná orientácia na prírodné, technické a lekárske vedy? Ako bude Slovensko riešiť civilizačné výzvy, pred ktorými stojí, bez poznania a expertízy, ktoré ponúkajú spoločenské a humanitné vedy?
V Bratislave, dňa 23. 11. 2015
prof. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD., dekan FiF UK, v mene vedenia FiF UK
Mgr. Ivan Lacko, PhD., predseda, Akademický senát FiF UK, v zastúpení AS FiF UK