Excelentné výsledky výskumníčok z katedry psychológie
Dve talentované výskumníčky z Katedry psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, Tatiana Hess a Alexandra Straková, dosiahli významné úspechy v oblasti výskumu psychických porúch.
Emočné prežívanie ľudí so schizofréniou a s vysokým rizikom rozvinutia psychózy
Alexandra Straková, odborná asistentka na Katedre psychológie FiF UK, sa zaoberá skúmaním bio-behaviorálnych mechanizmov, ktoré pri psychotických poruchách vedú k deficitom v sociálnom fungovaní. Je spoluriešiteľkou niekoľkých grantových projektov, ktoré koordinuje Centrum výskumu psychických porúch UK. Stáž, ktorú absolvovala na Universität Hamburg, vyústila do plodnej spolupráce s kolegami a kolegyňami z tamojšej Katedry klinickej psychológie a psychoterapie.
Výsledkom je spoločná štúdia publikovaná v JAMA Psychiatry, teda v jednom z najvplyvnejších časopisov o duševnom zdraví na svete. Cieľom článku s názvom „Emotional Experience of People With Schizophrenia and People at Risk for Psychosis: A Meta-Analysis“ (Emočné prežívanie ľudí so schizofréniou a ľudí s vysokým rizikom rozvinutia psychózy: metaanalýza“) bolo zodpovedať otázku, či sa líši emočné prežívanie ľudí so schizofréniou a s rizikom rozvinutia psychózy od zdravej populácie.
Už od prvých opisov schizofrénie bola tejto poruche pripisovaná „oploštená afektivita“, teda znížené emočné prejavy. Nové výskumy však ukazujú, že vnútorné emočné prežívanie týchto osôb nemusí odrážať ich nedostatočné vyjadrovanie emócií navonok. Napriek tomu si moderné štúdie všímajú rozdiely v tom, ako táto časť populácie reaguje na rôzne podnety, ktoré sú štandardne prežívané ako príjemné, neutrálne alebo negatívne.
Článok, na ktorom doktorka Alexandra Straková participovala, je príspevkom do debaty o vyššie spomínaných fenoménoch. Text vychádza z analýzy dát zo 111 štúdií, ktorých sa zúčastnilo celkovo 6913 participantov a participantiek. Autorský tím zistil, že ľudia so schizofréniou a s vysokým rizikom rozvinutia psychózy prežívali prezentované normatívne príjemné podnety ako menej pozitívne a viac negatívne, a neutrálne podnety ako viac negatívne v porovnaní s kontrolnou skupinou ľudí bez ochorenia. Znížené potešenie z príjemných podnetov by mohlo vysvetľovať problémy s motiváciou tejto skupiny populácie a zároveň jej obmedzený záujem o vyhľadávanie bežných, príjemných aktivít.
Zistenia, ktorá štúdia obsahuje, sú dôležité pre lepšie pochopenie osôb so schizofréniou a môžu pomôcť vyvinúť cielené preventívne a intervenčné opatrenia pre dotknutú časť populácie.
Spoľahlivosť suicidálnej škály a právna zodpovednosť v klinickej diagnostike
Tatiana Hess, doktorandka v 2. ročníku Filozofickej fakulty Univerzity Komenského na Katedre psychológie, absolvovala štúdium na Universidad de Granada. Pod vedením profesora Petra Weissa sa zameriava na klinické aspekty porúch príjmu potravy a sexuológiu. Intenzívne sa venovala aj forenznej tematike. Nedávno sa v spolupráci s tímom bývalých kolegov a kolegýň zo Španielska podieľala na významnej publikácii, ktorá vyšla v European Journal of Psychology, recenzovanom open-access časopise, zameranom na inovatívne štúdie zo všetkých oblastí psychológie v európskom kontexte. Článok nesie názov „Civil Liability for Clinical Misdiagnosis of Suicidal Intention: Procedure and Guidelines to Minimize Fatal Diagnostic Error“ („Právna zodpovednosť za klinický nesprávny diagnostický záver o úmysle spáchať samovraždu: Postup a smernice na minimalizáciu fatálnej diagnostickej chyby“).
Samovražda je závažný globálny problém, ktorý si vyžaduje nový typ diagnostických nástrojov. Vďaka nim sa dá napríklad zistiť, nakoľko spoľahlivo možno hodnotiť úmysly spáchať samovraždu u rôznych skupín obyvateľstva. Suicidálne myšlienky a správanie sa pritom týkajú aj väzenského prostredia. Autorský tím, ktorého súčasťou bola aj Tatiana Hess, si položil otázku, či môže Beckova škála suicidality slúžiť ako účinný nástroj na predchádzanie tragickým udalostiam vo forenznom kontexte.
Tím na základe dôkladného výskumu a systematickej analýzy zistil, že priemer hodnoty spoľahlivosti merania, známej ako Cronbachova alfa (α), dosahoval hodnotu 0,89 pre SSI škálu v rôznych skupinách. Podarilo sa mu tak dosiahnuť vysokú spoľahlivosť v bežnej časti populácie. V štúdii sa zároveň zdôrazňuje potreba ďalších výskumov, najmä v prostredí väzníc, aby sa zvýšila spoľahlivosť výsledkov aj vo forenznom kontexte.
Význam výskumov
Výskumy, na ktorých sa podieľala Tatiana Hess a Alexandra Straková, prinášajú cenné informácie, ktoré posúvajú chápanie psychických porúch a prispievajú k vytváraniu cielených preventívnych a intervenčných opatrení pre jednotlivé časti populácie. Týmto významným krokom sa posilňuje kvalita diagnostiky a prevencie v oblasti psychického zdravia.
Kolegyniam blahoželáme a želáme veľa ďalších úspechov.