STREDOŠKOLÁCI NA NAŠEJ FAKULTE


27. 05. 2016 07.03 hod.

Stovky stredoškolákov zažilo na FiF UK Deň v koži vysokoškoláka

Ovládajú svet Ilumináti či Votrelci dávnoveku? Kde hľadať Atlantídu? Prečo sú niektorí mladí hipsteri a iní pankáči? Ako sa neutopiť v mori informácií a vedieť rozlíšiť, čo na webe je dôveryhodné a čo nie? Dokážu aj historici založiť „start-up“?

Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky hľadali študenti gymnázií spolu s vedcami a vedkyňami z Filozofickej fakulty UK na akcii Zaži deň v koži vysokoškoláka v stredu 25. mája. Stredoškoláci mohli vidieť, ako vyzerá štúdium na najstaršej slovenskej „výške.“ Zaujímavé prednášky historikov, sociológov, jazykovedcov, filozofov či politológov a sociológov prilákali do budovy UK na Šafárikovom námestí vyše 500 mladých ľudí.

„Cieľom podujatia bolo predstaviť celú škálu zaujímavých výskumných tém, ktorým sa na fakulte venujú kolegyne a kolegovia. Spoločenské a humanitné vedy sú v súčasnosti v spoločenskom diskurze vytláčané na okraj a aj toto podujatie malo prispieť k tomu, aby sme prezentovali ich význam v súčasnosti. Zároveň dúfame, že niektorých stredoškolákov zaujali prednášky natoľko, aby uvažovali o štúdiu na našej fakulte,“ hovorí prodekan Filozofickej fakulty Martin Slobodník.

Desať prednášok bolo rozdelených medzi Aulu UK a Auditórium Maximum a stredoškoláci si mohli vybrať, ktoré si vypočujú. Tomás Nemes z Gymnázia na Dunajskej ulici v Bratislave rozmýšľa, že pôjde študovať lingvistiku. Z programu si vybral prednášku Andrey Hrčkovej a Kataríny Buzovej z Katedry knižničnej a informačnej vedy o tom, ako sa neutopiť v mori informácií a prednášku etnologičky Heleny Tužinskej o tom, ako sa (ne)vidíme alebo ako nás vidia cudzinci. Oliver z Gymnázia na Vazovovej plánuje študovať informatiku, ale prednáška doc. Juraja Šedivého z Katedry archívnictva o historickom „start-upe“ PamMap sa mu páčila. „Je zaujímavé, ako sa dajú vyhľadať informácie napríklad o predkoch alebo dejinách mesta.“ Viliam študuje na bilingválnom slovensko-ruskom gymnáziu na Einsteinovej ulici v Bratislave. „Uvažujem, že po maturite pôjdem študovať rusistiku,“ hovorí. Preto si vybral prednášku Ľubora Matejku z Katedry rusistiky a východoeurópskych štúdií Prečo Kolumbus objavil Ameriku, prečo sa rozpadol ZSSR a prečo Rusko anektovalo Krym?

Väčšina žiakov prišla aj so svojimi učiteľkami. „Akciu sme privítali, pretože počas maturitného týždňa potrebujeme zmysluplne vyplniť čas žiakom nematuritných ročníkov,“ hovorí učiteľka Jana Gabrišová z Gymnázia Grösslingova. Triedy druhákov a tretiakov prišli tiež z bratislavských gymnázií Novohradská, Einsteinova, Metodova, Vazovova, Ivana Horvátha a ďalších. Mnohí gymnazisti však prišli samostatne a z vlastného záujmu. Roman Duda a Patrícia Kubalová pricestovali z Dubnice nad Váhom. „Teraz v 3. ročníku sa rozhodujeme, či si v maturitnom ročníku zvoliť humanitný smer,“ hovoria. Lucia Pristašová a Andrea Ševčíková pricestovali z gymnázia v Novom Meste nad Váhom. Uvažujú o štúdiu pedagogiky. Okrem iných si vybrali si prednášku Oľgy Orgoňovej a Aleny Bohunickej z Katedry slovenského jazyka Slovenčina ako potrava, slovenčina ako otrava, na ktorej sa mohli dozvedieť, ako sa nudný povinný predmet, ktorým slovenčina často býva, môže zmeniť na „elixír úspešnosti.“ Úspech mala aj prednáška politológov Erika Láštica, Pavla Baboša a Anety Világi o nedávnom volebnom zemetrasení na Slovensku, spojená s možnosťou počas prednášky klásť otázky a hlasovať v simulovaných voľbách prostredníctvom aplikácie sli.do. O spomínaných iluminátoch, Atlantíde či večne živom Elvisovi a rozdiele medzi konšpiráciami a „ozajstnými“ dejinami hovoril Pavol Valachovič z Katedry všeobecných dejín. Roman Džambazovič z Katedry sociológie so žiakmi prešiel svetom subkultúr mládeže, Róbert Maco z Katedry filozofie „mládeži prístupným“ spôsobom vysvetlil, o čom je filozofia a pestré predpoludnie uzavrel Attila Kovács z Katedry porovnávacej religionistiky prednáškou o mýtoch a faktoch v našom vnímaní islamu.

Podľa záujmu škôl sa zdá, že pilotné „otvorenie dverí“ pre stredoškolákov v májovom termíne bolo vybrané vhodne. Prodekan Slobodník si myslí, že akcia by mohla prerásť aj do celouniverzitného podujatia: „V budúcnosti by na takomto podujatí mohli byť prítomné viaceré fakulty, aby sa Univerzita Komenského prezentovala v celej svojej rôznorodosti."

                                                        Barbora Tancerová, fotografie: Ester Mateášiková