Medzinárodné sympózium o budúcnosti právneho štátu („Rule of Law–Slovakia and Beyond“)
Diskusia o právnom štáte na Slovensku v medzinárodnom kontexte poukázala na potrebu depolarizácie a budovania vízie spoločnosti, ktorá chráni ústavné hodnoty.
Dňa 10. novembra 2025 sa uskutočnilo medzinárodné sympózium, ktorého spoluorganizátorom bola Katedra politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Išlo o záverečné podujatie medzinárodného projektu Illiberalism and the Constitution of the Slovak Republic. Na sympóziu sa analyzovali naratívy a hľadala sa odpoveď na otázku, kto ohrozuje a kto bráni právny štát v strednej a východnej Európe. Diskutovalo sa taktiež o tom, ako znížiť polarizáciu v kontexte právneho štátu a ako vytvoriť víziu do budúcnosti, v ktorej právny štát zostane ústredným princípom.
Prvý blok viedol Jan Němec (výskumný pracovník Inštitútu politických vied Fakulty sociálnych vied a filozofie Univerzity v Lipsku), ktorý zároveň predstavil výskumný projekt o tom, ako parlamenty v strednej a východnej Európe rámcujú koncept právneho štátu. Zvláštna pozornosť bola venovaná Slovensku. Kľúčové posolstvo znelo, že nielen politici, ale aj časť sudcovstva – najmä počas pôsobenia Štefana Harabina na čele Najvyššieho súdu – považovala všetky úkony, ktoré sa striktne držia litery zákona, za legálne. Aj kvôli tomuto prístupu boli Mečiarove amnestie zrušené až po dvoch desaťročiach.
Novinárka a bývalá šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová hovorila o tom, ako R. Fico a V. Orbán rámcujú právny štát. Po prvé, spochybňujú mienku, že korupcia je v krajine zásadným problémom. Po druhé, tých, ktorí korupciu odhalili, označujú za aktérov v politickom boji. Po tretie, tvrdia, že Európska únia zneužíva koncept právneho štátu ako nástroj na trestanie vlády za jej názory. Radim Dvořák (zástupca vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v Bratislave) vysvetľoval, ako inštitúcie EÚ vnímajú právny štát, a upozornil, že samotné členské štáty EÚ zohrávali kľúčovú úlohu pri definícii ochrany právneho štátu na unijnej úrovni. Výkonná riaditeľka VIA IURIS Katarína Batková poukázala na to, že vo vzťahu k právnemu štátu sa využíva naratív pomsty, či už ide o bývalého premiéra I. Matoviča a jeho vládu počas pandémie COVID-19 alebo o vtedajšieho opozičného politika a súčasného premiéra R. Fica.
Diskusia podčiarkla skutočnosť, že len málo ľudí je ochotných požadovať politickú zúčtovateľnosť pre slovenské vlády za ich konanie a že ľudia v inštitúciách často prispôsobujú svoje správanie tomu, kto je pri moci. Venovala sa aj tomu, ako politika zasahuje do diskurzu o právnom štáte a do akej miery rôzni aktéri rozlišujú medzi straníckymi motiváciami a širšou politickou angažovanosťou, ktorá môže presahovať stranícke línie. Slovenská stranícka politika je nedostatočne profesionalizovaná, čo môže prispieť k stieraniu týchto hraníc a následnej nedôvere v politické konanie. Viacerí účastníci a účastníčky sa tiež zhodli, že aj keď je demokracia rovnako sporným konceptom, súčasné demokratické aktérstvo musí spájať právny štát s demokraciou.
Druhý blok viedol Max Steuer (vedecký pracovník Katedry politológie FiF UK a štipendista Schumannovho programu na Právnickej fakulte Münsterskej univerzity), ktorý poukázal na minimálnu mieru zhody ohľadom konceptu právneho štátu v polarizovanej spoločnosti nad rámec minimalizmu, ktorý vyprázdňuje jeho podstatu. Maciej Kisilowski (docent práva a stratégie na Stredoeurópskej univerzite a vedúci CEU Executive MBA programu) nadviazal na danú problematiku s odkazom na novú knihu Let’s Agree on Poland, ktorej je spolueditorom. Tá sa v Poľsku vníma ako most medzi liberálnymi a konzervatívnymi intelektuálmi. Kisilowski zdôraznil, že žijeme v období konzervatívnej revolúcie, a preto je nevyhnutné nájsť kompromis medzi liberálmi a konzervatívcami, čo si môže vyžadovať sústredenie sa na jurisdikčné rozdelenie a decentralizáciu namiesto dohody o hodnotových otázkach.
Zoltán Fleck (profesor v Centre pre teóriu práva a spoločnosti Právnickej fakulty Univerzity Loránda Eötvösa, ELTE) uviedol, že v Maďarsku sa právny štát prevažne chápe autoritársky a formalisticky, čo podrobnejšie rozpracoval v knihe Embedded Autocracy: Hungary in the European Union, napísanej spolu s Andrásom Bozókim. Na to, aby sa toto chápanie zmenilo, je dôležité, aby mali inštitúcie demokratické sociálne základy, čo si vyžaduje množstvo praxe a deliberácie. Nóra Chronowski (výskumná profesorka Ústavu právnych štúdií pri Centre pre sociálne vedy ELTE) súhlasila s profesorom Fleckom, hoci ona uprednostňuje pojem autoritárske vládnutie prostredníctvom práva, ktorý nesúvisí s konceptom právneho štátu. Maďarská spoločnosť je podľa nej traumatizovaná vzhľadom na šírenie strachu okolo niektorých zmien maďarskej ústavy a potláčanie menšín. Tieto témy sú vysoko relevantné aj pre Slovensko, na ktorom bola v septembri 2025 prijatá kontroverzná novela ústavy. Darina Malová (profesorka na Katedre politológie FiF UK) a Max Steuer skúmali liberálne a iliberálne črty ústavných zmien na Slovensku, ktoré poukazujú na iliberálny obrat spôsobený novelou z roku 2025. Zároveň väčšina zmien pôvodného znenia Ústavy SR z roku 1992 bola liberálneho charakteru, pričom najväčší počet iliberálnych zmien počas jedného volebného obdobia bolo prijatých v rokoch 2012 – 2016 počas jednofarebnej vlády Smeru-SD.
Aj v druhom bloku publikum vyslovilo množstvo podnetných otázok, napríklad, či je „konzervatívna revolúcia“ nevyhnutne aj autoritárska, či môže deliberatívna demokracia byť riešením na zvládanie polarizácie v mnohých súčasných spoločnostiach a do akej miery môže zameranie na inštitucionálny dizajn obmedziť správanie autoritárskych aktérov. Rečníci si vymenili aj názory na to, či vzostup iliberálnych naratívov (ako je nenávisť voči migrantom, rasizmus, homofóbia, mizogýnia), podporovaných verejnoprávnymi médiami pod kontrolou vlády v Maďarsku (a donedávna aj v Poľsku), má svoj pôvod v elitách, ktoré ovplyvňujú verejnú mienku, alebo v preferenciách verejnosti, ktorým sa elity iba prispôsobujú.
Anna Drusková (Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Katedra politológie)