Veda

Pedagógovia katedry sa zúčastňujú vedeckých konferencií doma i v zahraničí, kde prezentujú výsledky svojich výskumov. Vedecké výstupy publikujú nielen v časopise Studia Orientalia Slovaca, ktorý vydáva Katedra východoázijských štúdií, ale aj v iných zahraničných i domácich vedeckých časopisoch a zborníkoch. Prof. Jana Benická sa venuje výskumu čínskej filozofie (najmä buddhistickej filozofie – viď jej knihu Povaha sveta: odstupňované spôsoby jej vhliadania v čínskom mahāyānovom buddhizme z roku 2003).

Prof. Raoul D. Findeisen sa zaoberá výskumom čínskej literatúry 20. storočia (monografia Lu Xun. Texte, Chronik, Bilder, Dokumente z roku 2001, vydanie čínskych prekladov jeho literárnovedných štúdií z roku 2010: Zai Napoli de hutong li-zhongguo xiandai wenxue yanjiu lunji/In the hutong of Naples - collected studies on modern Chinese literature) ako aj problematike literárnej komparatistiky, dejinám a teórii prekladu, textológii a vede o rukopisoch so zameraním na modernú čínsku literatúru.

Doc. Martin Slobodník sa vedecky zaoberá čínsko-tibetskými vzťahmi (monografia Politické, náboženské a ekonomické aspekty čínsko-tibetských vzťahov v 14.–15. storočí z roku 2011), náboženskou politikou v Tibete (monografia Mao a Buddha: náboženská politika voči tibetskému buddhizmu v Číne z roku 2007) a v poslednom období aj otázkou československo-čínskych vzťahov v 20. storočí. V rokoch 2015–2018 pracuje na vedeckom projekte „Brothers in Arms – Perception of China in Czechoslovakia in the 1950s“, ktorý podporila taiwanská sinologická nadácia Chiang Ching-kuo Foundation for International Scholarly Exchange.

Dr. Ľuboš Gajdoš sa venujem otázkam syntaktickej stavby súčasného jazyka, korpusovému výskum čínskeho jazyka a aplikovaniu metód korpusovej lingvistiky pri osvojovaní si čínštiny. Aktívne pracuje na budovaní Čínskeho korpusu Hanku a Slovensko-čínskeho paralelného korpusu.

Mgr. František Paulovič sa špecializuje na japonskú literatúru 20. storočia.

Mgr. Zuzana Vavrincová sa vedecky zaoberá výskumom dejín Kórey v druhej polovici 20. storočia. Mgr. Miloš Procházka sa venuje dejinám kórejsko-kórejských vzťahov v období po skončení Studenej vojny.

Katedra roku 2008 zorganizovala medzinárodnú sinologickú konferenciu – zborník príspevkov vyšiel roku 2013 v nemeckom akademickom vydavateľstve Harrassowitz (Talking Literature: Essays on Chinese and Biblical Writings and Their Interaction). Reprezentatívny prehľad aktuálnych tém výskumu pracovníkov a doktorandov katedry poskytuje vedecký zborník Miscellanea Asiae Orientalis Slovaca, ktorý vyšiel vo Vydavateľstve Univerzity Komenského koncom roku 2014.

Pedagógovia i doktorandi katedry pravidelne publikujú aj v odborných a vedecko-populárnych časopisoch (napr. Historická revue, Nový Orient).