95 ROKOV OD ZAČATIA VÝUČBY NA FILOZOFICKEJ FAKULTE UK

24. októbra 1921 začalo na Filozofickej fakulte UK študovať prvých 30 riadnych študentov.


19. 10. 2016 08.09 hod.

95 ROKOV OD ZAČATIA VÝUČBY NA FILOZOFICKEJ FAKULTE UK

 

„Už 95 rokov nás myslenie baví“ – pod týmto heslom si pripomíname 95. výročie založenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta je najstaršou humanitnou a spoločenskovednou akademickou inštitúciou na Slovensku a za vyše deväť desaťročí jej brány opustilo takmer 40 000 absolventiek a absolventov, ktorí významne poznamenali tvár Slovenska.

Naša univerzita vznikla na základe zákona o založení Československej štátnej univerzity v Bratislave, ktorý 27. júna 1919 v Prahe prijalo Národné zhromaždenie. Jedenásteho novembra 1919 bola univerzita premenovaná na Univerzitu Komenského. Filozofická fakulta bola v poradí treťou fakultou, ktorá po založení Univerzity Komenského v roku 1919 začala svoju činnosť. Dňa 13. septembra 1921 boli dekrétmi prezidenta republiky menovaní prví riadni profesori Filozofickej fakulty UK: Dr. Josef Hanuš, Dr. Jan Heidler, Dr. Karel Chotek, Dr. Dobroslav Orel, Dr. Albert Pražák, Dr. Jozef Škultéty a Dr. Miloš Weingart. V zasadacej sieni rektorátu na Kapitulskej ulici č. 1 sa dňa 23. septembra 1921 konalo ustanovujúce zasadnutie profesorského zboru, na ktorom zvolili akademických funkcionárov fakulty. Dekanom sa stal prof. Josef Hanuš, prodekanom prof. Jozef Škultéty. Zbor sa ďalej uzniesol, že napriek nepripravenosti treba vykonať zápis do 1. ročníka ešte v zimnom semestri školského roka 1921/22. Na štúdium sa zapísalo 30 riadnych a 34 mimoriadnych poslucháčov a už 24. októbra sa začala výučba. Fakulta bola umiestnená v budove na Dómskom nám. č. 11 (dnešné Rudnayovo nám.). Základom organizačnej štruktúry boli semináre, členené na oddelenia a zoskupené do jednotlivých odborov. V prvom roku existencie boli na Fakulte vytvorené len štyri odbory: slovanská filológia, história, národopis a hudobná veda. Cieľom fakulty bolo zabezpečiť výchovu prvej generácie slovenských odborníkov v oblasti spoločenských vied.

Okrem vlastnej výučby sa učitelia fakulty venovali aj bádaniu v spoločenskovedných disciplínach. Výsledky svojej práce uverejňovali vo fakultných publikáciách. V novembri 1922 začal vychádzať Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. V ôsmich ročníkoch bolo zverejnených 63 prác rôzneho zamerania, napr. A Pražák: Slovenská otázka v dobe J. M. Hurbana, V. Vážný: Čakavské nářečí v slovenském Podunají, K. Krofta: Konec starého Uhorska. Rozsiahlejšie práce publikovali v sérii Spisov Filozofickej fakully Univerzity Komenského. V rokoch 1922-1939 vyšlo v tejto sérii 27 prác.

V medzivojnovom období ukončilo fakultu vyše 760 absolventov. Prevažovali budúci stredoškolskí profesori, ale boli medzi nimi aj noví odborníci z mnohých oblastí spoločenských a humanitných vied. Závažné zmeny priniesli do života fakulty roky 1938 a 1939. Vyhlásenie autonómie Slovenska 6. októbra 1938 sprevádzali protičeské demonštrácie. V novembri boli prepustení prví desiati českí profesori Filozofickej fakulty (J. Borovička, V. Chaloupecký, V. Klecanda, J. Král, J. Ludvíkovský, F. Ryšánek, J. Tvrdý, J. Uher, J. Vážný a O. Vočadlo). Ako posledný profesor českej národnosti odišiel roku 1944 prof. V. Buben. Nový univerzitný zákon, ktorý premenoval Univerzitu Komenského na Slovenskú univerzitu, otváral dvere väčšiemu vplyvu ministerstva školstva a národnej osvety. Každodenný život na fakulte negatívne ovplyvňovali antisemitizmus, diskusia v parlamente o obmedzení vysokoškolského štúdia pre dievčatá, či tlaky zosilniť spoluprácu predovšetkým s nemeckými univerzitami a nemeckou vedou.

V priebehu roku 1944 vojnové udalosti poznamenali aj akademický život na fakulte. Slovensko sa ocitlo v dosahu anglo-amerického letectva, činnosť fakulty ochromovala evakuácia knižných fondov a pri bombardovaní Bratislavy utrpeli značné škody aj priestory fakulty. Počas prázdnin vypuklo Slovenské národné povstanie, do ktorého sa zapojili aj viacerí študenti fakulty – do jej dejín sa zapísal predovšetkým absolvent štúdia francúzskeho jazyka a literatúry Ladislav Dzurányi, ktorý ako tlmočník francúzskych partizánov padol pri Strečne, filozof František Salenka, ktorý položil život v Povstaní, a absolvent fakulty, nádejný historik Alexander Markuš, ktorý zahynul v koncentračnom tábore Mauthausen.

Dnes na našej fakulte študuje rádovo takmer stonásobne viac riadnych študentov a aj pomer mužov a žien sa medzi študentmi výrazne zmenil v porovnaní s prvým akademickým rokom pre 95 rokmi. Na fakulte vyučuje 50 profesoriek a profesorov, docentiek a docentov na našej fakulte máme vyše 80. Filozofická fakulta UK je na Slovensku lídrom v oblasti spoločenských a humanitných vied – na našej fakulte napríklad pôsobia jediné štyri špičkové výskumné tímy z týchto oblastí vedy na slovenských vysokých školách. Filozofická fakulta vychovala desiatky významných pedagógov a vedcov, ktorí pomáhali budovať jednotlivé ústavy Slovenskej akadémie vied či iné filozofické fakulty na Slovensku.

O minulosti fakulty budeme hovoriť aj na konferencii v dňoch 24. a 25. októbra.