Veda a výskum

Charakteristika vedecko-výskumného pracoviska

Počet pracovníkov:

2 univerzitní profesori
1 docent
4 odborní asistenti
1 vedecký pracovník
9 interných doktorandov
9 externých doktorandov

 

Špecializácia pracoviska:

Knižničná a informačná veda: teória a metodológia – informačná ekológia, relevancia, interakcia človeka s informačným prostredím, informačné správanie, elektronická komunikácia, informačná architektúra, digitálne knižnice, informačná gramotnosť, informačná spoločnosť, knižnice v spoločnosti, teória informačných systémov, informačný prieskum, web 2.0, Knižnica 2.0, systémy a služby v elektronickom prostredí, optimalizácia webových sídiel, organizácia poznania, manažment informačných zdrojov, manažment poznatkov, bibliometria, terminológia.

 

Unikátne metódy:
  • štandardné metódy systémovej analýzy, dokumentová analýza, bibliografická, obsahová, terminologická a pojmová (konceptuálna) analýza dokumentov, obsahová analýza masmediálnych programov a externých  informačných zdrojov, bibliometrické metódy
  • Kvantitatívne a kvalitatívne metódy výskumu informačného správania sociálnych aktérov v informačnom prostredí a informačných zdrojov, služieb a systémov v elektronickom prostredí
  • Originálna aplikácia kognitívnych a sociálnych metód v oblasti spracovania a využívania informácií, fenomenografická analýza, hlasné myslenie
  • Vizualizácia a pojmové mapovanie údajov súvisiacich s relevanciou informácií
  • Dotazníkové prieskumy, rozhovory, diskurzná analýza, konceptuálne modelovanie
  • Systémová analýza, dokumentová analýza, bibliometrické analýzy, semiotické metódy

 

Najvýznamnejšie výsledky:
  • Spracovanie koncepcie informačnej ekológie v informačnej vede
  • Nová paradigma informačnej vedy (kognitívne základy, sociálna kolaborácia, vedecká kolaborácia, nové spôsoby organizácie poznania v elektronickom prostredí)
  • Nové modely relevancie 2.0 (pojmové mapy) a využívania informácií v informačnej spoločnosti
  • Nové modely využívania informácií vo vedeckej kolaborácii
  • Identifikácia štýlov informačného správania používateľov knižníc (pragmatický, analytický)
  • Monografie zamerané na informačné správanie, informačnú spoločnosť, informačné systémy, vyhľadávanie informácií, informačný prieskum
  • Nové metodológie manažmentu informačných systémov, organizácie poznania
  • Nové modely informačného správania a hodnotenia kvality webových služieb
  • Terminologické a výkladové slovníky odboru
  • Modely digitálnych knižníc
  • Nová metodológia výskumu v informačnej vede
  • Rozvoj metód spracovania a tvorby dokumentových informácií a poznatkov
  • Rozvoj a aplikácia štandardov v oblasti spracovania dokumentov a informácií
  • nová typológia a metodológia tvorby a manažmentu informačných systémov
  • nová metodológia informačného prieskumu a organizácie poznania
  • nové modely manažmentu a integrácie poznatkov

 

Aplikačné oblasti:
  • Informačné systémy, produkty, služby
  • Digitálne knižnice a informačné systémy – interoperabilita a koncepčné aspekty
  • Informačná infraštruktúra vedeckej produkcie a kolaborácie
  • Webové sídla a stránky, informačná architektúra – tvorba a hodnotenie
  • Informačná gramotnosť – analýzy, koncepcie, odporúčania, vzdelávanie seniorov
  • Nové služby knižníc a informačných inštitúcií
  • Interaktívne rozhrania informačných systémov
  • Nové modely študijných programov v knižničnej a informačnej vede

 

Vedecké zborníky spracované a redigované na pracovisku:
  • Knižničná a informačná veda XXV : zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Bratislava: Univerzita Komenského, 2014. 143 s. ISBN 978-80-223-3808-0.
  • Knižničná a informačná veda XXIII : zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Bratislava: Univerzita Komenského, 2011. 242 s. ISBN 978-80-223-3131-9
  • Information Ecology and Libraries : Proceedings of the International Conference organized on the occasion of the 90th anniversary of the establishment of the Faculty of Philosophy at Comenius University in Bratislava. Bratislava, University Library in Bratislava, Slovakia, 10-12 October 2011. Bratislava : Univerzita Komenského, 2011. 254 s. ISBN 978-80-223-3087-9.
  • Knižničná a informačná veda XXII : zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Bratislava: Univerzita Komenského, 2009. 158 s. ISBN 978-80-223-2698-8
  • Knižničná a informačná veda XXI : zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Bratislava: Univerzita Komenského, 2007. 139 s. ISBN 978-80-223-2380-2
  • Knižničná a informačná veda : zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Roč. XX. Bratislava: Univerzita Komenského, 2004. ISBN 80-223-1993-7.
  • Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského : Knižničná a informačná veda. Roč. 19.
    Bratislava : Univerzita Komenského, 2002.  215 s. ISBN 80-223-1728-4.
  • Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského : Knižničná a informačná veda. Roč. 18.
    Bratislava : Univerzita Komenského, 1999. 145 s. ISBN 80-88982-08-1.
  • Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského : Knižničná a informačná veda. Roč. 17.
    Bratislava : Univerzita Komenského, 1998. 134 s. ISBN 80-223-1236-3.

Vedecko-pedagogické zameranie katedry

Od svojho vzniku v 50. rokoch 20. storočia sa katedra orientovala na prípravu informačných špecialistov pre oblasť knižníc a o niečo neskôr aj sústavy vedecko-technických informácií. Absolventi boli až do polovice 90. rokov vzdelávaní najmä v rámci systému dvojodborového, štvorročného resp. päťročného kombinovaného štúdia s cudzími jazykmi (predovšetkým angličtina, nemčina, francúzština, latinčina), ale aj s inými disciplínami (pedagogika, filozofia, ale aj technické a prírodovedné zameranie) v študijnom odbore knihovníctvo, resp. vedecké informácie a knihovníctvo. Do konca 80. rokov sa katedra významnou mierou podieľala na systéme ďalšieho vzdelávania knižnično-informačných pracovníkov.

Vo vedecko-výskumnej oblasti katedra predstavovala a dodnes predstavuje jedno z najvýznamnejších pracovísk zabezpečujúcich teoretickú a metodologickú reflexiu knižnično-informačnej praxe na Slovensku. Tradične v nej dominovali také témy a orientácie ako spracovanie a ochrana historických knižných fondov, verejné knihovníctvo a bibliografia, práca s deťmi a mládežou či automatizované knižnično-informačné systémy. Už v období 70. a 80. rokov katedra participovala na viacerých významných úlohách výskumu a vedecko-technického rozvoja v oblasti knižníc a systému vedecko-technických a ekonomických informácií (napr. Integrovaný knižnično-informačný systém na báze elektronizácie - IKIS).

Od začiatku 90. rokov 20. storočia, s prudkým rozvojom verejných komunikačných sietí sa výskum i výučba v študijnom odbore knižničná a informačná veda viac orientujú na inštitucionálne nezávislé, sociálne i technologicko-organizačné aspekty informačnej činnosti. Zameriavajú sa na také tematické okruhy ako sociálna a literárna komunikácia, masová komunikácia, organizácia a vyhľadávanie informácií, informačné správanie používateľov a tvorcov informácií, tradičné i externé webové informačné zdroje, informačná architektúra, etické a právne aspekty využívania informácií. Po roku 1989 katedra riešila niekoľko vedecko-výskumných úloh, ktoré boli podporené domácimi grantovými agentúrami VEGA, KEGA i fakultnými prostriedkami. Za posledných 10 rokov to boli najmä projekty VEGA 1-4004-97 Systémy organizácie poznania ich štruktúry a vplyv na efektívnosť sprostredkovania informácií v jednotlivých vedných disciplínach, VEGA 1/5259/98 Nová paradigma knižničnej a informačnej vedy a úloha knižníc v informačnej spoločnosti v multikultúrnej strednej Európe, VEGA 1/7296/20 Manažment terminologických údajov a možnosti jeho uplatnenia v jednotlivých oblastiach poznania a praxe, VEGA 1/9236/02 Interakcia človeka s informačným prostredím, VEGA 1/2481/05 Využívanie informácií pri informačnom správaní vo vzdelávaní a vede, KEGA 3/3059/05 Súbor interaktívnych učebných textov pre integrovaný predmet Informačné systémy v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania.

Od začiatku 90. rokov katedra rozvíja bohaté medzinárodné kontakty. Stala sa členom organizácie EUCLID (European Association for Library & Information Education and Research), pracovníci katedry sa podieľajú na činnosti viacerých svetových organizácií a konferencií (Global Alliance for Bridging Digital Divide, ECDL), medzinárodných projektov (CECUP, CELIP), redakčných rád medzinárodných časopisov (Information Research, Mousaion), v porotách medzinárodných súťaží (World Summit Award). Katedra zorganizovala viacero medzinárodných konferencií (BOBCATSSS 1999, Information Behavior in Digital Libraries 2003, Information Use in Information Society 2006). Z medzinárodných vedecko-výskumných projektov treba spomenúť predovšetkým DELOS - Network of Excellence on Digital Libraries (Extension to CEE) IST-1999-12262, Podprogram EuCoNet v rámci programu Socrates II – Grundvig zameraného na vzdelávanie dospelých k využívaniu Internetu pre získavanie informácií a pre ďalšie vzdelávanie a Program CEC Project eLiLL - eLearning in Later Life.

V duchu prevládajúcich vzdelávacích trendov bolo štúdium na konci 90. rokov prebudované na jednoodborové, s postupným prechodom na kreditový systém podľa modelu ECTS. Od akademického roka 2005/2006, kedy sa začali otvárať študijné programy v rámci novokoncipovanej sústavy študijných odborov, katedra ponúka v súlade s požiadavkami bolonského procesu a nového vysokoškolského zákona (131/2002) bakalárske, magisterské i doktorandské štúdium v študijnom odbore 3.2.4 knižnično-informačné štúdiá. V súčasnosti sú akreditované 3 bakalárske programy (informačné štúdiá, dejiny knižnej kultúry, literárna komunikácia a knižnice), 1 magisterský (informačné štúdiá) a 1 doktorandský program (knižničná a informačná veda), všetky v dennej i externej forme.