Katedra logiky a metodológie vied

O logike a metodológii vied

Logika je jednou z najstarších humanitných disciplín. Je to neempirická (analytická) veda, ktorá systematicky skúma vzťah vyplývania a deduktívneho usudzovania. Skúma metódy tvorby logických systémov, ich vlastnosti a rozličné spôsoby dokazovania (teória dôkazu). Na tomto základe preveruje, či rôzne podoby usudzovania a argumentácie v prirodzenom jazyku sú deduktívne správne. Svoju pozornosť venuje aj rozličným druhom nededuktívneho usudzovania, napríklad pravdepodobnostnému či abduktívnemu.

Logika sa občas nesprávne charakterizuje ako „veda o (správnom) myslení“. Predmetom logiky však nie je proces myslenia – tým sa zaoberá psychológia, prípadne kognitívne vedy. Logika od individuálnych myšlienkových procesov abstrahuje a všíma si vzťahy medzi výrokmi na základe ich logickej štruktúry. Pri logických skúmaniach sa preto obvykle využíva bohatý symbolický aparát, ktorý umožňuje tieto vzťahy vyjadriť jednoznačne a prehľadne.

Logika zahŕňa viaceré špecializované oblasti, v ktorých sa nástroje logického skúmania uplatňujú na špecifické problémy – napríklad matematickú či filozofickú logiku. K spriazneným disciplínam patrí logická sémantika, ktorá pomocou nástrojov logiky skúma vzťahy medzi výrazmi jazyka (umelého či prirodzeného) a významom týchto výrazov, teda tým, „o čom sú“ tieto výrazy.

K významným osobnostiam dejín logiky patria Aristoteles, Chrysippos, Bernard Bolzano, George Boole, Gottlob Frege, Bertrand Russell, Alonzo Church či G. E. M. Anscombová. O rozvoj logiky s orientáciou na analýzu prirodzeného jazyka v Čechách a na Slovensku sa zaslúžili najmä Vojtech Filkorn, Karel Berka a Pavel Tichý.

Metodológia vied je jednou z takzvaných metavied. Ide o vedecké odbory, ktorých predmetom skúmania je sama veda. Metodológia vied sa zaoberá štúdiom vedeckých metód, teda rozličných postupov, ktoré sa vo všetkých vedách uplatňujú pri získavaní, overovaní a systematizácii poznatkov. Jej príbuznou disciplínou, s ktorou sa občas stotožňuje, je filozofia vedy. Ide o oblasť filozofie, ktorá skúma základné problémy vedeckého poznania: otázky výstavby, testovania a zdôvodnenia teórií, návrhu vedeckých modelov, štruktúry vedeckého vysvetlenia či povahy vedeckého pokroku. Vo svojich skúmaniach sa metodológia a filozofia vedy opierajú o nástroje logiky, ale aj o poznatky iných metavedných disciplín (napríklad historiografie či sociológie vedy).

K významným osobnostiam svetovej metodológie a filozofie vedy patria Rudolf Carnap a ďalší členovia Viedenského krúžku, Karl R. Popper, Carl G. Hempel, Thomas S. Kuhn alebo Nancy Cartwrightová. K priekopníkom filozofie vedy patrili viaceré významné postavy dejín filozofie vrátane Aristotela, Reného Descarta či Francisa Bacona. Modernú filozofiu vedy na Slovensku založili Igor Hrušovský a Vojtech Filkorn.

O pracovisku

Katedra logiky a metodológie vied vznikla na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského 1. septembra 1962. Na katedre v súčasnosti pôsobia dvaja profesori, traja odborní asistenti a traja vedeckí pracovníci. Prof. František Gahér sa venuje výskumu v oblasti extenzionálnej a intenzionálnej logiky, logickej sémantiky, logickej analýzy prirodzeného jazyka, dejín logiky a aplikácie logiky v práve. Prof. Marián Zouhar sa vo svojej vedeckej práci zameriava hlavne na oblasť filozofie jazyka, sémantiky a pragmatiky prirodzeného jazyka, filozofickej logiky a dejín analytickej filozofie. Doc. Igor Hanzel sa venuje najmä metodológii sociálnych vied. Dr. Vladimír Marko sa zaoberá predovšetkým interpretáciou antických logických a sémantických teórií, filozofiou času, kauzalitou a filozofiou dejín. Dr. Lukáš Bielik sa špecializuje najmä na metodológiu vied a Transparentnú intenzionálnu logiku. Dr. Juraj Halas sa zaoberá otázkami výstavby teórií v sociálnych vedách (so zameraním na klasické ekonomické a sociologické teórie), ako aj problematikou tzv. kritických spoločenskovedných teórií. Dr. Miloš Kosterec sa špecializuje najmä na formálnu logiku, sémantiku a Transparentnú intenzionálnu logiku.

Členovia katedry zabezpečujú výučbu povinných predmetov zameraných na logiku a metodológiu vied, ktoré sú súčasťou rozličných študijných programov Filozofickej fakulty UK (systematická filozofia, sociológia, etnológia, žurnalistika, muzikológia a ďalšie). Popritom katedra ponúka výberové kurzy určené najmä záujemcom o analytickú filozofiu, logickú sémantiku a metodológiu prírodných i spoločenských vied, prevažne z radov poslucháčov študijného programu systematická filozofia.