Veda

EXCELENTNÝ TÍM NA KSJ FIF UK

Strieborná medaila Univerzity Komenského v Bratislave špičkovému vedeckému tímu Filozofickej fakulty "Jazyk a jazykoveda v súvislostiach

Projekt špičkového lingvistického tímu na Univerzite Komenského, Filozofickej fakulte

„Jazyk a jazykoveda v súvislostiach“ (JAVS)

 

Zloženie:

Prof. PhDr. Juraj Dolník, DrSc. - vedúci tímu

Prof. PhDr. Miroslav Dudok, DrSc., Prof. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc., Prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc., Doc. PhDr. Alena Bohunická, PhD. – členovia

 

Výskumné zameranie:

Všeobecnejšie je výskum orientovaný na interpretačné aspekty jazyka a synchrónnej aj diachrónnej jazykovedy. Je reakciou na aktuálne výskumné výzvy, vyplývajúce z logiky vývinu súčasného lingvistického poznávania, ako aj z potrieb spoločenskej praxe, spätých s humanizáciou individuálneho a sociálneho života. Metodologickým základom výkladov sú prístupy z pozície semiotiky, sociolingvistiky, etnolingvistiky a diskurznej analýzy, v čom sa prejavuje „neskrotená rozpínavosť“ lingvistiky, jej vstupovanie do domén sociálnych a humánnych vied.  Jeho obsah zahŕňa reflexiu teoretických a metodologických otázok výkladu jazyka a interpretácie sveta jazykom, výstupy z empirických výskumov zameraných na interpretačné aspekty jazykových štruktúr, procesov a aktivít, ako aj intrakultúrnej a interkultúrnej komunikácie a aplikačný potenciál lingvistických poznatkov o interpretácii.

 

Ťažiskové tematické okruhy:

- jazyková interpretácia prírodného, sociálneho a psychického sveta;

- interpretácia inakosti;

- interpretácia v jazykovej komunikácii;

- aktuálne výklady súčasných aj minulých jazykových javov, procesov a   aktivít;

                                                                                        - interpretačné problémy v interkultúrnej komunikácii.  

 

Výskumné aktivity sa v súvise s aktuálnymi prioritami RIS 3 osobitne koncentrujú na používanie jazyka v sociálnej interakcii z interdisciplinárneho pohľadu. Východisko výskumnej stratégie je určené výrazom sociálna kultúra, ktorý sa preberá zo sociálnej antropológie, ale sa interpretačne špecifikuje so zreteľom na výskumné zámery riešiteľov. Nosným pojmom výskumnej koncepcie sú jazykovo-sociálne štandardy ako interakčné formy, ktorými sa vytvára prirodzená kultúra societ, pričom táto kultúra má formujúci vplyv na ich členov.

 

 

PREZENTÁCIA PUBLIKÁCIE CUDZOSŤ - JAZYK - SPOLOČNOSŤ

19. 5. 2016 sa na pozvanie Bratislavského inštitútu humanizmu (BIH) a Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych umení (BISLA) uskutočnila prezentácia publikácie Cudzosť-Jazyk-Spoločnosť, ktorej sa zúčastnili, prof. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc. a doc. Alena Bohunická, PhD. Diskusiu moderoval prof. PhDr. František Novosád, CSc z Filozofického ústavu SAV.

 

Publikáciu Cudzosť-Jazyk-Spoločnosť si môžete pozrieť TU.

 

Fotodokumentácia z podujatia

 

VÝSKUMNÉ PROJEKTY RIEŠENÉ PRACOVNÍKMI KSJ FIF UK OD ROKU 2006

     

Domáce projekty

1. Vedecký grant MŠ SR VEGA č. 1/1430/04 (2004 - 2006) Slovenský jazyk a komunikácia v súvislostiach. Vedúci riešiteľ: prof. PhDr. Juraj Dolník, DrSc., zástupkyňa hl. riešiteľa: doc. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc.

2. Vedecký grant MŠ SR VEGA č. 1/2245/05 (2005 - 2007) Štýl a kultúra. Vedúca projektu doc. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc. 

3. Vedecký grant MŠ SR VEGA - výskumná úloha VEGA 2/6229/6 Explanačno-deskriptívna morfológia súčasnej slovenčiny. Riešiteľské pracovisko FiF UK v Bratislave. Vedúca projektu doc. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc.

4. Vedecký grant MŠ SR VEGA – výskumná úloha VEGA 1/0658/08 (2008 - 2010) Racionalita a iracionalita v štýle. Riešiteľské pracovisko FiF UK v Bratislave. Vedúca projektu doc. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc.

5. Vedecký grant MŠ SR VEGA – výskumná úloha VEGA 1/3738/06 na roky 2006 - 2008 Konvergencie, divergencie a tradície vo vývine slovanských jazykov. Riešiteľské pracovisko FiF UK v Bratislave. Vedúci projektu Prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc.

6. Vedecký grant MŠ SR VEGA - výskumná úloha VEGA 1/0140/09 na roky 2009 - 2011 Analógia a anomália v substantívnej deklinácii slovanských jazykov. Vedúci riešiteľ Prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc. 

7. Úloha Ministerstva školstva SR č. 1053/2003 na roky 2004 – 2010 Vzdelávací program Slovenčina ako cudzí jazyk – akreditácia, kritériá certifikácie jazykovej kompetencie a dištančné vzdelávanie formou e-learningu, koncepcia a tvorba učebných materiálov a metodických príručiek. Riešiteľské pracovisko FiF UK. Zodpovedná riešiteľka doc. PhDr. Jana Pekarovičová, PhD. Riešitelia: Mgr. Renáta Kamenárová, PhDr. Ľudmila Žigová, Mgr. Hana Tichá, Mgr. Michela Mošaťová.  

8. Vedecký grant MŠ SR VEGA – výskumná úloha VEGA 2/5036/25 Slovanský jazykový atlas. Riešiteľské pracovisko FiF UK v Bratislave. Spoluriešiteľ Prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc.

9. Vedecký grant MŠ SR VEGA – výskumná úloha  VEGA 2/5124/25 na roky 2005 - 2007 Moderné technológie spracovanie reči v slovenčine využívajúce rečové databázy II. Riešiteľské pracovisko FiF UK v Bratislave. Zástupkyňa vedúceho projektu Mgr. Gabriela Múcsková.

10. Vedecký grant MŠ SR VEGA - výskumná úloha  VEGA 2/0138/08 na roky 2008 - 2010 Robustné rečové technológie pre informačné systémy v slovenčine a ich diagnostika. Zástupkyňa vedúceho projektu: Mgr. Gabriela Múcsková, PhD.

11. Vedecký grant MŠ SR VEGA - výskumná úloha VEGA 1/0780/10 na rok 2010 - 2011 Historický archív nárečových záznamov ako prameň poznávania historickej lexiky a tradičnej ľudovej kultúry. Hlavná riešiteľka Mgr. Gabriela Múcsková, PhD.

12. Vedecký grant MŠ SR VEGA - výskumná úloha VEGA 1/0332/11 (2011 - 2013). Diskurzná analýza: porozumenie. Vedúca riešiteľka doc. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc. Spoluriešitelia: Prof. PhDr. Juraj Dolník, DrSc., Mgr. Alena Bohunická, PhD., Mgr. Zuzana Sedláčková, PaedDr. Janka Orieščiková.

13. Grant Univerzity Komenského UK/283/2006 Vývin kodifikácií slovenského jazyka od polovice 19.storočia po medzivojnové obdobie. Zodpovedná riešiteľka Mgr. Katarína Muziková.

14. Grant Univerzity Komenského UK/52/2006 Vývin slovenskej substantívnej deklinácie v západoslovanskom makroareáli. Zodpovedná riešiteľka Mgr. Renáta Mračníková.

15. Grant Univerzity Komenského UK/338/2007 Vývin kodifikácií slovenského jazyka od polovice 19. storočia po medzivojnové obdobie. Zodpovedná riešiteľka Mgr. Katarína Muziková.

16. Grant Univerzity Komenského UK/330/2007 Pragmatické aspekty persuázie v reklamnom diskurze. Zodpovedná riešiteľka Mgr. Alena Bohunická.

17. Grant Univerzity Komenského UK/331/2007 Neologizácia a neologizmy v súčasnom jazyku. 
Zodpovedná riešiteľka Mgr. Jana Kišová.

18. Grant Univerzity Komenského UK/147/2008 Podobnosť v metafore. Zodpovedná riešiteľka Mgr. Alena Bohunická.

19. Grant Univerzity Komenského UK/148/2008 Jazykové prejavy Slovákov v Bihore ( Rumunsko). Zodpovedná riešiteľka Mgr. Rujanca Gaidos.

20. Grant Univerzity Komenského UK/132/2008 Deklinačný systém nárečí východoslovanských jazykov a jeho vývin z pohľadu transparentnosti označovania abstraktných kategórií. Zodpovedný riešiteľ Mgr. Martin  Braxatoris.

21. Grant Univerzity Komenského UK/87/2009 Podobnosť v metafore II. Zodpovedná riešiteľka Mgr. Alena Bohunická.

22. Grant Univerzity Komenského UK/86/2009 Slang tínedžerov. Zodpovedná riešiteľka Mgr. Zuzana Sedláčková.

23. Grant Univerzity Komenského UK/473/2009 Vývin spisovnej slovenčiny od A. Bernoláka po S. Czambela. Zodpovedná riešiteľka Mgr. Katarína Muziková, PhD.

24. Grant Univerzity Komenského UK/455/2010 Podobnosť a interpretácia metafory. Zodpovedná riešiteľka Mgr. Alena Bohunická, PhD.

25. Grant Univerzity Komenského UK/329/2010 Stabilizácia jazykovej normy v predspisovnom období slovenčiny. Hlavná riešiteľka Mgr. Zuzana Hargašová.

26. Grant Univerzity Komenského UK/533/2011 Mládežnícky diskurz so zacielením na slang. Hlavná riešiteľka Mgr. Zuzana Sedláčková.

27. Grant Univerzity Komenského UK/522/2011 Hlavná riešiteľka PaedDr. Variabilita realizácie implicitnosti v jazyku. Hlavná riešiteľka PaedDr. Jana Orieščiková.

28. Grant Univerzity Komenského UK/473/2011 Stabilizácia jazykovej normy v predspisovnom období slovenčiny 2. Hlavná riešiteľka Mgr. Zuzana Hargašová.

29. Vedecký grant MŠ SR + SAV VEGA  č. 2/0085/12 (2012 - 2014) Cudzosť v slovenskom jazykovo-kultúrnom prostredí. Hl. riešiteľ prof. PhDr. Juraj Dolník, DrSc., zástupkyňa hl. riešiteľa doc. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc.

Medzinárodné projekty

1. Projekt Európskej komisie Socrates Lingva 1 na roky 2004 - 2007 SLAVIC NETWORKING – Jazyková a kultúrna integrácia zameraný na prezentáciu slovanských jazykov a kultúr. Spoluriešiteľka doc. PhDr. Jana Pekarovičová, PhD., PhDr. Ľudmila Žigová.

Partneri: 6 univerzít (Katovice, Olomouc, Univerzita Komenského, Ľubľana, Sofia, Halle) a Bulharské rádio, príprava internetovej stránky: www.slavic-net.us.edu.pl

2. Projekt MAV v Budapešti 2010C00284CS na roky 2010 – 2011 Plánovanie, realizovanie a hodnotenie procesov vyučovania jazykov vo viacjazyčnom prostredí v Slovenskej republike. Spoluriešiteľské pracovisko Univerzita Jána Selyeho, Komárno - Pedagogická fakulta. Spoluriešiteľka PhDr. Ľudmila Benčatová, CSc.

Podrobne rozpísané granty KSJ za obdobie rokov 2008 - 2013

Podrobne rozpísané granty KSJ za obdobie rokov 2008 - 2013 nájdete TU

SPRÁVY O VEDECKO-VÝSKUMNEJ ČINNOSTI KATEDRY

 

Správa o činnosti KSJ FiF UK za obdobie 2013 - 2015

Správa o činnosti

Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského za obdobie 2013 – 2015

 

Activity Report within 2013 – 2015 of Department of the Slovak Language of the Faculty of Arts, Comenius University

 

 V ostatných rokoch mnohé slovenské univerzity systematicky pracujú na zefektívnení svojich výchovnovzdelávacích procesov a kladú väčší dôraz na zviditeľnenie domácich i medzinárodných úspechov. Istou formou prezentácie dosiahnutých výsledkov jednotlivých vedeckovýskumných pracovísk je aj zverejňovanie správ o ich činnosti. Predkladaná Správa o činnosti Katedry slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej KSJ) predstavuje jadro profesijných aktivít zamestnancov a doktorandov tohto pracoviska v rozpätí rokov 2013 – 2015, a to s dôrazom na ich pedagogickú, vedeckovýskumnú a publikačnú činnosti. Napriek tomu však správu neponúkame iba ako strohú sumarizáciu aktivít členov KSJ. Správa, v podobnom duchu ako poznamenala G. Mucsková (autorka správy o činnosti KSJ za roky 2009 – 2012, Slovenská reč, 2013, č. 1 – 2, s. 76 – 87), má ambíciu inšpirovať ostatých kolegov z ďalších jazykovedných pracovísk a kultúrnych inštitúcií k obojstranne prínosnej diskusii v záujme spoločného formovania kontúr slovenskej lingvistiky schopnej zastávať adekvátne miesto medzi humanitnými a národne orientovanými vedami, ako aj v širšom interdisciplinárnom kontexte.

Vedúca KSJ prof. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc. spolu so svojimi kolegami prof. PhDr. Jurajom Dolníkom, DrSc., prof. PhDr. Pavlom Žigom, CSc., doc. Mgr. Alenou Bohunickou, PhD. (habilitovala sa v r. 2015), PhDr. Ľudmilou Benčatovou, CSc., Mgr. Gabrielou Múcskovou, PhD., Mgr. Katarínou Muzikovou, PhD., Mgr. Zuzanou Popovičovou Sedláčkovou, PhD., a aj s podporou študenta a študentiek interného doktorandského štúdia Mgr. Marekom Mikušiakom, Mgr. Alenou Faragulovou, Mgr. Kristínou Piatkovou, Mgr. Timeou Nemčekovou, Mgr. Zdenkou Schwarzovou a Mgr. Petrou Kollárovou otvárajú na domácom pracovisku pomyselné okná vedného odboru v záujme ukázať, že (slovenská) lingvistika zasahuje do viacerých sfér praktického života založených na komunikácii v jej rozmanitých podobách, a teda má zmysluplné postavenie medzi humanitnými vedami.

O tom, že snaha členov KSJ nie je márna, svedčí aj získanie viacerých vyznamenaní. Prof. J. Dolníkovi v r. 2014 udelila Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici titul Doctor honoris causa a v tom istom roku mu Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR udelilo Medailu sv. Gorazda. Prof. P. Žigo bol v r. 2013 vyznamenaný Striebornou medailou Univerzity Komenského. Na tomto pracovisku tiež pôsobí excelentný tím, ktorý v júni 2015 Akreditačná komisia pri Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR s odporúčaním zahraničných expertov vyhodnotila ako jeden z 37 špičkových vedeckých tímov na slovenských vysokých školách. Excelentný tím Jazykoveda v súvislostiach pôsobí pod vedením prof. J. Dolníka a jeho ďalšími členmi z KSJ sú prof. P. Žigo, prof. O. Orgoňová a doc. A. Bohunická. Ide o jediný lingvistický tím v pilotnom projekte Identifikácia špičkových vedeckých tímov vysokých škôl na Slovensku. Aktivity a vedecký prínos excelentného tímu ocenil aj rektor UK a v septembri 2015 udelil jeho členom Striebornú medailu Univerzity Komenského.

Do konca akademického roka 2014/2015 boli pedagogickou i vedeckou posilou KSJ aj dlhoročné spolupracovníčky PhDr. Ľudmila Žigová a doc. PhDr. Jana Pekarovičová, PhD. (aktuálne vedie samostatné výskumno-pedagogické pracovisko FiF UK – Studia Academica Slovaca – centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk).

V rozpätí rokov 2013 – 2015 boli súčasťou života na KSJ aj ďalší študenti interného doktorandského štúdia – Mgr. Františka Šmajdová (štúdium ukončené v r. 2015), Mgr. Dana Široká (štúdium ukončené v r. 2015), PaedDr. Jana Orieščiková (štúdium ukončené v r. 2015), Mgr. Zuzana Mikušová (štúdium ukončené v r. 2014), Mgr. Zuzana Hargašová, PhD. (doktorandskú prácu obhájila v r. 2013), Mgr. Radoslav Ďurajka, PhD. (doktorandskú prácu obhájil v r. 2014).  

 

1.      Pedagogicko-výchovná činnosť

 Katedra slovenského jazyka v sledovanom období zabezpečovala výučbu (v spolupráci s Katedrou slovenskej literatúry a literárnej vedy) v troch samostatných študijných programoch v rámci bakalárskeho a magisterského stupňa štúdia, a to jednoodborového štúdia slovenského jazyka a literatúry, dvojodborového učiteľského štúdia slovenský jazyk a literatúra v kombinácii s iným predmetom i translatologického štúdia slovenský jazyk a kultúra v kombinácii s iným jazykom a kultúrou. Na 3. stupni štúdia realizovala KSJ doktorandské štúdium v odbore 2.1.27 slovenský jazyk a literatúra. Od júna 2014 prebiehala komplexná akreditácia vysokých škôl a KSJ sa úspešne akreditovala vo všetkých spomínaných programoch. Modifikovaná obsahová náplň študijných programov a inovovaná konfigurácia predmetov ovplyvnená novou akreditáciou sa začala zavádzať do praxe od septembra 2015. 

KSJ zabezpečuje tiež základnú jazykovednú prípravu zo slovenského jazyka pre študentov odboru prekladateľstvo – tlmočníctvo v rámci všeobecného základu a taktiež ponúka celofakultné výberové kurzy pre študentov, ktorí majú záujem kultivovať svoj písaný alebo hovorený prejav. Konkrétne ide kurzy Gramatické cvičenia zo slovenského jazyka, Praktická štylistika, Praktická rétorika, Kapitoly z dejín spisovnej slovenčiny, Ortoepia a ortografia, Kapitoly z používania jazyka.

Mnohí zamestnanci katedry sa pravidelne zapájajú do prednáškových cyklov určených pre zahraničných frekventantov v rámci letnej školy Studia Academica Slovaca a uverejňujú štúdie v rovnomennom zborníku (2013: J. Dolník: Čeština ako necudzí jazyk v slovenskom prostredí; P. Žigo: Substantívna deklinácia – samostatný problém (nielen) Slovanského jazykového atlasu; O. Orgoňová – A. Bohunická: Kognitívna štylistika: interpretácia metafor zániku Česko-Slovenska; 2014: J. Dolník: Cudzosť v slovenskom prostredí; O. Orgoňová – A. Bohunická – A. Faragulová: Medzi črepinami trinástej komnaty rómskeho diskurzu; P. Žigo: Kategórie aspekt – tempus – modus a topológia deja; 2015: P. Žigo: Ambície Štúrovho jazykového prototypu; O. Orgoňová – K. Piatková: Muži sú z Marsu, ženy z Venuše? Diskurz manželských párov na Slovensku; J. Dolník: Kultúrno-jazykový obraz Slovanov a Slovákov v diele Ľudovíta Štúra).

Výchovnovzdelávacie aktivity členov katedry siahajú aj za brány univerzity. Dôkazom sú viaceré popularizačné prednášky, diskusie alebo rozhlasové a televízne vystúpenia (v rôznych reláciách RTVS, komerčných televíziách, ako aj rozhlase), ktorými sa členovia KSJ pokúsili verejnosti sprístupniť buď najnovšie lingvistické výskumy, alebo vysvetliť princípy vzniku a fungovania slovenského jazyka. Prof. O. Orgoňová a doc. A. Bohunická spoločne „prebdeli“ Noc výskumníkov (2015) vo V-klube v Bratislave v spoločnosti poslucháčov rôznych vekových kategórií a s témou Slovenčina ako potrava, slovenčina ako otrava otvorili diskusiu na tému, či je slovenčina skutočne ťažký jazyk, a ako slová (slovenčiny) môžu liečiť, predávať, stávať sa nástrojom moci.

Kultúrne a historicky významné udalosti, akými boli oslavy 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu a 200. výročia narodenia Ľ. Štúra, priblížil z lingvistického hľadiska prof. P. Žigo vo viacerých rozhlasových a televíznych reláciách. Prof. P. Žigo sa taktiež podieľal na príprave cyklu rozhlasových relácií o vývine slovenského jazyka i formovaní jeho kodifikovanej podoby s názvom Na počiatku bolo ô (máj – august 2013). Prof. P. Žigo, prof. J. Dolník a Mgr. G. Múcsková sa tiež podieľali v roku 2015 na večeroch O slovenčine v roku Štúra v Modrom salóne SND, ktoré moderovala Ingrid Hrubaničová. Mgr. G. Múcsková poskytla okrem toho aj dve interaktívne prednášky o Štúrovi v Komárne – jednu pre gymnazistov a jednu pre verejnosť.

K osobitným činnostiam niektorých pedagógov, vedeckovýskumných pracovníkov a doktorandov KSJ patrí participovanie na aktivitách občianskeho združenia Slovenčina (založeného v r. 2011). Združenie sa zameriava jednak na podporu vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti, jednak na zaangažovanie študentov slovakistiky do tvorivej činnosti v oblasti výskumu jazyka a kultúry a podporu ich publikačnej praxe. Zakladatelia a sympatizanti OZ Slovenčina pracujúci/študujúci na KSJ (spolu)organizujú diskusné fóra (Bratislava – študentské, historické, kultúrne, hlavné... mesto – medziodborová diskusia ako sprievodné podujatie v rámci projektu Esej o Bratislave, máj 2014; Načo nám je (vyštudovaná) slovenčina? – diskusia o využiteľnosti slovenčiny z pohľadu odborníkov z praxe, apríl 2015), vedecké konferencie s medzinárodnou účasťou (Jazyk a jazykoveda v interpretačnej perspektíve, september 2014), podieľajú sa na príprave katedrového časopisu Kulturárium (vychádza od r. 2012), vyhlasujú študentské súťaže (Esej o Bratislave – súťaž o najlepšiu pôvodnú slovenskú esej, 2014), podieľajú sa na vydávaní zborníkov študentských prác (O Bratislave – zborník ocenených študentských prác v rámci súťaže Esej o Bratislave, ktorý vyšiel aj vďaka podpore grantu Ars Bratislavensis, 1. vydanie 2014, 2. vydanie z r. 2015 je doplnené o autorizovaný záznam z diskusie Bratislava – študentské, historické, kultúrne, hlavné... mesto) a organizujú exkurzie (Paríž, 2013; Moravský kras a Mikulov, 2014).

 

2.      Vedeckovýskumná činnosť

 Vedeckovýskumná činnosť pracovníkov a doktorandov katedry bezprostredne súvisí s ich pedagogickým pôsobením, keďže primárne zabezpečujú výučbu predmetov súvisiacich s ich vedeckovýskumnou špecializáciou (prof. J. Dolník – sémantika, všeobecná jazykoveda, lingvokulturológia, lingvistická metodológia; prof. P. Žigo – vývin jazyka, dialektológia, stará slovenčina a čeština; prof. O. Orgoňová – štylistika, lexikológia, lingvistická pragmatika; doc. A. Bohunická – všeobecná jazykoveda, súčasné trendy v jazykovede, štylistika; Mgr. G. Múcsková – dialektológia, vývin jazyka, teória spisovného jazyka, fonetika a fonológia; PhDr. Ľ. Benčatová – didaktika slovenského jazyka, priebežná a súvislá pedagogická prax; Mgr. K. Muziková – dejiny spisovnej slovenčiny, vývin jazyka, syntax; Mgr. Zuzana Popovičová Sedláčková – lexikológia, štylistika, morfológia). Výsledky výskumu zamestnanci katedry i doktorandi pravidelne prezentujú na domácich a zahraničných konferenciách, štúdie uverejňujú v domácich aj zahraničných vedeckých časopisoch, zborníkoch alebo monografiách.

KSJ organizovala v septembri 2014 medzinárodnú konferenciu Jazyk a jazykoveda v interpretačnej perspektíve. Viacerí členovia katedry realizovali ako pozvaní hostia prednášky na domácich odborných fórach (prof. O. Orgoňová v novembri 2014 vystúpila na konferencii Slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny v Bratislave s príspevkom Slovenská štylistika 3. tisícročia v teórii a praxi) alebo na zahraničných univerzitách (doc. A. Bohunická v júni 2015 v rámci medzinárodnej konferencie Dny kognitivní lingvistiky na Pedagogickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe predniesla referát K metafore obrazu sveta v jazyku; Mgr. Z. Popovičová Sedláčková vo februári 2014 študentom Katedry obecné lingvistiky Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci prezentovala výsledky výskumu v oblasti mládežníckeho diskurzu).

Okrem toho členovia katedry pôsobia vo vedeckých medzinárodných komisiách (prof. P. Žigo – člen Dialektologickej komisie Slovanského jazykového atlasu pri Medzinárodnom komitéte slavistov, predseda počítačovej sekcie pre spracovanie Slovanského jazykového atlasu; prof. O. Orgoňová – členka Štylistickej komisie pri Medzinárodnom komitéte slavistov), v grantových agentúrach (prof. O. Orgoňová – členka komisie č. 12 pre vedy o umení, estetiku a jazykovedu grantovej agentúry MŠVVŠ SR VEGA), v komisiách pre udeľovanie vedeckých hodností (prof. P. Žigo – predseda odborovej komisie na obhajobu dizertačných prác v študijnom odbore 2.1.27 slovenský jazyk a literatúra, predseda rigoróznej komisie v odbore slovenský jazyk, garant doktorandského štúdia a práva habilitácií a inaugurácií v odbore slovenský jazyk a literatúra na FiF UK v Bratislave; prof. O. Orgoňová  – členka odborovej komisie na obhajobu dizertačných prác v študijnom odbore 2.1.27. slovenský jazyk a literatúra a 2.1.33 všeobecná jazykoveda; prof. J. Dolník v odboroch 2.1.27 slovenský jazyk a literatúra, 2.2.29 neslovanské jazyky a literatúry a 2.1.33 všeobecná jazykoveda), vo vedeckých radách (prof. J. Dolník – vedecká rada UPOL v Olomouci, prof. O. Orgoňová, prof. J. Dolník – Vedecká rada JÚĽŠ SAV v Bratislave, prof. P. Žigo – Vedecká rada FiF UK v Bratislave a Vedecká rada FF UPJŠ v Košiciach), v redakčných radách slovenských jazykovedných časopisov a zborníkov (časopisy: Kultúra slova – prof. P. Žigo; Slovenská reč – prof. O. Orgoňová, prof. J. Dolník, prof. P. Žigo; Jazykovedný časopis – hlavná redaktorka Mgr. G. Múcsková, členovia redakčnej rady prof. J. Dolník, prof. P. Žigo; zborníky: Philologica – Prof. P. Žigo), v redakčných radách zahraničných periodík a zborníkov (časopisy: Aktuaľnyje problemy stilistiky (Moskva) – prof. O. Orgoňová; Nyelvőr (Budapešť) – prof. P. Žigo; Slovo a slovesnost (Praha) – prof. J. Dolník; zborníky: Eslavistica Complutense (Madrid) a Obščeslavianskij lingvističeskij atlas (Moskva) – prof. P. Žigo; Stylistyka (Opole) – prof. O. Orgoňová,). Zamestnanci KSJ sú tiež členmi jazykovedných spoločností a vedeckých kolégií (prof. O. Orgoňová, prof. P. Žigo, prof. J. Dolník, Mgr. G. Múcsková – Slovenská jazykovedná spoločnosť pri JÚĽŠ SAV; prof. O. Orgoňová (do r. 2013), prof. P. Žigo (do r. 2014) – Vedecké kolégium SAV pre vedy o jazyku, literatúre a umeniach), pre vydavateľstvá posudzujú a po vydaní recenzujú nové vedecké monografie, lektorujú  i pripomienkujú učebnice pre základné a stredné školy, a tak sa i po tejto stránke podieľajú na formovaní slovenskej jazykovedy.

Keďže KSJ pripravuje do praxe aj budúcich učiteľov slovenského jazyka a literatúry, mimo záujmu zamestnancov nestojí ani didaktika slovenského jazyka. Hoci je táto oblasť doménou PhDr. Ľ. Benčatovej (v r. 2013 – 2015 predsedníčka Ústrednej predmetovej komisie slovenského jazyka pre školy s vyučovacím jazykom maďarským a členka poradného výboru na MŠVVŠ SR), nutnosť koncepčnej zmeny stredoškolského systému výučby slovenského jazyka a literatúry v úzkej spolupráci so stredoškolskými a vysokoškolskými učiteľmi si uvedomujú aj ostatní členovia KSJ a Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy FiF UK. V októbri 2015 sa z iniciatívy PhDr. Ľ. Benčatovej a s podporou zamestnancov z oboch katedier realizovala diskusia s fakultnými učiteľmi, absolventmi slovakistiky, študentmi pedagogických odborov i s učiteľmi stredných škôl, aby spoločne urobili prvý krok k vytvoreniu platformy pre inovácie vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry s ohľadom na praktické potreby spoločnosti.

 

3.      Vedeckovýskumné projekty

 Slovakistika na FiF UK v synchrónnom, ale i diachrónnom výskume inklinuje ku kľúčovým témam explanácie fungovania jazyka a pragmatického nazerania na jeho dynamiku. Členovia katedry sa pri svojom vedeckom bádaní orientujú na otázky komunikácie, diskurznej analýzy a fungovania prirodzeného jazyka v rôznych sociálnych a kultúrnych sférach, pričom bokom neostávajú ani výskumy v oblasti dialektológie, gramatiky a historickej jazykovedy. Už dlhšie obdobie je na KSJ dominantným prístupom výskumu interdisciplinárne prepájanie lingvistiky so sociálnymi a humanitnými vedami, avšak až v posledných rokoch sa skúmanie orientuje na kreovanie v slovenskom kontexte nových lingvistických disciplín – egolingvistiky a xenolingvistiky. Tomuto zameraniu zodpovedajú aj vedecké grantové projekty riešené na katedre a následne aj publikačné výstupy pracovníkov KSJ.

V sledovanom období sa realizovali viaceré projekty v rámci katedry i v spolupráci s inými jazykovednými alebo odbornými pracoviskami. Projekty a vedeckovýskumné činnosti členov katedry boli realizované s finančnou podporou Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied (VEGA), Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APPV) a Európskym fondom regionálneho rozvoja. Najvýznamnejšie ukončené výskumné aktivity i prebiehajúce projekty za dané obdobie (2013 – 2015), na ktorých pracovníci KSJ participovali (v rámci domáceho pracoviska aj rozsiahlejších spoločenskovedných tímov), uvádzame v nasledujúcom zostručnenom prehľade.

V rokoch 2011 – 2013 boli úspešne zavŕšené dva granty VEGA, a to Diskurzná analýza: porozumenie (VEGA 1/0332/11, vedúca riešiteľka prof. O. Orgoňová, členovia riešiteľského kolektívu prof. J. Dolník, doc. A. Bohunická, Mgr. Z. Popovičová Sedláčková) a Slovanský jazykový atlas (VEGA 2/5036/25, člen riešiteľského kolektívu prof. P. Žigo). Ukončený grant Slovenský jazykový atlas aktuálne pokračuje v rovnomennom projekte Slovanský jazykový atlas na roky 2014 – 2017 (VEGA 2/0104/14, člen riešiteľského kolektívu prof. P. Žigo). V rokoch 2012 – 2014 sa realizoval projekt Cudzosť v slovenskom jazykovo-kultúrnom prostredí (VEGA 2/0085/12, vedúci riešiteľ prof. J. Dolník, zástupkyňa vedúceho riešiteľa prof. O. Orgoňová, členky riešiteľského kolektívu doc. A. Bohunická a od r. 2014 Mgr. A. Faragulová). Mgr. K. Muziková v rokoch 2012 – 2015 participovala na projekte Viachlasná hudba na území Slovenska a cesty jej šírenia počas 16. a 17. storočia (VEGA 1/0599/12-15). O snahe členov katedry spolupracovať aj s „nelingvistickými“ vedeckými tímami a spoločnými silami skúmať kultúrno-spoločenské rámce biomedicínskeho a enviromedicínskeho výskumu a biotechnológií so zameraním aj na lingvistické aspekty svedčí Projekt 26240220086 Univerzitný vedecký park UK v Bratislave, Bioetika a biomedicína – aktivita 2.7. – lingvistická zložka: bioetika a diskurzná analýza (realizácia 2013 – 2015), na ktorej participovali prof. J. Dolník, prof. O. Orgoňová, doc. A. Bohunická. K aktuálne prebiehajúcim grantom (realizácia v r. 2013 – 2016) patria projekty Jazyková zmena v historickom vývine jazyka a v procese formovania jeho spisovnej variety (VEGA 1/0848/13, vedúca riešiteľka Mgr. G. Múcsková, členka riešiteľského kolektívu Mgr. K. Muziková) a Vývin substantívnej deklinácie v slovanských jazykoch (VEGA 1/0230/13, vedúci riešiteľ prof. P. Žigo), ďalej grant Slovenčina v kontexte viacjazyčných spoločenstiev na Slovensku plánovaný na roky 2013 – 2017 (APVV-0689-12, vedúci riešiteľ do roku 2014 prof. J. Dolník, členka riešiteľského kolektívu Mgr. G. Múcsková). V roku 2015 sa začala realizácia projektu Jazyk v sociálnej kultúre (VEGA 2/0011/15, vedúci riešiteľ prof. J. Dolník, zástupkyňa vedúceho riešiteľa prof. O. Orgoňová, členka riešiteľského kolektívu doc. A. Bohunická).

 

4.      Publikačná činnosť

 Publikačná činnosť členov katedry je bohatá a tematicky rôznorodá. Z celého portfólia odborných i popularizačných výstupov publikovaných v sledovanom období rokov 2013 – 2015 uvádzame iba tie najvýznamnejšie.

V roku 2013 vyšlo druhé rozšírené vydanie knihy Všeobecná jazykoveda. Opis a vysvetľovanie jazyka (autor J. Dolník). V tom istom roku vyšli aj dve monografie – Variety metafory (autorka A. Bohunická) a Slang v mládežníckom diskurze (autorka Z. Popovičová Sedláčková). Pri príležitosti 100. výročia narodenia profesora Eugena Paulinyho sa uskutočnila medzinárodná konferencia, výstupom z ktorej bol zborník vedeckých príspevkov Philologica LXXII (editor P. Žigo). 

V roku 2014 prof. P. Žigo v spoluautorstve s doc. M. Sokolovou (Filozofická fakulta, Prešovská univerzita) vydali publikáciu Verbálne kategórie aspekt a tempus v slovenčine. Vedeckú a odbornú hodnotu knihy v danom roku ocenil Literárny fond v kategórii spoločenských vied Prémiou za vedeckú a odbornú literatúru. Prof. P. Žigo sa ako spoluautor podieľal aj na príprave monografie Die slavischen Sprachen, Halbband 2. Ein internationales Handbuch zu ihrer Struktur, ihrer Geschichte und ihrer Ergorschung. Ako už bolo vyššie spomenuté, v roku 2014 KSJ zorganizovala v spolupráci s OZ Slovenčina medzinárodnú konferenciu Jazyk a jazykoveda v interpretačnej perspektíve. Výstupom z konferencie je kolektívna publikácia s názvom Jazyk a jazykoveda v interpretácii (editorky O. Orgoňová, K. Muziková, Z. Popovičová Sedláčková). V tom istom roku pribudol ku knižným novinkám na KSJ titul Metaforika činnostného aspektu (autorka A. Bohunická). V elektronickej podobe boli vydané skriptá Na hodine slovenského jazyka (autorka Ľ. Benčatová) a tiež vyšlo 3. doplnené vydanie učebného textu Príručka k dejinám spisovnej slovenčiny (spoluautor P. Žigo). Mgr. G. Múcsková sa ako spolueditorka a autorka úvodnej štúdie podieľala na príprave publikácie (s podporou APVV) Pri zelenom stole: Naša reč. Návraty k takmer zabudnutej diskusii (2014). 

V roku 2015 odborná verejnosť privítala kolektívnu monografiu Cudzosť – jazyk – spoločnosť (autori J. Dolník, O. Orgoňová, A. Bohunická, A. Faragulová, K. Piatková). 

Uvedenie najvýznamnejších aktivít zamestnancov a doktorandov KSJ naznačuje, že ich spoločnou snahou je smerovanie k vedeckému bádaniu v duchu kontinuálneho prepájania nových výskumov a trendov v lingvistike s adekvátnym rešpektovaním tradičných prístupov. Cieľom je snaha vzbudiť u študentov túžbu po poznaní a šírení vzdelanosti a vytvárať priestor na dialóg s laickou a odbornou verejnosťou i s ďalšími predstaviteľmi formujúcimi kultúrnosť slovenskej spoločnosti.

 

 

Správa o činnosti KSJ FF UK za obdobie 2009 – 2012

Katedra slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v dynamike súčasnej vysokoškolskej a vedeckej slovakistiky
 
(správa o činnosti KSJ FF UK za obdobie 2009 – 2012)
 

Katedra slovenského jazyka na Filozofickej fakulte UK je jednou z 31 katedier FF UK a keďže je aj jednou z jej prvých katedier, oslavovala v minulom školskom roku spolu s fakultou 90. výročie svojho založenia (v roku 1921). V minulom a tomto roku zažila aj svoje malé „súkromné“ výročia – osobné životné jubileá, ktoré však prekračujú individuálne súkromie, ak ide o ľudí, ktorí svojím pôsobením menili a rozvíjali tvár pracoviska a jeho náplň a ich jubileum sa preto stalo príležitosťou ocenenia ich práce. Tak v roku 2009 rektor univerzity udelil Pamätnú medailu vydanú pri príležitosti 90. výročia založenia Univerzity Komenského profesorovi Pavlovi Žigovi. V roku 2011 bola udelená Zlatá medaila Filozofickej fakulty Univerzity Komenského za zásluhy o Filozofickú fakultu Univerzity Komenského a Veľká medaila Sv. Gorazda za vedeckovýskumnú a lektorskú činnosť v medzinárodnom meradle docentke Jane Pekarovičovej a v roku 2012 Strieborná medaila Filozofickej fakulty Univerzity Komenského za zásluhy o Filozofickú fakultu Univerzity Komenského aj docentke Oľge Orgoňovej. Veľkú striebornú medailu Univerzity Komenského za reprezentáciu univerzity doma a v zahraničí si v roku 2012 z rúk rektora Prof. RNDr. Karola Mičietu, CSc. prevzal aj Prof. PhDr. Juraj Dolník, DrSc. Udeľovanie medailí je iste dôstojným ocenením zásluh, prejavom vďaky a úcty, má však aj význam, ktorý nám pri tejto príležitosti pripomenul Juraj Dolník: „Ako vnímam takéto ocenenie? Ako časť univerzitnej kultúry a kultúrnej pamäti, v ktorej sa ešte, aj napriek premenám a súčasným posunom vo vysokoškolskom a akademickom prostredí, zachováva imperatív, že univerzita a vysoké školstvo majú – ako samozrejmosť – pestovať tradíciu vysokej kvality vedeckého bádania a náročnosti pedagogického výkonu, tradíciu posadnutosti poznaním a šírením vzdelanosti.“

Zachovávať túto tradíciu aj v dnešnej dobe – v  ekonomickej a spoločenskej situácii, v ktorej funguje naše vysoké (a nielen vysoké) školstvo a vedecký výskum, od ktorého sa napriek obmedzenej podpore vyžaduje výkon porovnateľný so svetovou kvalitou, v podmienkach hrozivo narastajúcej byrokratickej zložky pracovnej náplne vysokoškolského pedagóga i v konkurencii pôsobenia ďalších 10 slovakistických vysokoškolských pracovísk na Slovensku – nie je vôbec jednoduché a samozrejmé. Vedomie tradičných hodnôt i prítomnosť aktuálnych podmienok podmieňujú výkony a výsledky Katedry slovenského jazyka FF UK v jej pedagogickej a vedeckovýskumnej práci.

 

1. Zloženie katedry

Vedúcou katedry je doc. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc., na katedre pôsobia dvaja profesori – Prof. PhDr. Juraj Dolník, DrSc. a Prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc. Po očakávanom menovaní nových profesorov prezidentom Slovenskej republiky k nim pribudne aj vedúca katedry doc. O. Orgoňová. Ďalšou docentkou je doc. PhDr. Jana Pekarovičová, PhD., ktorá vedie aj sekciu slovenčiny ako cudzieho jazyka a zároveň Studia Academica Slovaca – centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk, ktoré je samostatným vedecko-pedagogickým pracoviskom FF UK. Odbornými asistentkami katedry sú PhDr. Ľudmila Benčatová, CSc., Mgr. Alena Bohunická, PhD. (ktorá vykonáva aj funkciu študijnej poradkyne katedry), Mgr. Gabriela Múcsková, PhD., Mgr. Katarína Muziková, PhD. (ktorá vykonáva aj funkciu tajomníčky katedry) a PhDr. Ľudmila Žigová. S čiastočným úväzkom na katedre ako odborná asistentka pôsobí aj PhDr. Viera Kováčová, PhD. Pod vedením členov katedry študuje v treťom stupni vysokoškolského štúdia deväť interných doktorandov, ktorí sa okrem štúdia aktívne podieľajú aj na vyučovacom a výskumnom programe katedry: Mgr. Radoslav Ďurajka, Mgr. Alena Faragulová, Mgr. Zuzana Hargašová, Mgr. Liang Chen, Mgr. Marek Mikušiak, Mgr. Zuzana Mikušová, PaedDr. Jana Orieščiková a Mgr. Dana Široká. Doktorandky Mgr. Zuzana Sedláčková a Mgr. Lucia Trubačová obhájili doktorandskú prácu v októbri 2012.

 

2. Pedagogicko-výchovná činnosť

Primárnou náplňou práce Katedry slovenského jazyka (v spolupráci s Katedrou slovenskej literatúry a literárnej vedy) je zabezpečenie realizácie akreditovaných študijných programov, ktoré zahŕňajú štúdium slovenského jazyka. Ide o študijné programy Slovenský jazyk a literatúra a Slovenský jazyk a kultúra.

Odbor Slovenský jazyk a literatúra sa realizuje v učiteľskom programe v kombinácii s iným odborom alebo v samostatnom jednoodborovom programe a je rozdelený na trojročný bakalársky a dvojročný magisterský stupeň. Učiteľský program štúdia má za cieľ výchovu moderného učiteľa s chápaním jazyka ako dynamického a meniaceho sa prostriedku komunikácie, ktorého rôznorodosť a variantnosť nie je jednostranne kategorizovaná vymedzením správne : nesprávne, ale je odrazom rôznorodosti reálnych komunikačných a pragmatických potrieb používateľov jazyka.

Odbor Slovenský jazyk a kultúra sa taktiež realizuje v jednoodborovej a kombinovanej forme. V kombinovanej forme sa študuje spolu s ďalším cudzím jazykom a je zameraný na prekladateľstvo a tlmočníctvo. Jeho cieľom je pripraviť kvalifikovaných prekladateľov a tlmočníkov najmä z cudzieho jazyka do cieľového materinského jazyka, čo zodpovedá súčasným trendom vo sfére tlmočnícko-prekladateľských profesií, ktoré popri znalosti cudzieho jazyka zdôrazňujú profesionálne zvládnutie materinského jazyka, jeho literatúry a interkultúrnych reálií. Jeho náplň je podobná náplni štúdia slovenského jazyka a literatúry, pedagogicko-didaktická zložka je v ňom nahradená základnými disciplínami z oblasti translatológie. Jednoodborové štúdium tohto programu je len trojročným bakalárskym programom a neotvára sa každoročne. Svojou náplňou reaguje na aktuálne potreby dnešnej spoločnosti mať dostatok kvalitne pripravených odborníkov v oblasti písanej a ústnej komunikácie vo verejnom styku a reaguje tiež na moderné trendy v oblasti jazykovedy zamerané na pragmaticko-komunikačnú problematiku.

Náplň jazykovej časti menovaných programov tvoria základné systémové lingvistické disciplíny ako: základy jazykovedy, fonetika a fonológia, morfológia, syntax, lexikológia, štylistika, disciplíny z oblasti diachrónnej lingvistiky ako slavistika, vývin jazyka a dialektológia a dejiny spisovnej slovenčiny, ktoré tvoria základ spájajúci všetky vysokoškolské slovakistické programy na slovenských vysokých školách. Tento základ je ďalej – najmä v magisterskom stupni štúdia – rozširovaný o teoreticky zamerané kurzy ako všeobecná jazykoveda, metodológia a teoretická gramatika a tiež o kurzy reflektujúce moderné parolovo orientované smerovanie lingvistiky zameranej na oblasť fungovania jazyka, jazykovej komunikácie, dynamiky jazyka a jazykovej politiky (sociolingvistika, lingvistická pragmatika, etnolingvistika, jazyk a kultúra a podobne).

Popri uvedených základných disciplínach je program štúdia doplnený aj súborom väčšinou prakticky a interpretačne zameraných povinne voliteľných a výberových predmetov, ktoré si študenti vyberajú podľa vlastného záujmu. Takáto štruktúra študijných programov vychádza z pravidiel kreditového systému štúdia.

Absolventi uvedených programov sa v praxi uplatňujú ako učitelia slovenského jazyka a literatúry na všetkých typoch škôl a iných vzdelávacích organizácií, ako lektori slovenského jazyka pre cudzincov, prekladatelia a tlmočníci so širokým uplatnením v rôznych oblastiach, vedeckovýskumní pracovníci, redaktori vo vydavateľstvách a redakciách novín a časopisov, autori alebo moderátori, pracovníci reklamných agentúr a pod.

Okrem študentov slovenského jazyka študujúcich v jednoodborovej alebo dvojodborovej forme štúdia katedra zabezpečuje v rámci všeobecného základu aj základnú jazykovednú prípravu zo slovenského jazyka pre študentov kombinácií prekladateľstva a tlmočníctva.

Katedra je tiež pracoviskom akreditovaným na doktorandské štúdium v odbore Slovenský jazyk a literatúra. Garantom odboru je prof. PhDr. P. Žigo, CSc.

Spolu vo všetkých odboroch zameraných na slovenský jazyk študuje na FF UK v tomto akademickom roku (2012 – 2013) 321 študentov (98 v prvom, 75 v druhom a 59 v treťom ročníku bakalárskeho stupňa, 50 v prvom a 39 v druhom ročníku magisterského stupňa štúdia). V minulom školskom roku ukončilo štúdium 39 študentov bakalárskeho stupňa a 46 študentov magisterského stupňa štúdia.

Spolu s inými odbormi učiteľských kombinácií aj na odbore slovenský jazyk a literatúra sa v posledných rokoch stretávame s nižším záujmom o učiteľské programy (z celkového počtu je v učiteľských odboroch 44% študentov, pričom len malá časť z nich si po absolvovaní štúdia hľadá uplatnenie v školách). Príčiny tohto nezáujmu možno pravdepodobne hľadať v celkovej nepriaznivej situácii v oblasti školstva a finančnom i spoločenskom nedocenení učiteľa, s čím je spojený aj pokles záujmu o toto povolanie v radoch dnešných mladých ľudí. Napriek týmto vonkajším okolnostiam a tiež napriek interným pravidlám hodnotenia výkonov katedier odvíjajúcich sa od počtov študentov a tzv. „študentohodín“, sa Katedra slovenského jazyka nevzdáva učiteľských odborov a výchovy kvalitných učiteľov slovenčiny – a to aj preto, že si uvedomujeme isté zaostávanie obsahu výučby slovenského jazyka na stredných a základných školách za novými výsledkami vedeckého jazykovedného bádania, ktoré sa do školskej praxe najefektívnejšie dajú preniesť cez vlastných študentov a budúcich učiteľov.

 

3. Vedeckovýskumná činnosť

Vedeckovýskumná činnosť priamo súvisí s pedagogickým pôsobením pracovníkov katedry, ktorí sa vo svojej odbornej práci špecializujú na oblasť, ktorú sami prednášajú. Výsledky tejto individuálnej vedeckej práce sú prezentované v štúdiách či monografiách alebo v príspevkoch prednesených na domácich i zahraničných vedeckých konferenciách. Okrem toho členovia katedry participujú na rôznych vedeckých grantoch, pôsobia v rámci komisií v grantových agentúrach, v komisiách pre udeľovanie vedeckých hodností a v redakčných radách slovenských jazykovedných časopisov, a tak sa i po tejto stránke podieľajú na formovaní vedeckého života slovenskej jazykovedy.

V kontexte slovenskej lingvistiky rozvíjajúcej sa na výskumných a pedagogických pracoviskách na Slovensku už dlhodobo jazykoveda na FF UK smeruje k otázkam komunikácie, prirodzeného jazyka, explanácie fungovania jazyka a pragmatického nazerania na jeho dynamiku, a s tým súvisiace hľadanie súvislostí medzi fungovaním jazyka a kultúrou v najširšom zmysle slova a jej premenami. Takémuto zameraniu zodpovedajú aj publikačné výstupy členov KSJ a vedecké grantové projekty riešené na katedre alebo s jej spoluúčasťou. Vedeckovýskumná práca vo vysokoškolských podmienkach je v súčasnosti postavená na možnostiach poskytovaných grantovými agentúrami a systémami a okrem vedeckého záujmu, výskumných cieľov a odbornej kvality predpokladá aj uspieť v hodnotiacom a výberovom procese. V sledovanom období sa realizovali viaceré projekty v rámci katedry i v spolupráci s inými jazykovednými alebo odbornými pracoviskami, ako aj medzinárodné projekty. V nasledujúcom prehľade uvádzame tie najvýznamnejšie výsledky projektov, práve prebiehajúce projekty a publikácie.

 

3.1. Vedeckovýskumné projekty

K úspešne uzavretým projektom patrili výskumné projekty podporené Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Slovenskej akadémie vied (VEGA) a Slovenská akademická informačná agentúry (SAIA):

Analógie a anomálie v substantívnej deklinácii slovanských jazykov (VEGA 1/0140/09, vedúci riešiteľ Prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc., realizácia v rokoch 2009 – 2012),

Racionalita a iracionalita v štýle (VEGA /0658/08, vedúca projektu doc. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc., spoluriešitelia: J. Dolník, A. Bohunická, J. Kišová, realizácia v rokoch 2008 – 2010),

Historický archív nárečových záznamov ako prameň poznávania historickej lexiky a tradičnej ľudovej kultúry. (VEGA 1/0780/10, vedúca projektu Mgr. Gabriela Múcsková, PhD., realizácia v rokoch 2010 – 2011),

Zusammenarbeit der Einrichtungen für Slowakistik der Universität Wien und Comenius Universität in Bratislava ausgerichtet auf die Weiterentwicklung diachroner linguistischer Disziplinen (Spolupráca slovakistických pracovísk Viedenskej univerzity a Univerzity Komenského v Bratislave zameraná na rozvoj diachrónnych lingvistických disciplín) bol projekt, ktorý sa realizoval v roku 2011 a finančne bol podporený agentúrou SAIA – Akcia Rakúsko – Slovensko (2010-10-15-9013). Vedúcou projektu bola Mgr. Gabriela Múcsková, PhD. a spoluriešiteľkou za KSJ FiF UK Mgr. Katarína Muziková, PhD. Projekt sa realizoval v spolupráci s Inštitútom slavistiky Viedenskej univerzity.

Niektorí členovia katedry participovali aj na výskumných projektoch realizovaných v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV. Ide o projekty Slovenčina ako kultúrny jav a médium kultúry (VEGA 2/0152/09) vedúcim projektu bol Prof. PhDr. Juraj Dolník, DrSc., a realizoval sa v rokoch 2009 – 2011. Riešiteľov tohto projektu ocenila Grantová agentúra VEGA návrhom na cenu za vynikajúci výsledok výskumu v rámci riešenia projektu. Jedným z jeho výsledkov je aj publikácia Jazyk – človek – kultúra (2010; p. nižšie).

Ďalším projektom je Slovník slovenských nárečí, v ktorom už dlhodobo pracuje ako spoluriešiteľka Mgr. Gabriela Múcsková, PhD. a ktorého realizácia v súčasnosti pokračuje v podobe projektu Slovník slovenských nárečí – tretí zväzok (2/0028/09).

V spolupráci s Ústavom informatiky SAV sa katedra podieľala na riešení projektu Robustné rečové technológie pre informačné systémy v slovenčine a ich diagnostiky (VEGA 2/0138/08), v ktorom bola Gabriela Múcsková  zástupkyňou vedúceho projektu (Ing. Milana Ruska), projekt sa realizoval v rokoch 2008 – 2010.

V spolupráci s Pedagogickou fakultou Univerzity Jána Selyeho v Komárne sa KSJ FF UK podieľala na projekte Plánovanie, realizovanie a hodnotenie procesov vyučovania jazykov vo viacjazyčnom prostredí v Slovenskej republike (projekt MAV v Budapešti realizovaný v rokoch 2010 – 2011). Spoluriešiteľkou za FF UK bola PhDr. Ľudmila Benčatová, CSc.

V súčasnosti sa na katedre riešia úlohy spojené s aktuálne sa realizujúcimi vedeckými grantmi VEGA:

Slovanský jazykový atlas – je dlhodobým medzinárodným projektom, na ktorom sa podieľajú slavisti zo všetkých slovanských krajín. Slovensko v ňom zastupujú pracovníci JÚĽŠ SAV (ktorý je hlavným realizátorom projektu a vedúcou riešiteľkou je prom. fil. A. Ferenčíková, CSc.) a KSJ FF UK – zástupca vedúcej riešiteľky Prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc. a  Mgr. Renáta Kamenárová, PhD. Finančne projekt zabezpečuje VEGA – v sérii nadväzujúcich grantov (za hodnotené obdobie išlo o projekt Slovanský jazykový atlas (2/0076/08 – realizácia v rokoch 2008 – 2010) a v súčasnosti je to projekt Slovanský jazykový atlas - odraz prirodzeného vývinu jazyka (2/0163/11 – realizácia v rokoch 2011 – 2013).

Diskurzná analýza: porozumenie (VEGA 1/0332/11), ktorý sa začal v roku 2011 a jeho vedúcou riešiteľkou je doc. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc. a spoluriešiteľmi Prof. PhDr. Juraj Dolník, DrSc., Mgr. Alena Bohunická, PhD., Mgr. Zuzana Sedláčková a PaedDr. Janka Orieščiková.

V roku 2012 sa začalo s riešením ďalšieho projekt Cudzosť v slovenskom jazyko-kultúrnom prostredí (VEGA  č. 2/0085/12), ktorého vedúcim riešiteľom je Prof. PhDr. Juraj Dolník, DrSc. a spoluriešiteľmi doc. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc., Mgr. Alena Bohunická, PhD., Mgr. Dana Široká a Mgr. Zuzana Mikušová.

Mgr. Katarína Muziková, PhD. participuje na projekte realizovanom na Katedre hudobnej vedy FF UK Viachlasná hudba na území Slovenska a cesty jej šírenia počas 16. a 17. storočia (vedúca projektu Prof. PhDr. Marta Hulková, CSc.).

Už niekoľko rokov podporuje Univerzita Komenského vedecký výskum doktorandov a mladých pracovníkov univerzity do 35 rokov udeľovaním tzv. „grantov mladých“ na jednoročné projekty. Z radov mladých pracovníkov katedry tak mohli realizovať vlastné vedecké projekty : Alena Bohunická (2010 – Podobnosť a interpretácia metafory), Zuzana Hargašová (2010 – Stabilizácia jazykovej normy v predspisovnom období slovenčiny; 2011 – Stabilizácia jazykovej normy v predspisovnom období slovenčiny 2), Katarína Muziková (2009 – Vývin spisovnej slovenčiny od A. Bernoláka po S. Czambela), Jana Orieščiková (2011 – Variabilita realizácie implicitnosti v jazyku) a Zuzana Sedláčková (2009 – Slang tínedžerov; 2011 – Mládežnícky diskurz so zacielením na slang).

 

3.2. Publikačná činnosť

Výsledky výskumnej činnosti a riešenia vyššie spomínaných grantových výstupov sú publikované práce – monografie, zborníky, učebnice a vedecké štúdie. Za sledované obdobie má KSJ 198 publikačných výstupov (podľa evidencie publikačnej činnosti Ústrednej knižnice FF UK k 1. 9. 2012), z ktorých na tomto mieste spomenieme len autorské monografie členov katedry a zborníky vydané na pôde KSJ.

Juraj Dolník: Všeobecná jazykoveda. Opis a vysvetľovanie jazyka. Bratislava : Veda 2009. – Ide o doteraz najkomplexnejšie spracovanie základných problémov modernej synchrónnej všeobecnej jazykovedy v slovenskej lingvistike, ktoré sa zameriava na aktuálne oblasti skúmania jazyka a jeho používania od klasickej systémovo zameranej lingvistiky cez oblasť explanačnej a kognitívnej lingvistiky a sociolingvistiky až po najnovšie trendy v rozvíjajúcej sa pragmalingvistike a analýze diskurzu.

Juraj Dolník: Teória spisovného jazyka so zreteľom na spisovnú slovenčinu. Bratislava : Veda 2010. – Nadväzuje na staršie práce autora v oblasti teórie spisovného jazyka a jazykovej kultúry, a to najmä vysvetľovaním prirodzeného fungovania reálneho jazyka a jeho dynamiky. Otázky normy, kodifikácie, regulácie, jazykovej politiky a fungovania spisovného jazyka autor rieši z hľadiska jeho používateľov a ich komunikačných potrieb a dynamické procesy a spontánne zmeny – v tradičnej preskriptívnej lingvistike často hodnotené ako chyby – dáva do súvisu s prirodzeným orientačným správaním a inferenčným usudzovaním nositeľov jazyka. Publikácia bola ocenená Prémiou Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2010.

Juraj Dolník: Jazyk – človek – kultúra. Bratislava : Kalligram 2010. – Kniha prináša nový pohľad na fungovanie jazyka poukazovaním na vzájomnú prepojenosť jazyka s kultúrou (kde je jazyk tvorcom kultúry a zároveň jej produktom) a človekom – jeho myslením, vnímaním a konaním. Poznanie kultúry a jej úlohy v ľudskom vnímaní tak umožňuje lepšie pochopiť reálne fungovanie a vývin jazyka.

Morfologické aspekty súčasnej slovenčiny. Editor J. Dolník. Bratislava : Veda 2010. – Kolektívna monografia spracúvajúca vybrané aspekty morfológie spisovného jazyka z hľadiska explanačno-deskriptívneho prístupu, čo znamená, že sa morfologické javy opisujú vo vzťahu k princípom, ktoré sú v ich základe. Hlavným autorom koncepcie celého diela i autorom samostatnej kapitoly je Juraj Dolník. Zo súčasných i bývalých členov katedry je v kolektíve autorov aj Pavol Žigo, Michaela Mošaťová a Júlia Hansmanová.

Oľga Orgoňová – Juraj Dolník: Používanie jazyka. Bratislava : Univerzita Komenského 2010. – Vysokoškolská učebnica nadväzuje na aktuálne zameranie lingvistiky, ktorá sa od opisu systému jazyka posunula k skúmaniu jeho fungovania, čím sa vytvára široký okruh nových poznatkov, prístupov a disciplín. Otázky vzťahu jazyka a ľudského poznania skutočnosti, fungovania jazyka v rôznych typoch diskurzov, či podmienenosť jazyka v komunikácii princípom racionality a iracionality tu autori podávajú s cieľom podnietiť záujem o nové uvažovanie o jazyku ako aj viesť čitateľa k vlastnému uvažovaniu.

Jazyk a komunikácia v súvislostiach III. Editorka O. Orgoňová. Bratislava : Univerzita Komenského 2011. – Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala 8. – 9. 9. 2010 na KSJ FF UK je už tradičným a profilovým odrazom dlhodobého smerovania vedeckého zamerania katedry na problematiku fungovania jazyka v rozmanitých sférach reálnej komunikácie.

Pavol Žigo: Historická a areálová lingvistika. Studia selecta. Bratislava : Univerzita Komenského 2011. – Súborné vydanie starších štúdií autora z oblasti lingvistickej diachrónie zameraných na otázky všeobecnej jazykovedy a metodológie, porovnávacej typológie, dejín spisovného jazyka, dialektológie a onomastiky.

Pavol Žigo (spoluautor): Slovanský jazykový atlas. Séria lexikálno-slovotvorná. Zv. 9. Človek. Krakov : Wydawnictwo Akademija 2009. Syntetická monografia dialektológov jedenástich slovanských krajín, v ktorej je spracovaná areálová distribúcia pomenovaní častí ľudského tela, ich stabilita a vplyvy jazykových kontaktov v nárečiach slovanských jazykov od Jadranského mora po Ural.

Pavol Žigo (spoluautor): Slovanský jazykový atlas. Séria hláskoslovno-gramatická. Zv. 6. Reflexy *e. Moskva : Nauka 2011. Prehľadné spracovanie stabilizácie pôvodných praslovanských striednic v jednotlivých pozíciách slova a slabík v závislosti od vývinu a prehodnocovania slabičnej štruktúry, prízvuku a kvantity v nárečiach slovanských jazykov od Jadranského mora po Ural.

Pavol Žigo (člen redakčnej rady): Slovanský jazykový atlas. Séria lexikálno-slovotvorná. Zv. 4. Poľnohospodártsvo. Bratislava : Veda 2011. Komplexne mapuje lexikálnu, slovotvornú a sémantickú územnú diferencovanosť lexiky slovanských dialektov spojenej s poľnohospodárstvom. Spracúva nárečový materiál z celého slovanského jazykového teritória.

Pavol Žigo: Analógie a anomálie v substantívnej deklinácii slovanských jazykov. Bratislava : Veda 2012. Komentár k vývinu vybraných tvarov substantívnej deklinácie v nárečiach slovanských jazykov a k ich areálovej distribúcii na materiáli Slovanského jazykového atlasu. Práca obsahuje kapitoly, ktoré sú vyústením do teoretickej identifikácie analógie vo vývine jazyka a jej vzťahu k anomálii.

Na písme zostalo. Dokumenty Veľkej Moravy. Bratislava : Perfekt 2012. Publikácia je aktualizáciou pôvodného vydania monografie Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy autora Eugena Paulinyho, ktorú redakčne a editorsky do tlače pripravil Pavol Žigo. Kniha vychádza k 1150. výročiu príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu a pri príležitosti 100. výročia narodenia profesora Eugena Paulinyho a je hodnotným zdrojom poznatkov o jazyku staroslovienskych jazykových pamiatok.

Slovenčina (nielen) ako cudzí jazyk v súvislostiach. Editori Ľ. Žigová – M. Vojtech. Bratislava : Univerzita Komenského 2011. – Zborník publikovaných príspevkov, ktorý vznikol pri príležitosti životného jubilea doc. PhDr. Jany Pekarovičovej, PhD. a obsahuje príspevky zamerané na oblasti slovenčiny ako cudzieho jazyka, aplikovanej lingvistiky, odbornej a interkultúrnej komunikácie, interlingválnej konfrontácie, jazykovej politiky a jazykovej kultúry – ktorým sa jubilantka vo svojej pedagogickej a vedeckej činnosti dlhodobo venuje.

Oľga Orgoňová – Alena Bohunická: Lexikológia slovenčiny. 2. vydanie. Praha : Columbus 2012. – Moderná vysokoškolská učebnica lexikológie, ktorá vychádza z najnovších prístupov k skúmaniu jazyka ako produktu i ako tvorcu kultúry a ľudského poznania. Nadväzuje na základy lexikológie a lexikálnej sémantiky J. Dolníka a posúva túto disciplínu do transdisciplinárnych súvislostí a k etnolingvistickému skúmaniu jazyka. Prvé vydanie učebnice vyšlo v roku 2011 v elektronickej podobe v on-line katalógu Univerzity Komenského v Bratislave.

Gabriela Múcsková – Katarína Muziková – Viera Wambach: Praktická dialektológia (vysokoškolská príručka na nárečovú interpretáciu). Viedeň : Facultas Verlags- & Buchhandels AG Wien 2012. – Príručka prináša autentické nárečové ukážky (v zvukovej podobe na CD a prepise) z rôznych nárečových areálov Slovenska doplnené diachrónnou charakteristikou a cvičeniami, na ktorých majú študenti historických jazykovedných disciplín možnosť identifikovať a interpretovať javy a výsledky historických zmien slovenského jazyka. Príručka vznikla v spolupráci s Inštitútom slavistiky Viedenskej univerzity.

Jazykoveda v pohybe. Editorka A. Bohunická. Bratislava : Univerzita Komenského 2012. – Ide o zatiaľ posledný edičný a publikačný výstup z dielne Katedry slovenského jazyka FF UK venovaný životným jubileám popredných členov katedry – Prof. PhDr. Juraja Dolníka, DrSc. A doc. PhDr. Oľgy Orgoňovej, CSc. Publikácia obsahuje príspevky slovenských i zahraničných lingvistov, ktoré podľa slov editorky Aleny Bohunickej „synekdochicky demonštrujú prudkú dynamiku v súčasnom lingvistickom dianí, tematickú expanziu aktuálnej jazykovedy a tým aj bohatú rozvetvenosť jej prístupov, metód a techník skúmania.“ Autori sa v nich venujú teoretickým otázkam skúmania stavby a fungovania jazyka, sociolingvistickým, kontaktovým a vývinovým témam i spoločným otázkam jazykovedy a literárnej vedy.

 

4. Slovenčina ako cudzí jazyk

(v prehľade sú použité informácie z Účelového materiálu SAS – centra pre slovenčinu ako cudzí jazyk. Zost. J. Pekarovičová, M. Vojtech, E. Španová. Bratislava : SAS 2011)

Súčasťou Katedry slovenského jazyka je aj Sekcia slovenčiny ako cudzieho jazyka, ktorá je úzko prepojená s centrom Studia Academica Slovaca – centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk, ktoré je administratívne samostatným pracoviskom fakulty. Tieto pracoviská poskytujú jazykovú výučbu slovenského jazyka zahraničným študentom na Univerzite Komenského (prichádzajúcim študovať na Slovensko najmä prostredníctvom programu Erazmus), ale aj iným záujemcom o osvojenie si slovenčiny. Vzdelávanie sa realizuje v dennej i večernej forme štúdia, formou stáží a štipendijných pobytov alebo tiež formou kurzov určených pre záujemcov o slovenský jazyk z rôznych odvetví s rozličným zameraním.

Okrem kurzov slovenčiny ako cudzieho jazyka počas školského roka sa v rámci centra SAS každoročne koná Letná škola slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca. V tomto roku sa konal už jej 48. ročník, ktorého sa zúčastnilo 156 študentov z 38 krajín, ktorí sa okrem kurzov zameraných na výučbu slovenčiny mohli zúčastniť na odborných prednáškach z oblasti jazykovedy, literárnej vedy, histórie, etnológie a umenovedy, na tvorivých dielňach, kultúrnych podujatiach a trojdňovej vlastivednej exkurzii. Pracovníci Katedry slovenského jazyka FF UK sa podstatnou mierou podieľali na samotnej organizácii letnej školy – jej súčasnou riaditeľkou je doc. PhDr. Jana Pekarovičová, PhD., ďalší pôsobili ako lektori slovenského jazyka (Z. Hargašová, G. Múcsková, K. Muziková, J. Orieščiková, L. Trubačová) alebo ako prednášatelia (J. Dolník, G. Múcsková, K. Muziková, J. Pekarovičová, L. Trubačová, P. Žigo), ktorí vystúpili v rámci série odborných vedeckých prednášok alebo v rámci informatívnych prezentácií. Súbor odborných prednášok vychádza v priebehu konania letnej školy aj v zborníku Studia Academica Slovaca – zborník prednášok letnej školy slovenského jazyka s kultúry (posledný ročník 2012 je 41. zborníkom SAS).

Centrum priebežne počas celého roka realizuje dištančné vzdelávanie prostredníctvom e-learningového kurz slovenčiny, organizuje vedecké podujatia, semináre a sympóziá i samostatné vzdelávanie učiteľov a lektorov slovenčiny ako cudzieho jazyka vo forme odborno-metodickej prípravy a kurzov Didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka. Odborný výskum v tejto oblasti i vzdelávacie aktivity sa realizujú aj prostredníctvom projektov.

Najvýznamnejším projektom je Vzdelávací program Slovenčina ako cudzí jazyk, ktorý sa realizuje na základe grantu Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu SR. Cieľom projektu je tvorba obsahu a foriem jazykového vzdelávania cudzincov pre jednotlivé stupne podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky, ako aj špecifikácia jednotných kritérií hodnotenia a certifikácie jazykovej kompetencie. Hlavnou náplňou je príprava štandardných a špecializovaných učebných materiálov pre študentov a metodických príručiek pre učiteľa. Špecifikom projektu je vytvorenie dištančnej formy jazykového vzdelávania cudzincov prostredníctvom internetu (e-learningový kurz je inštalovaný na www.e-slovak.sk). Za realizáciu tohto projektu získala Filozofická fakulta UK ocenenie iniciatívy Európskej komisie v oblasti jazykového vzdelávania certifikát Európska značka 2007 pre inovačné iniciatívy v jazykovom vzdelávaní (www.saaic.sk/eu-label/). Projekt vedie doc. PhDr. Jana Pekarovičová, PhD., jeho riešiteľmi sú interní a externí pracovníci, ktorí pôsobia aj ako lektori a sú autormi učebných materiálov a odborných príručiek.

Projekt Slovakistika v zahraničí mapuje aktuálny stav lektorátov slovenského jazyka a kultúry pôsobiacich na univerzitách v zahraničí. Realizuje sa v spolupráci s lektormi a so zahraničnými slovakistami. Databáza údajov o štúdiu slovenčiny v zahraničí, postavení slovakistiky v rámci slavistiky na zahraničných univerzitách ako aj personálne obsadenie pracovísk a účinkovanie slovenských lektorov sa spracúva na základe dotazníka a databáza údajov je prístupná na stránke http://e-slovak.sk/dls. Vedúcou projektu je doc. PhDr. Jana Pekarovičová, PhD.

Projekt Z kroniky Studia Academica Slovaca je súčasťou propagácie letnej školy SAS a reflektuje účinkovanie významných osobností, ktoré zásadne prispeli k pedagogickému a vedeckému rozvoju letnej školy.

Už uzavretým projektom realizovaným v rokoch 2006 – 2010 v zahraničí na pôde Univerzity Regensburg bol projekt SlovacicumÚvod do slovenskej kultúry zameraný na prípravu intenzívneho kurzu pre nemeckých študentov. Spoluautorkou učebných textov a koordinátorkou projektu bola doc. PhDr. Jana Pekarovičová, PhD.

            Výučba slovenského jazyka pre cudzincov vyžaduje i prípravu študijných materiálov a učebníc slovenčiny pre cudzincov. Najnovšími prácami z tejto oblasti je séria nových moderných učebníc priebežne vytváraná pre rôzne stupne pokročilosti. Pre začiatočníkov sú určené učebnice Krížom-krážom. Slovenčina A1 (autorky R. Kamenárová, H. Tichá, E. Španová, H. Ivoríková, Z. Kleschtová, M. Mošaťová; Univerzita Komenského 2007) a Krížom-krážom. Slovenčina A2 (autorky R. Kamenárová, E. Španová, H. Ivoríková, D. Balšínková, Z. Kleštová, M. Mošaťová, H. Tichá; Bratislava : Univerzita Komenského 2009) doplnené o cvičebnicu Krížom-krážom. Slovenčina. Cvičebnica A1+A2 (autorky H. Ivoríková, E. Španová, R. Kamenárová, M. Mošaťová, Z. Kleschtová, H. Tichá; Univerzita Komenského 2009). V roku 2011 k nim pribudol ďalší diel určený mierne pokročilým študentom Krížom-krážom. Slovenčina B1 (autorky R. Kamenárová, A. Gabríková, H. Ivoríková, E. Španová, M. Mošaťová, D. Balšínková, Z. Kleschtová; Bratislava : Univerzita Komenského 2011).

V oddelení sa na základe praktických skúseností z výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka venuje pozornosť aj výskumu v oblasti didaktiky cudzieho jazyka a interkultúrnej komunikácie. Najnovším odborným výstupom v tejto oblasti je už spomínaný zborník Slovenčina (nielen) ako cudzí jazyk v súvislostiach.

 

5. Záver

Na začiatku tohto príspevku sme sa zamýšľali nad významom čestných ocenení akademickým osobnostiam. Na tomto mieste sa môžeme zamyslieť nad prozaickejšou otázkou zmyslu prezentácie informácií o pedagogickom pôsobení a výsledkoch vedeckých výskumov Katedry slovenského jazyka FF UK v Bratislave, keďže ide už o štvrtú správu, ktorej predchádzali príspevky G. Múcskovej (2003), R. Kamenárovej (2005) a K. Muzikovej (2009) publikované v Slovenskej reči. Ich cieľom nie je deklaratívne zviditeľnenie práce jedného pracoviska, ale snaha zvýšiť a zlepšiť vzájomnú informovanosť medzi jazykovednými a vzdelávacími slovakistickými pracoviskami na Slovensku. Sme presvedčení, že iné katedry slovenského jazyka majú nielen podobné existenčné, ekonomické a organizačné problémy, ale realizujú tiež zaujímavé projekty a majú vlastné výsledky vedeckých výskumov, vedecké monografie, zborníky a učebnice a inšpiratívne študijné programy. Preto by sme boli radi, keby na túto tradíciu nadviazali ďalšie sesterské pracoviská na slovenských vysokých školách, a tak prispeli k všeobecnej vzájomnej informovanosti, otvorenosti možným kontaktom či budúcej spolupráci.

 

Gabriela Múcsková

Správa o činnosti KSJ FF UK za obdobie 2006 – 2008

Správa o pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti Katedry slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 2006 – 2008

 

1 Pedagogicko-výchovná činnosť

V akademickom roku 2008/2009 študuje na katedre 269 študentov (v bakalárskom stupni štúdia v prvom ročníku – 58, v druhom – 58, v treťom – 45, v magisterskom stupni štúdia – v prvom ročníku – 51, v piatom ročníku dobiehajúceho starého magisterského štúdia – 57). Z toho je počet jednoodborových študentov 102. Štúdium slovenského jazyka a literatúry sa realizuje ako učiteľské štúdium v kombinácii s inými špecializáciami alebo ako jednoodborové samostatné štúdium v dvoch stupňoch – v trojročnom bakalárskom a v dvojročnom magisterskom. Na zabezpečení štúdia odboru slovenský jazyk a literatúra participuje Katedra slovenského jazyka (KSJ FF UK) s Katedrou slovenskej literatúry a literárnej vedy.

Obsah jazykovej časti v rámci bakalárskeho stupňa štúdia slovenského jazyka je orientovaný na získanie poznatkov zo základných lingvistických disciplín – fonetiky a fonológie, morfológie, syntaxe, lexikológie, základov slavistiky spolu s úvodom do všeobecnej jazykovedy a poznatkov z historického vývinu slovenčiny – vývinu slovenského jazyka a dialektológie, dejín spisovnej slovenčiny. Súčasťou štúdia slovenského jazyka a literatúry v učiteľskej kombinácii je metodika vyučovania slovenského jazyka. V rámci bakalárskeho stupňa jednoodborového štúdia slovenského jazyka a literatúry študenti absolvujú aj štylistiku, všeobecnú jazykovedu a rozširujúce praktické kurzy a interpretačné semináre. Nadväzujúce magisterské štúdium je zamerané na prehĺbenie znalostí z bakalárskeho štúdia a ich overenie a rozšírenie v špeciálne zameraných lingvistických a interdisciplinárnych predmetoch, akými sú teoretická gramatika, základy slovenského jazyka a kultúry, sociolingvistika, lingvistická pragmatika, študenti učiteľských kombinácií absolvujú štylistiku, všeobecnú jazykovedu a metodiku vyučovania slovenského jazyka. Poznatky zo základných disciplín si študenti obidvoch typov štúdia – učiteľského i odborného môžu podľa svojho záujmu doplniť absolvovaním vybraných povinne voliteľných a voliteľných kurzov z rôznorodej ponuky – teória spisovného jazyka, textová lingvistika, dejiny jazykovedy, štylistická interpretácia textu, historická a areálová lingvistika, vybraný slovanský jazyk, gramatická a lexikálna interpretácia textu, náuka o termínoch, frazeológia, interpretačný seminár z dialektológie a historickej jazykovedy. Študenti jednoodborového štúdia slovenského jazyka sa zapájajú aj do základného výskumu, v rámci predmetu vedecko-výskumná prax sa podieľajú najmä na získavaní a prvotnom spracovaní jazykového materiálu. Absolventi magisterského štúdia majú možnosť pokračovať v doktorandskom štúdiu.

Doteraz existujúce možnosti štúdia na KSJ FF UK rozšíri od akademického roku 2009/2010 nový bakalársky študijný odbor Slovenský jazyk a kultúra orientovaný na prípravu odborných pracovníkov pre oblasť verejnej komunikácie. Študijný program odboru zahŕňa teoretické i praktické disciplíny predovšetkým kultúrne a komunikačne orientovanej lingvistiky, vnútornej lingvistiky, ale i literatúry, kulturológie – napr. úvod do štúdia jazyka a kultúry, kulturologická lexikológia, jazyková kultúra a jazyková politika, text a kultúra, komunikačná kultúra, kreatívna a interkultúrna komunikácia, praktická štylistika, slovenská terminológia, slovenský národný jazyk, praktické komunikačné cvičenia, rétorika, základy teórie literatúry, literárnovedná interpretácia textu, kultúrne dejiny slovenčiny a iné.

Katedra slovenského jazyka zabezpečuje tiež základnú jazykovednú prípravu zo slovenského jazyka pre študentov odboru prekladateľstvo – tlmočníctvo v rámci všeobecného základu.

Absolventi učiteľského i odborného typu štúdia sa uplatňujú nielen ako učitelia na základných a stredných školách, ale aj ako redaktori v televízii, rozhlase, v tlačených médiách, ako prekladatelia a ako pracovníci vo vedeckej sfére (v ústavoch SAV a na VŠ).

 

2 Vedecko-výskumná činnosť

2. 1 Účasť na riešení grantov a projektov, publikácie

Vedecko-výskumná činnosť priamo súvisí s pedagogickým pôsobením členov katedry, ktorí sa väčšinou vo svojej odbornej práci špecializujú na oblasť, ktorú aj prednášajú. Výsledky ich vedeckej práce sú prezentované v monografiách, v štúdiách publikovaných v časopisoch, zborníkoch a tiež v príspevkoch prednesených na konferenciách a iných vedeckých podujatiach. Členovia katedry sú tiež zapojení do riešenia rôznych vedeckých grantov a projektov, individuálne i kolektívne. Pri riešení niektorých projektov a grantov spolupracuje KSJ FF UK s inými jazykovednými a slovakistickými pracoviskami na Slovensku i v zahraničí. Predstavíme tu projekty, ktoré sú aktuálne, a tiež tie, ktoré boli úspešne zavŕšené v posledných rokoch. V synchrónnom, ale i diachrónnom výskume na KSJ FF UK sa ako dominantný prístup k jazyku a k jazykovej komunikácii uplatňuje explanácia. Ku kľúčovým témam výskumu patria už niekoľko rokov princípy stavby, fungovania a vývinu slovenského jazyka, ktorých cieľom je odhaliť a preskúmať univerzálne princípy, ktoré sú v základe stavby jazyka, riadia jeho vývin a fungovanie. Ďalšou témou, na výskume ktorej spolupracuje KSJ FF UK s Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV a s inými slovakistickými katedrami, je deskriptívno-explanačná morfológia slovenského jazyka. V poslednom období sa viacerí členovia katedry zameriavajú výskum interakcie slovenského jazyka a slovenskej kultúry na rovine štylistiky a lexikológie.

Medzi aktuálne riešené granty, v ktorých sa rozvíjajú nielen vyššie spomenuté témy, patria VEGA č. 1/0658/08 na roky 2008 – 2010 Racionalita a iracionalita v štýle (hl. riešiteľka Doc. PhDr. O. Orgoňová, CSc., spoluriešitelia Prof. PhDr. J. Dolník, DrSc., Mgr. A. Bohunická, Mgr. J. Kišová), VEGA č. 2/6119/6 na roky 2006 – 2008 Explanačno-deskriptívna morfológia súčasnej slovenčiny  (koncepcia projektu bola predstavená v Slovenskej reči č. 4/2005, hl. riešiteľ Prof. PhDr. J. Dolník, DrSc., spoluriešitelia Doc. PhDr. O. Orgoňová, CSc., Mgr. J. Hansmanová), VEGA č. 1/3738/06 na roky 2006 – 2008 Konvergencie, divergencie a tradície vo vývine slovanských jazykov (hl. riešiteľ Prof. PhDr. P. Žigo, CSc.), VEGA č. 2/0076/08 na roky 2008 – 2010 Slovanský jazykový atlas (spoluriešitelia Prof. PhDr. P. Žigo, CSc., Mgr. R. Kamenárová, PhD.), ktorý je pokračovaním rovnomenného grantu VEGA č. 2/5036/25 riešeného v r. 2005 – 2007. V spolupráci s Ústavom informatiky SAV sa v r. 2008 začalo riešenie projektu VEGA č. 2/0138/08 Robustné rečové technológie pre informačné systémy v slovenčine a ich diagnostika (hl. riešiteľ – Ing. Milan Rusko, spoluriešiteľka za KSJ FF UK  – Mgr. G. Múcsková, PhD.). V r. 2006, 2007 boli úspešne ukončené granty VEGA č. 1/2245/05 na roky 2005 – 2007 Štýl a kultúra (hl. riešiteľka Doc. PhDr. O. Orgoňová, CSc., spoluriešiteľ Prof. PhDr. J. Dolník, DrSc.), VEGA č. 1/1430/04 na roky 2004 – 2006 Slovenský jazyk a komunikácia v súvislostiach (hl. riešitelia Prof. PhDr. J. Dolník, DrSc., Mgr. G. Múcsková, PhD.), ktorý bol pokračovaním projektov Princípy stavby, vývinu a fungovania jazyka (riešený v r. 1998 – 2000) a Explanácia štruktúrnych, funkčných a vývinových aspektov   slovenčiny (2001 – 2003) zameraných na prehĺbenie poznatkov o už známych princípoch a na odhalenie nových princípov a zákonitostí stavby, vývinu a fungovania slovenčiny, a grant VEGA č. 2/5124/25 na roky 2005 – 2007 Moderné technológie spracovania reči v slovenčine využívajúce rečové databázy II (riešiteľka Mgr. G. Múcsková, PhD.).

Na riešení tematicky rôznorodých vedeckých projektov sa aktívne podieľajú aj interní doktorandi katedry s podporou Grantov Univerzity Komenského. V r. 2006 – 2008 riešili nasledujúce granty: Grant UK č. UK/52/2006 Vývin slovenskej substantívnej deklinácie v západoslovanskom makroareáli (R. Mračníková), Granty UK č. UK/283/2006 , UK/338/2007 Vývin kodifikácií slovenského jazyka od polovice 19. storočia po medzivojnové obdobie (K. Muziková), Grant UK č. UK/331/2007 Neologizácia a neologizmy v súčasnom jazyku (J. Kišová), Grant UK č. UK/330/2007 Pragmatické aspekty persuázie v reklamnom diskurze a Grant UK č. UK/147/2008 Podobnosť v metafore (A. Bohunická), Grant UK č. UK/132/2008 Deklinačný systém nárečí východoslovanských jazykov a jeho vývin z pohľadu transparentnosti označovania abstraktných kategórií (M. Braxatoris), Grant UK č. UK/148/2008 Jazykové prejavy Slovákov v Bihore, Rumunsko (R. Gaidos).

Slovenský jazyk a komunikácia v súvislostiach II. Výstupom z výskumných projektov Štýl a kultúraExplanačno-deskriptívna morfológia súčasnej slovenčiny bola medzinárodná jazykovedná konferencia za účasti referentov zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska, ktorú 6. – 7. 9. 2007 zorganizovala KSJ FF UK. Z podujatia vyšiel rovnomenný zborník (ed. O. Orgoňová) venovaný Prof. J. Dolníkovi pri príležitosti jeho životného jubilea, v ktorom prezentovali výsledky svojho bádania členovia katedry (J. Dolník – Jazyková inteligencia ako predpoklad jazykovej tvorivosti, P. Žigo – Morfologická prirodzenosť v retrospektíve, O. Orgoňová, A. Bohunická – Aspekty komunikácie v politickej talkshow, M. Horváth – Multiciplita textu, Ľ. Benčatová – Princíp ekonomizácie na vyučovacej hodine slovenského jazyka, R. Kamenárová – Alomorfizmus v jazykoch západoslovanského makroareálu, Ľ. Žigová – Slovenský jazyk a komunikáia v súvislosti s vyučovaním slovenčiny ako cudzieho jazyka, R. Gaidos – Rumunské prevzatia v dialekte bihorských Slovákov, J. Kišová – Lexikálne inovácie ako odraz kultúry etnika, G. Múcsková – Variantnosť v procese jazykovej zmeny, J. Hansmanová – Intenzifikátory: Filozoficko-logické východiská pojmu intenzifikácie, K. Muziková – K prirodzenosti v jazyku na prelome 19. a 20. storočia, M. Braxatoris – O substantívnych kategóriách).

Súčasná spisovná slovenčina a jej problémy. Monografia Prof. PhDr. J. Dolníka, DrSc., ktorá vyšla v r. 2007, je ďalším príspevkom k aktuálnej problematike teórie spisovného jazyka. Nadväzuje na staršie monografie Učiteľ a jazyková kultúra (2000) a Spisovná slovenčina a jej používatelia (2000) a na viaceré štúdie a príspevky uverejnené v jazykovedných časopisoch a zborníkoch. Načrtáva možné diferencované prístupy k spisovnému jazyku a k jeho kultivovaniu, má nabádať k opätovnému preskúmaniu základov štandardizovanej teórie spisovného jazyka a k preskúmaniu relevantných okolností jeho vývinu a fungovania.

 

2.2 Zahraničné vedecké podujatia

Namenkundliches Symposium. P. Žigo sa každoročne zúčastňuje na tomto onomastickom podujatí, ktoré sa venuje problematike zemepisných názvov na slovanskom i neslovanskom území. Toto podujatie sa koná v rakúskom meste Kals am Grossglockner (21. namenkundliches Symposium, 8. – 10.6. 2006, 22. namenkundliches Symposium, 14. – 17.6. 2007, 23. namenkundliches Symposium, 5. – 8. 6. 2008).

Slovanský jazykový atlas. Ide o medzinárodný projekt zameraný na mapovanie rozšírenia  fonologických, gramatických a lexikálnych javov na území slovanských jazykov. Z členov KSJ FF UK sú do tohto projektu zapojení P. Žigo a R. Mračníková, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na zasadnutiach Medzinárodnej komisie Slovanského jazykového atlasu (v októbri 2006 v Ochride, v októbri 2007 v Budyšíne, vo februári 2008 v Sofii, v októbri 2008 v Sarajeve).

Eurolingua&Eurolitteraria. V dňoch 14. – 16. 9. 2006 sa na Technickej univerzite v Liberci  uskutočnil 3. ročník tejto pravidelnej konferencie, ktorá niesla podtitul Diskuse a polemika v jazykovědě a literární vědě. Na tomto podujatí sa aktívne zúčastnil J. Dolník, vystúpil s pozvanou prednáškou Diskusia/polemika a hľadanie pravdy.

Kategorije gramatyczne i pragmatyczne v językach slowianskich. Pod týmto názvom sa v septembri 2006  v Katowiciach konala medzinárodná lingvistická konferencia, na ktorej KSJ FF UK reprezentoval P. Žigo s príspevkom Kategória času – gramatická aj všeobecná.

Třináct let po – Trinásť rokov po. V decembri 2006 sa v Ústave slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne konala 10. česko-slovenská konferencia, na ktorej vystúpili s pozvanými prednáškami J. Dolník (Stereotypy v česko-slovenskom kontexte) a  O. Orgoňová (Kultúrne pozadie českých a slovenských jazykových inovácií). Príspevky boli publikované v konferenčnom zborníku.

Język v marketingu. V Lodži sa v dňoch  8. – 9. 5. 2007 uskutočnila medzinárodná konferencia venovaná jazyku reklamy a marketingu. Touto problematikou sa vo svojej vedeckej činnosti zaoberajú na KSJ FF UK O. Orgoňová a  A. Bohunická, ktoré tu prezentovali výsledky svojich výskumov. Predniesli referáty Reklama i kultura (O. Orgoňová) a Sociokultúrne východiská persuázie v súčasnej reklame (A. Bohunická), ktoré boli publikované v zborníku z konferencie.

Sympózium venované životnému jubileu prof. Dr. Renate Rathmayr, vedúcej Inštitútu slovanských filológií.– na Hospodárskej univerzite vo Viedni. Na tomto vedeckom podujatí sa v máji 2007 aktívne zúčastnila J. Pekarovičová, vystúpila s príspevkom Slavic-Networking. EU-Projekt interslavischer Kommunikation, ktorý bol publikovaný v zborníku Sprache        

und Diskurs in Wirtschaft und Gesellschaft: Slawistische Perspektiven.

Slovenčina v menšinovom prostredí II. Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (Békešská Čaba, 18. – 19. 10. 2007) zorganizoval pod týmto názvom medzinárodnú konferenciu za účasti jazykovedcov, sociológov, etnografov a historikov zo Slovenska, Českej republiky, Poľska, Rumunska, Srbska, Nemecka, Rakúska a Maďarska. Aktívne sa jej zúčastnila R. Gaidos s príspevkom na tému Maďarské prevzatia v jazyku Slovákov v Bihore.

Konferencia o jazykovom vzdelávaní v Krakove. Na tejto konferencii (10. – 13. 11. 2007) vystúpila J. Pekarovičová s  príspevkom Štandardizácia slovenčiny ako cudzieho jazyka. Okrem toho prezentovala  výstupy projektu Slovenčina ako cudzí jazyk (SakoCJ) na Spoločnom zasadnutí Slovensko-poľskej komisie.

Medzinárodné stretnutie mladých slavistov SLAVICA IUVENUM. Je to podujatie určené pre mladých vedeckých pracovníkov, ktoré každoročne organizuje Katedra slavistiky Filozofickej fakulty Ostravskej univerzity. V r. 2008 KSJ FF UK zastupovala na tomto podujatí A. Bohunická s príspevkom K podobnosti v metafore.

Dialóg po susedsky – Slovanské jazyky a kultúra v súčasnom svete. Pod týmto názvom zorganizovali zastúpenia Európskej komisie vo Varšave, Prahe a Bratislave v júni 2008 medzinárodnú poľsko-slovensko-českú konferenciu, na ktorej sa zúčastnila J. Pekarovičová. Okrem prednášky predstavila projekt Slovenčina ako cudzí jazyk.

13. Medunarodni skup slavista, Opatija 22. – 25. 6. 2008. Na tomto podujatí reprezentovala KSJ FF UK Ľ. Benčatová s príspevkom Slovenský jazyk v Učebných osnovách pre základné školy a gymnáziá.

Ty, já a oni v jazyce a literatuře. V septembri 2008 usporiadala Katedra bohemistiky Pedagogickej fakulty  Univerzity J. E. Purkyněho v Ústí nad Labem konferenciu pod spomínaným názvom, na ktorej sa aktívne zúčastnili O. Orgoňová a A. Bohunická so spoločným príspevkom Televízny politický dialóg ako hra.

Slavistický kongres. V dňoch 9. – 16. 9. 2008  sa už po štrnásty raz konal medzinárodný slavistický kongres, tentokrát v macedónskom Ochride, kde slavisti prezentovali výsledky  svojich najnovších výskumov. Slovenskú slavistiku okrem iných zastupoval aj člen KSJ FF UK P. Žigo s  referátom Slovanský jazykový atlas – obraz prirodzeného vývinu jazyka.

Z warsztatu współczesnego słowacysty. 40 rokov slovakistiky na Jagelovskej univerzite v Krakove. V dňoch 21. – 22. 11. 2008  sa na tejto medzinárodnej konferencii zúčastnila J. Pekarovičová (príspevok Slovenčina v (didaktickej) praxi).

Vytváranie modernej vedy (Stanovlenie sovremennoj nauki). Na medzinárodnej filologickej konferencii s týmto názvom, ktorá sa uskutočnila v decembri 2008 v Dnetropetrovsku na Ukrajine, vystúpil M. Braxatoris s referátom Padež kak semantičeskaja kategorija (bol publikovaný v konferenčnom zborníku).

 

2.3 Domáce vedecké podujatia

Jazyk, veda o jazyku, societa. V Smoleniciach (26. – 27. 4. 2006) sa konala medzinárodná vedecká konferencia venovaná významnému slovenskému jazykovedcovi doc. PhDr. Slavomírovi Ondrejovičovi, CSc. Zúčastnili sa na nej viacerí členovia KSJ – J. Dolník (Jednotlivec a jazyková norma), P. Žigo (Henrich Bartek v konflikte kodifikačných princípov), O. Orgoňová, A. Bohunická (spoločný príspevok na tému Druhy podobnosti v metafore) a G. Múcsková (Akomodácia v podmienkach bivarietnej jazykovej komunikácie).

Preklad a tlmočenie. Socioklutúrne aspekty prekladu a tlmočenia – prítomnosť a budúcnosť. Katedra slovakistiky Filologickej fakulty UMB v spolupráci s UKF v Nitre zorganizovali v máji 2006 v Banskej Bystrici už po siedmykrát  konferenciu venovanú problematike translatológie a tlmočenia, na ktorej sa aktívne zúčastnil J. Dolník (Preklad ako asimilačno-akomodačná aktivita).

Ľudovít Štúr a reč slovenská. Pri príležitosti 160. výročia štúrovskej kodifikácie a 150. výročia smrti jej autora sa v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave (13. – 14. 5. 2006) uskutočnila jazykovedná konferencia venovaná kodifikátorovi spisovnej slovenčiny Ľ. Štúrovi, na ktorej odzneli aj príspevky J. Dolníka (Explanačný potenciál Štúrovej filozofie jazyka) a P. Žiga (Funkčnosť a stabilita Štúrovej kodifikácie). Príspevky boli publikované v rovnomennom zborníku.

Dynamické tendencie v slovenskom pravopise. Na jazykovednej konferencii venovanej problematike pravopisu, ktorá sa konala v Bratislave (máj 2006), vystúpil s referátom Tendencia vo vývine slovenského pravopisu v 2. polovici 19. stor. a 1. polovici 20. stor. P. Žigo.

Jazykovedné dielo Sama Czambla (1856 – 1909) vedecký seminár, Bratislava, 3. 10. 2006. Stopäťdesiat rokov od narodenia Sama Cambla (význam jeho diela v rozvoji slovenskej vedy a kultúry) – interdisciplinárna vedecká konferencia, Slovenská Ľupča, 25. – 27. 10. 2006. Na týchto podujatiach venovaných jazykovednému dielu ďalšieho kodifikátora spisovnej slovenčiny, S. Czambela, pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia reprezentovali KSJ FF UK P. Žigo (s príspevkami na tému Czambelovej teórie o pôvode slovenského jazyka) a K. Muziková (s príspevkami Samo Cambel a kodifikácia spisovnej slovenčiny a Camblova Rukoväť spisovnej reči slovenskej v kontexte dejín spisovnej slovenčiny). Príspevky z bratislavského vedeckého seminára boli publikované v Slovenskej reči č. 6/2006.

Podiel osobností na vývoji profesionálnej hudobnej kultúry. K pocte Alexandra Moyzesa (1906 – 1984) a Ľudovíta Rajtera (1906 – 2000). Na tejto medzinárodnej muzikologickej konferencii  v Bratislave (október 2006) vystúpil P. Žigo s referátom Jazykovedec Ján Stanislav a hudobná kultúra.

Fenomén Viktor Krupa. Na vedeckom seminári venovanom poprednému slovenskému lingvistovi V. Krupovi (Bratislava, 12. 12. 2006) sa aktívne zúčastnili J. Dolník (Orientácia v jazykovom priestore), P. Žigo (Podobnosti jazykových a nejazykových štruktúr) a G. Múcsková (Diglosia v slovenskej jazykovej situácii. Diachrónny pohľad).

Na kus reči. Filozofická fakulta UCM v Trnave pravidelne organizuje medzinárodnú jazykovednú konferenciu určenú pre doktorandov a študentov, na ktorej sa v apríli 2007 zúčastnila K. Muziková s príspevkom Kodifikácia variantných tvarov v Rukoväti spisovnej reči slovenskej.

Nemecký jazyk na Slovensku. Pod týmto názvom zorganizovala Katedra germanistiky Filozofickej fakulty UCM v Piešťanoch v dňoch 13. – 15. 6. 2007 medzinárodnú konferenciu, na ktorej vystúpil J. Dolník s pozvanou prednáškou na tému Sprachvergleich auf der Basis Präferenzstrukturen.

Princípy lingvistickej analýzy vo frazeológii. Na tejto medzinárodnej konferencii konanej na počesť životného jubilea J. Mlacka, ktorú usporiadali KSJL FF KU v Ružomberku v spolupráci s Medzinárodnou komisiou pre výskum frazeológie slovanských jazykov pri Medzinárodnom komitéte slavistov a Slovenskou frazeologickou komisiou pri Slovenskom komitéte slavistov v  auguste 2007 v Ružomberku, sa aktívne zúčastnili J. Dolník (referát Princíp iracionality vo frazéme) a P. Žigo (príspevok Západoslovansko-nezápadoslovanské priezvisko Mlacek).

Hovorená podoba jazyka v médiách. KSJ FF UKF  v Nitre usporiadala v dňoch  11.  – 12. 9. 2007 pod týmto názvom medzinárodnú konferenciu zameranú na analýzu súčasného stavu hovorenej podoby spisovnej slovenčiny v médiách, na ktorej KSJ FF UK zastupovala J. Kišová s príspevkom Lexikálne inovácie ako odraz kultúry etnika II, ktorý bol publikovaný v rovnomennom zborníku.

Onomastická konferencia. Na 17. slovenskej onomastickej konferencii, ktorá sa uskutočnila v septembri 2007 v Trnave, sa aktívne zúčastnil P. Žigo, ktorý sa dlhodobo venuje onomastickej problematike najmä z diachrónneho hľadiska.

Celoslovenské stretnutie jazykovedcov spojené s Valným zhromaždením Slovenskej jazykovednej spoločnosti. Toto podujatie, ktorého cieľom bolo predstaviť vedecké a výskumné projekty riešené na jednotlivých slovakistických pracoviskách a zvýšiť tak ich vzájomnú informovanosť, sa konalo v dňoch 17. – 18. 10. 2007 v Častej-Papierničke. KSJ FF UK reprezentovali P. Žigo a J. Pekarovičová, ktorí predstavili niektoré z projektov riešených na KSJ FF UK. P. Žigo predstavil možnosti využitia počítačov pri kartografovaní v Slovanskom jazykovom atlase. J. Pekarovičová predstavila projekty Vzdelávací program Slovenčina ako cudzí jazykSlavic Networking – Jazyková a kultúrna integrácia, ktoré sa aktuálne riešia v oddelení slovenčiny ako cudzieho jazyka.

Interdisciplinarita / transdiscipinarita v spoločenskovednom bádaní. Na tejto doktorandskej konferencii v októbri 2007 v Bratislave prezentovali výsledky svojich výskumov J. Kišová (Interdisciplinárny prístup ku skúmaniu lexikálnych inovácií v súčasnej lingvistike) a A. Bohunická (Metafora v prieniku bádateľských polí).

Preklad a tlmočenie v interdisciplinárnej reflexii. Na medzinárodnej konferencii v Banskej Bystrici (máj 2008) zaoberajúcej sa problematikou prekladu a tlmočenia sa aktívne zúčastnila Ľ. Benčatová (príspevok Súčasný slovenský spisovný jazyk v študijnom programe OPT na Filozofickej fakulte UK v Bratislave).

História, súčasný stav a perspektívy dialektologického bádania.  Na tomto vedeckom seminári, ktorý sa konal v Bratislave (22. 5. 2008) pri príležitosti 100. výročia narodenia Prof. J. Štolca, vystúpili P. Žigo (referát Atlas slovenského jazyka a perspektíva kartografovania morfologických štruktúr) a G. Múcsková (Nárečová diferenciácia a nárečové členenie).

Od osmičky k osmičke – premeny Slovenska od roku 1918 do roku 1939. Na konferencii, ktorú zorganizoval Historický ústav SAV v septembri 2008 v  Bratislave, vystúpil s referátom Tendencie v spisovnej slovenčine v medzivojnovom období P. Žigo.

Akademik Ľudovít Novák, tvorca modernej slovenskej jazykovedy a zakladateľ SAV. V Bratislave sa 25. 9. 2008 uskutočnilo sympózium venované jednej zo zakladateľských osobností slovenskej jazykovedy, na ktorom sa zúčastnil P. Žigo (referát Práca Ľudovíta Nováka K najstarším dejinám slovenského jazyka).

Inovácie v obsahu a procese vyučovania jazyka a literatúry (Prešov, 25. – 26.9. 2008). Na tomto podujatí zastupovala KSJ FF UK Ľ. Benčatová (príspevok Slovenčina v učebných osnovách na školách s vyučovacím jazykom maďarským a možnosti jej zdokonaľovania), ktorá sa na katedre venuje metodike vyučovania slovenského jazyka.

Mesto – mestečko, dedina – ves. Na workshope s uvedeným názvom, ktorý usporiadal Historický ústav SAV v Bratislave v decembri 2008, sa zúčastnil P. Žigo  (referát Slovanský jazykový atlas – vzťah jazyka a historicko-spoločenských fenoménov z areálového hľadiska).

Kolokvium mladých jazykovedcov. Toto medzinárodné podujatie (8. – 10. 11. 2006, Častá-Papiernička, 7. – 9. 11. 2006, Liptovská Osada-Škutovky, 3. – 5. 12. 2008, Kokošovce-Sigord) každoročne dáva možnosť doktorandom a mladým asistentom prezentovať výsledky svojich vedeckých výskumov a zároveň ich konfrontovať s výskumami na iných domácich, ale aj zahraničných pracoviskách. Na tomto podujatí sa pravidelne zúčastňujú aj členovia KSJ FF UK (J. Kišová, R. Gaidos, K. Muziková, A. Bohunická, M. Braxatoris, H. Tichá, M. Horváth, R. Kamenárová).

 

3 Slovenčina ako cudzí jazyk

Súčasťou KSJ FF UK je aj špecializované pracovisko Oddelenie slovenčiny ako cudzieho jazyka, ktoré realizuje kurzy slovenčiny pre zahraničných študentov z rôznych krajín, študujúcich nielen na FF UK, ale aj na iných fakultách UK, resp. pre študentov prichádzajúcich na študijný pobyt v rámci programu Socrates/Erasmus. Od r. 2004 sa tu rieši s podporou Ministerstva školstva projekt Vzdelávací program Slovenčina ako cudzí jazyk zameraný na akreditáciu, kritériá certifikácie jazykovej kompetencie a dištančné vzdelávanie formou e-learningu, na koncepciu a tvorbu učebných materiálov a metodických príručiek. Z členov KSJ FF UK participujú na tomto projekte J. Pekarovičová (vedúca projektu), Ľ. Žigová, R. Kamenárová, M. Mošaťová, H. Tichá. Uvedený projekt, jeho teoretické a didaktické východiská boli predstavené v publikácii Vzdelávací program Slovenčina ako cudzí jazyk. Jazykový kurz v kontaktnej a dištančnej forme (Stimul, 2007), ktorú pripravili J. Pekarovičová, Ľ. Žigová, M. Mošaťová. Jedným z výstupov tohto projektu je od januára 2007 e-learningový kurz pre A1 a A2 lokalizovaný na vlastnej doméne: www.e-slovak.sk, kde sú podrobné inštrukcie o používaní kurzu v 6 jazykoch. Ako ďalší z výstupov tohto projektu vznikla nová moderná učebnica slovenčiny pre cudzincov Krížom-krážom. Slovenčina A1 (Bratislava: UK 2007). Jej súčasťou je aj CD nosič s dialógmi, do tlače sa pripravuje ďalší diel určený pre stupeň A2. Ako študijný materiál k vzdelávaciemu programu Slovenčina ako cudzí jazyk vyšla publikácia Slovacicum. Súčasné Slovensko (2006), ktorej cieľom je v prehľade predstaviť zahraničným záujemcom o slovenské reálie súčasné dianie so zreteľom na spoločensko-politický vývin po roku 1989 a s tým súvisiace zmeny v živote krajiny a občanov. Na príprave tejto publikácie sa ako editorka zúčastnila J. Pekarovičová. Za realizáciu projektu Vzdelávací program Slovenčina ako cudzí jazyk získala Filozofická fakulta UK certifikát Európska značka  pre inovačné iniciatívy v jazykovom vzdelávaní. Tento projekt ako celok i jeho konkrétne výstupy boli prezentované na viacerých zahraničných i domácich podujatiach (2007 – Inštitút slavistiky, Viedenská univerzita, na seminári vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku, Békešska Čaba, 2008 – na slovakistickom podujatí pre študentov a pedagógov maďarských univerzít na pôde Slovenského inštitútu v Budapešti, na seminári pre zahraničných Slovákov a zástupcov krajanských organizácií a učiteľov základných a stredných škôl na ÚJOP UK Bratislava, v rámci zasadnutia Komisie pre viacjazyčnosť v Európskom informačnom centre v Bratislave, na pracovnom stretnutí s komisárom EÚ pre viacjazyčnosť Leonardom Orbánom na Zastúpení Európskej komisie v SR v Bratislave a na podujatí Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí v Bratislave).

Filozofická fakulta UK (za KSJ FF UK J. Pekarovičová, Ľ. Žigová, M. Mošaťová) participovala v rokoch 2004 – 2007 spolu so Sliezskou univerzitou v Katowiciach, Univerzitou Palackého v Olomouci, Univerzitou v Ľubľane, Univerzitou sv. Klimenta Ochridského v Sofii, Univerzitou M. Luthera v Halle a Bulharským rozhlasom na medzinárodnom projekte Európskej komisie v rámci programu Socrates Lingua 1 – Slavic Networking Jazyková a kultúrna integrácia, ktorý bol zameraný na prezentáciu slovanských jazykov a kultúr. V rámci riešenia tohto projektu sa J. Pekarovičová a Ľ. Žigová  zúčastnili v r. 2005 – 2007 na viacerých pracovných stretnutiach, prezentáciách a seminároch (Poľsko, Česká republika, Bulharsko, Nemecko, Slovinsko).

Studia Academica Slovaca. Filozofická fakulta UK prostredníctvom Metodického centra SAS každoročne organizuje letnú školu slovenského jazyka a kultúry pod názvom  Studia Academica Slovaca. V r. 2008 sa konal už jej 44. ročník. Pracovníci KSJ FF UK sa jednak podieľajú na samotnej organizácii letnej školy (jej riaditeľkou je doc. PhDr. J. Pekarovičová, PhD.), jednak pôsobia ako lektori slovenského jazyka (A. Bohunická, R. Kamenárová, M. Mošaťová, G. Múcsková, O. Orgoňová,  H. Tichá) alebo ako prednášatelia (J. Dolník, O. Orgoňová, J. Pekarovičová, P. Žigo, A. Bohunická).

 

4 Ďalšie aktivity

 

KSJ FF UK (koordinátorka Doc. PhDr. O. Orgoňová, PhD.) zorganizovala v dňoch 6. 10. – 10. 10. 2008 v rámci projektu UK Excelentná univerzita, ktorý sa realizoval s podporou Bratislavského samosprávneho kraja a Európskeho sociálneho fondu, prednáškový cyklus Prof. PhDr. J. Kořenského, DrSc. (Univerzita Palackého Olomouc). Prof. J. Kořenský okrem prednášok určených odbornej verejnosti Meze sebapoznávajícího chování človĕka, Chaos a řád, Postavení jednotlivých národních jazyků v představách budoucí Evropy, Hra – koncept nebo metafora viedol aj doktorandský seminár na tému Metodologické problémy aktuálních témat doktorských lingvistických prací.

Viacerí členovia KSJ FF UK absolvovali zahraničné prednáškové pobyty v rámci programu Socrates/Erasmus – Mobilita učiteľov – G. Múcsková – Tampere, Fínsko (2006), J. Pekarovičová – Jyväskylä, Fínsko (2007), O. Orgoňová – Ľubľana, Slovinsko (2008), resp. v rámci  medziuniverzitnej spolupráce – J. Pekarovičová – Katovice, Poľsko (2007), Budapešť, Maďarsko (2007), Regensburg, Nemecko (2006, 2007), Krakov, Poľsko (2007).

V apríli 2006 na pozvanie Rady národnostnej menšiny Slovákov v Srbsku a obce Báčsky Petrovec O. Orgoňová a J. Štefánik vystúpili na Univerzite v Novom Sade a na slovenskom Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Prezentovali prednášky z problematiky reklamného diskurzu, neologizácie slovenčiny na Slovensku a biligvizmu.

Okrem zahraničných prednášok prezentovali výsledky svojich vedeckých výskumov pracovníci KSJ FF UK aj na domácich slovakistických pracoviskách. Dňa 25. 4. 2006 mali O. Orgoňová a J. Kišová na FF KU v Ružomberku prednášku v rámci Slovenskej jazykovednej spoločnosti na tému Neologizmy v súčasnej slovenčine. Dňa 25. 11. 2008 predniesli pozvané prednášky na podujatí Aktuálne jazykové aspekty II v rámci  Týždňa vedy na FF KU v Ružomberku O. Orgoňová, A. Bohunická (Verbálne džudo v slovenskom politickom dialógu, Expresívnosť v mediálnej zábave) a J. Kišová (O funkčnosti neologizmov).

Vyššie podané základné informácie o riešených grantoch a vedeckých projektoch a tiež o príspevkoch a prednáškach prezentovaných na zahraničných i domácich vedeckých podujatiach dokumentujú šírku a rôznorodosť výskumných tém, ktorými sa zaoberajú pracovníci KSJ FF UK. Siahajú od skúmania vzťahu jazyka a kultúry na lexikálnej a štylistickej rovine, cez explanačno-deskriptívnu morfológiu, princípy stavby, fungovania a vývinu jazykov, otázky bilingvizmu, variantnosti v jazyku, mapovanie rozšírenia jazykových javov na území slovanských jazykov, otázky teórie spisovného jazyka, neologizmy, problematiku metafory, didaktiku slovenčiny ako cudzieho jazyka, vývin gramatických kategórií v slovenčine a v slovanských jazykoch až po dejiny spisovnej slovenčiny. Podrobnejšie informácie o pedagogickej i vedecko-výskumnej činnosti pracovníkov katedry možno nájsť na stránke www.fphil.uniba.sk/index.php?id=ksj. Predloženou správou sme nadviazali na príspevky podobného zamerania z iných slovakistických pracovísk a dúfame, že táto správa prispeje k zvýšeniu a zlepšeniu vzájomnej informovanosti medzi jazykovednými a slovakistickými pracoviskami na Slovensku.

 

K. Muziková

Správa o činnosti KSJ FF UK za obdobie 2004 – 2005

Katedra slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
 
Správa o pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti pracoviska v rokoch 2003/2004

 

1.1 Pedagogicko-výchovná činnosť.

V akademickom roku 2004/2005 študuje na katedre 306 študentov (79 v prvom, 64 v druhom, 46 v treťom, 58 vo štvrtom a 59 v piatom ročníku). Počet jednoodborových študentov z toho je 87. 

Štúdium slovenského jazyka a literatúry sa realizuje ako učiteľské štúdium v kombinácii s inou špecializáciou alebo ako jednoodborové samostatné štúdium. Už šiesty rok sa uskutočňuje v tzv. kreditovom systéme štúdia, a to v dvoch úrovniach: bakalárskej a magisterskej. Bakalársky trojročný program v jazykovej časti obsahuje základné disciplíny vnútornej systémovej lingvistiky s úvodom do všeobecnej jazykovedy a historickým vývinom slovenčiny. Nadstavbový magisterský program, ktorý je dvojročný, zahŕňa komplexnejšie disciplíny - štylistiku, textovú lingvistiku, sémantiku, dejiny spisovnej slovenčiny a pod. a disciplíny vonkajšej komunikačno-pragmaticky orientovanej jazykovedy - teóriu spisovného jazyka, sociolingvistiku, pragmatiku, historickú a areálovú lingvistiku a dejiny lingvistiky. Okrem toho sa študentom otvára možnosť voliť si z viacerých voliteľných špeciálne zameraných seminárov a prednášok. Tak sa študenti môžu aktívne podieľať na vytváraní vlastného študijného programu podľa ich záujmov.

Okrem študentov slovenského jazyka študujúcich v jednoodborovej alebo dvojodborovej forme štúdia katedra zabezpečuje v rámci všeobecného základu aj základnú jazykovednú prípravu zo slovenského jazyka pre študentov kombinácií prekladateľstva a tlmočníctva.

 

2.1 Vedeckovýskumná činnosť – domáce podujatia

Slovenský jazyk a komunikácia v súvislostiach. Takto nazvaný grantový projekt (VEGA č. 1/1430/04), do ktorého sa zapojila väčšina členov Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (KSJ FF UK) pod vedením J. Dolníka, nadväzuje na projekt Princípy stavby, vývinu a fungovania jazyka z roku 1998 a jeho cieľom je prehĺbiť poznatky o univerzálnych zákonoch, ktoré riadia štrukturáciu jazyka, čiže hľadať princípy, ktoré sú v základe jeho stavby, vývinu a používania. 

V rámci riešenia predstaveného grantového projektu usporiadala KSJ FF UK medzinárodnú lingvistickú konferenciu Jazyk a komunikácia v súvislostiach (24. – 25. jún 2004), na ktorej sa aktívne zúčastnilo 36 referujúcich z Poľska, Česka a zo Slovenska s 33 príspevkami.

Členovia katedry vystúpili s príspevkami publikovanými v rovnomennom zborníku Jazyk a komunikácia v súvislostiach (Univerzita Komenského Bratislava 2005, zost. J. Dolník) - J. Dolník: Princíp orientačnej preferencie; P. Žigo: Od prirodzenosti v jazyku k zovšeobecneniu; E. Bajzíková: Všeobecné a špecifické pri výstavbe textu; J. Pekarovičová: Prezentácia slovenskej gramatiky cudzincom; G. Múcsková: K otázke explanácie variantnosti a interferencie jazykových systémov nárečia a spisovného jazyka v komunikácii; Ľ. Benčatová: O komunikácii na strednej škole; O. Orgoňová: Neologizmy z interkultúrneho aspektu.

Philologica LVI. Členovia katedry venovali tento zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského jubilantovi prof. J. Dolníkovi pri príležitosti jeho 60. narodenín (Red. P. Žigo, 2003). V zborníku sú publikované tieto príspevky: P. Žigo: Východisko explanácie vývinu súčasnej spisovnej slovenčiny; O. Orgoňová: Problémy sémantiky – osobitne polysémie – vo svetle prác G. Kleibera z 90. rokov XX. storočia; E. Bajzíková: Výstavba dramatického textu – jej princípy; J. Pekarovičová: Slovenčina jako cudzí jazyk na pozadí pragmalingvistiky J. Dolníka.

BraSlav. Tri roky po sebe Katedra slovenského jazyka zorganizovala pod vedením P. Žiga a v spolupráci s Katedrou slovenskej literatúry, Katedrou ruského jazyka a Katedrou slovanských filológií FF UK medzinárodné vedecké slavistické sympózium BraSlav, ktorého názov bol motivovaný najstaršou zachovanou podobou názvu dnešného hlavného mesta Slovenska – Braslavespurch. Druhý ročník sa uskutočnil 13. - 14. novembra 2003 na pôde Filozofickej fakulty UK. Spoločne na podujatí odznelo 44 referátov účastníkov z 9 krajín (za KSJ vystúpili P. Žigo: Vzťah etnicity a kodifikácií spisovnej slovenčiny v medzivojnovom období; R. Mračníková: Historický slovník slovenského jazyka. Problematika rekonštrukcie sémantického obsahu slov prevzatých do predspisovnej slovenčiny na príklade polonizmov) v troch sekciách: Hymnografia a počiatky slovanského písomníctva, Etnicita a slovanské jazyky, Koryfeji socialistického realizmu. Tretí rok bolo sympózium Braslav venované storočnici od narodenia významného slovenského mladogramatika Jána Stanislava. Počas dvojdňových rokovaní (18. – 19. 11. 2004) odznelo v dvoch sekciách 20 referátov prednášajúcich zo 6 krajín na témy: 1. Mladogramatizmus 2. Historizmus v jazykovede a literárnej vede (za KSJ vystúpili P. Žigo: Ján Stanislav – zakladateľ slovenskej univerzitnej slavistiky; R. Mračníková: Vývinové tendencie substantívnej deklinácie v západoslovanskom makroareáli – maskulína). Slavistom bolo prezentované dielo J. Stanislava Slovenský juh v stredoveku II., III. (vyd. Literárne informačné centrum) a zborník BraSlav 2 (ed. P. Žigo - Ľ. Matejko, 2004).

Academia Slavica. Pri príležitosti tohto slavistického podujatia zorganizovalo Metodické centrum SAS v novembri 2003 aj 2004 podujatie s názvom Academia Slavica – interkultúrny program slovanských jazykov a kultúr, ktorý pripravili domáci i zahraniční študenti. 

Kolokvium o bilingvizme. Na pôde KSJ FF UK sa 10. – 11. júna 2004 konalo v spolupráci s Institut für Romanistik Universität Wien II. slovensko-rakúske medzinárodné kolokvium o bilingvizme s názvom Individuálny a spoločenský bilingvizmus, ktoré zorganizovali Jozef Štefánik a Michaela Palcútová. 22 referujúcich z Rakúska, Poľska, Maďarska, Česka a zo Slovenska prednieslo 19 príspevkov (za KSJ J. Štefánik, spoločný príspevok M. Palcútová - R. Mračníková). Zborník z tohoto podujatia je v tlači.

Súradnice súčasnej onomastiky. Pod týmto názvom sa 16. a 17. septembra 2004 v Bratislave konala 16. slovenská onomastická konferencia, na ktorej sa aktívne za KSJ zúčastnil P. Žigo (organizácia, príspevok Onomastické dielo Jána Stanislava).

Slovník slovenských nárečí. Na realizácii tohoto projektu participujú aj vedeckí pracovníci katedry - G. Múcsková ako autorka a P. Žigo ako oponent druhého zväzku. G. Múcsková je tajomníčkou Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV.

Slovenčina na školách s vyučovacím jazykom maďarským. Ľ. Benčatová sa v novembri 2003 aktívne zúčastnila seminára v Dunajskej Strede, ktorý organizoval odbor vzdelávania národnostných menšín MŠ SR pre učiteľov slovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom maďarským. 

Kolokvium mladých lingvistov. Každoročne v decembri sa doktorandi a asistenti katedry (M. Palcútová, R. Mračníková, M. Horváth) zúčastňujú na Kolokviu mladých lingvistov (3. – 5. 12. 2003, Modra - Piesky; 8. – 10. 12. 2004, Šintava pri Seredi), ktoré im dáva priestor prezentovať výsledky vlastných vedeckých výskumov a porovnávať ich s výskumnými trendmi na domácich aj zahraničných pracoviskách.

 

2.2 Zahraničné vedecké podujatia

Internacionalizmy v nové slovní zásobě. Pod týmto názvom sa v júni 2003 v Prahe uskutočnila dvojdňová medzinárodná konferencia, ktorú zorganizoval Ústav pro jazyk český AVČR. Zúčastnili sa na nej lexikografi z Česka, Slovenska a Bulharska. O. Orgoňová vystúpila s príspevkom K sémantickej a axiologickej stránke nových internacionalizmov na pozadí interkultúrnej konfrontácie, ktorý je publikovaný v zborníku z konferencie (Praha, 2003).

Namenkundliches Symposium. P. Žigo sa každoročne zúčastňuje zahraničného onomastického sympózia (v rámci riešenia grantového projektu Alpy - Jadran) venovaného vzťahu zemepisných názvov na slovanskom aj neslovanskom území v rakúskom meste Kals am Grossglockner (18. namenkundliches Symposium 3. – 5. 6. 2003; 19. namenkundliches Symposium 3. – 5. 6. 2004).

Slovanský jazykový atlas. V októbri (10. – 15.) 2004 sa v Bratislave konalo týždenné každoročné zasadnutie Medzinárodnej komisie pre slovanský jazykový atlas (SJA). Tak ako rok predtým (20. - 25. 10. 2003, Arandželovac, Srbsko a Čierna Hora) aj tu reprezentoval KSJ P. Žigo. Je členom autorského kolektívu, ktorý vypracoval a na bratislavskom zasadnutí prezentoval program počítačovej podpory spracúvania materiálov Slovanského jazykového atlasu. Na základe tohto programu s A. Ferenčíkovou (JÚĽŠ SAV) pripravil na vydanie časť štvrtého zväzku (45 máp) SJA.

Modality in Slavonic Languages – New Perspektives. Pod týmto názvom sa 19. – 21. 11. 2004 uskutočnilo medzinárodné sympózium na pôde Univerzity Regensburg. Slovenskú lingvistiku tu reprezentoval J. Dolník s príspevkom Modalität und Werthaltung

Odborný jazyk vo svetle európskej integrácie. Na tomto sympóziu vo Viedni sa 22. – 24. 09. 2004 zúčastnila J. Pekarovičová.

Praha a Lužičtí Srbové. Společnost přátel Lužice, Maćica Serbska a Masarykův ústav AV ČR usporiadali v novembri 2004 medzinárodnú konferenciu pri príležitosti 140. výročia narodenia Adolfa Černého. Slovenskú vedu tu zastupovala R. Mračníková (Slovensko-lužickosrbské kultúrne kontakty).

 

3.1 Slovakistika v zahraničí.

Členovia katedry sa zúčastnili viacerých zahraničných vedeckých podujatí venovaných slovakistike ako:

10 lat Republiki Słowackiej v perspektywie polskich słowacystów. Na 3. slovakistickej konferencii na Sliezskej univerzite v Katoviciach (2. - 3. 4. 2003) vystúpili s referátmi J. Pekarovičová (10 rokov činnosti Metodického centra SAS pre zahraničných slovakistov) a O. Orgoňová (Inšpirácie z novej slovenskej lingvistiky pre slovakistov v Poľsku). O. Orgoňová nadviazala na aktívnu účasť na konferencii blokom prednášok zo slovenskej lexikológie v rámci prednáškového programu pre študentov magisterského štúdia slovakistiky z Inštitútu slovanskej filológie v Sosnovci.

Podobne v rámci programu Krátkodobé pobyty pracovníkov UK na zahraničných univerzitách na základe bilaterálnych zmlúv viedla Ľ. Benčatová od 19. do 26. mája 2003 semináre zo súčasného spisovného slovenského jazyka pre študentov slovakistiky na Jagiellońskej univerzite v Krakove. V novembri 2004 (7. – 12.) na tomto pracovisku prezentovala O. Orgoňová jazykové inovácie v bežnej komunikácii v slovenčine a v odbornej komunikácii – v reklame.

O. Orgoňová v roku 2003 (15. – 29. 9.) v rámci medzinárodného projektu učiteľských mobilít Socrates / Erasmus viedla blokový kurz v Jazykovom centre Univerzity v Tampere (Fínsko) zameraný na prezentáciu slovenského jazyka a kultúry. 

10 let české univerzitní slovakistiky. Medzinárodná konferencia venovaná výročiu odboru slovakistika na Filozofickej fakulte UK v Prahe (24. - 26. 10. 2004). Za KSJ FF UK aktívne vystúpili O. Orgoňová, J. Pekarovičová a J. Štefánik.

Aktuální slovakistika a její kontexty. Pod týmto názvom usporiadala Filosofická fakulta Masarykovy univerzity medzinárodnú vedeckú konferenciu (3. 12. 2004), na ktorej vystúpili s referátmi O. Orgoňová (Jazyk tlačenej slovenskej reklamy. Od afektívnosti stimulu k efektívnosti reakcie) a P. Žigo (Od deskripcie k explanácii v slovakistike).

Slovenčina v menšinovom prostredí. Na medzinárodnej konferencii, ktorú organizoval Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (Békešská Čaba 16. - 17. 10. 2003) sa aktívne zúčastnil J. Štefánik (príspevok je publikovaný v zborníku).

Slovakistika vo vysokom školstve. (Aktuálne otázky výskumu a výchovy). Pod týmto názvom sa uskutočnila na Katedre slovanskej filológie ELTE v Budapešti 18. - 19. 10. 2004 medzinárodná konferencia, na ktorej vystúpil J. Štefánik (toho času ako lektor slovenského jazyka a kultúry pôsobiaci na tomto pracovisku). 

Vyučovanie slovenčiny na vysokých školách. J. Pekarovičová prednášala na medzinárodnom seminári na ELTE v Budapešti od 16. do 18. 10. 2004. V Slovenskom Komlóši (26. 11. 2003) a v Budapešti (15. 11. 2004) viedla školenia pre učiteľov slovenských základných a stredných škôl v Maďarsku.

Slovakicum. Pravidelne organizovaný prednáškový cyklus Slovakicum - úvod do slovenskej kultúry sa konal od 7. do 11. 10. 2003. Pre nemeckých študentov slavistiky na Univerzite v Regensburgu prednášali J. Dolník a J. Pekarovičová.

Medzinárodná konferencia jazykových centier Cercles sa uskutočnila 8. – 10. 9. 2005 na UK v Bratislave. (za KSJ J. Pekarovičová)

 

4.1 Slovenčina ako cudzí jazyk.

Slovenčina ako cudzí jazyk. Predmet aplikovanej lingvistiky. Publikácia J. Pekarovičovej je odborno-metodická príručka, ktorá sa venuje lingvistickému opisu jazykových rovín slovenčiny, komunikácii a didaktike slovenčiny ako cudzieho jazyka (Bratislava 2004).

Fonetická príručka. Táto publikácia, ktorú pripravuje kolektív autorov J. Pekarovičová – Ľ. Žigová – M. Palcútová – J. Štefánik, je určená cudzincom, ktorým približuje opis zvukového aparátu slovenského jazyka spojený s nácvikom slovenskej výslovnosti (pripojený je multimediálny nosič CD).

Studia Academica Slovaca. Každoročne organizovaná letná škola slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca (3. - 23. 8. 2003, 155 účastníkov z 30 krajín; 1. - 21. 8. 2004, 159 účastníkov z 33 krajín) zavŕšila v minulom roku štvrté decénium svojho úspešného pôsobenia na medzinárodnej akademickej scéne. Pracovníci Katedry slovenského jazyka FF UK organizovali toto podujatie (riaditelia J. Mlacek, J. Pekarovičová), pôsobili ako lektori slovenského jazyka (M. Palcútová, R. Mračníková), či prednášatelia (J. Dolník, J. Pekarovičová, J. Štefánik, P. Žigo).

Slovacicum. Súčasťou aktivít katedry bola príprava titulu Slovacicum - Kapitoly zo slovenskej kultúry (vedúci autorského kolektívu P. Žigo, MC SAS 2004), ktorého cieľom bolo predstaviť jednotlivé zložky slovenskej národnej kultúry pri vyučovaní slovenského jazyka, slovenskej literatúry a kultúry na zahraničných univerzitách. Jednotlivé kapitoly sú venované prehľadu slovenských národných dejín, zložkám materiálnej i duchovnej kultúry, vývinu slovenského jazyka v predspisovnom i spisovnom období, vývinu slovenskej literatúry, dejinám divadelníctva, národnej hudby, výtvarnému umeniu atď. Prílohu knihy tvorí multimediálny nosič (CD), na ktorom sa okrem celého textu knihy prezentujú aj ukážky reprezentetívnych diel slovenskej národnej kultúry.   

 

5.1 Účasť na grantoch, projektoch

Členovia katedry aktívne participujú na grante VEGA 2004 1/1430/04. Slovenský jazyk v súvislostiach.

P. Žigo spolupracuje na grantoch: VEGA 1/9332/02 Konvergencie, divergencie a tradície vo vývine jazykov, literatúr a kultúr európskeho stredoveku; VEGA 2/5036/25 Slovanský jazykový atlas a na grante Konfrontace principů ve vývoji češtiny a slovenštiny po současnost – Česko-slovenská medzivládna vedecko-technická spolupráca na roky 2002-2003, č. 203.

Individueller und gesellschaftlicher Bilinguismus; Handbuch des Bilinguismus (Ausgewählte Texte zur Erforschung der Mehrsprachigkeit, Grant 2003 / 2004, c. 39s7) Granty v rámci Akcie Rakúsko - Slovensko. Spolupráca KSJ (J. Štefánik, M. Palcútová) a Institut für Romanistik, Universität Wien.

TEMPUS S JEP  11338. Ide o pokračovanie spolupráce v rámci medzinárodného projektu zameraného na vzdelávanie prekladateľov a tlmočníkov ekonomických textov v spolupráci FF UK (KSJ J. Pekarovičová) s Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Univerzitou J. Kepplera v Linzi a  Univerzitou v Manchesteri.

Vzdelávací program Slovenčina ako cudzí jazyk je projekt MŠ SR 2004 – 2005 zameraný na tvorbu koncepcie testovania jazykových znalostí, na prípravu dištančného vzdelávania a certifikácie slovenčiny ako cudzieho jazyka (KSJ J. Pekarovičová, Ľ. Žigová, M. Palcútová).

Slavic Network Socrates Lingva 1 je medzinárodný projekt EÚ zameraný na podobnosti a rozdiely slovanských jazykov a kultúr za účasti 5 slovanských krajín zastúpených Sliezskou univerzitou v Katoviciach, Palackého univerzitou v Olomouci, Univerzitou Komenského v Bratislave (M. Pančíková, J. Pekarovičová, Ľ. Žigová a M. Palcútová), Univerzitou Ľubľana, Univerzitou sv. Klimenta Ochridského v Sofii,  Bulharského rozhlasu a Univerzitou M. Luthera v Halle, kde sa bude program testovať.

Kultúrny dialóg medzi Viedňou a Bratislavou včera a dnes je medzinárodný interkultúrny projekt v rámci SAIA Akcia Rakúsko - Slovenská republika, č. 47s. Autorkou a v roku 2004 koordinátorkou riešiteľských tímov bola J. Pekarovičová.

Učebnica slovenského jazyka pre stredné školy. O. Orgoňová je členkou autorského kolektívu, ktorý pripravil v októbri – novembri 2003 v spolupráci SPN (víťazné) konkurzné materiály na učebnicu slovenského jazyka pre stredné školy.

Predloženou správou o pedagogickej, ale najmä o vedeckovýskumnej činnosti Katedry slovenského jazyka FF UK sme nadviazali na publikované príspevky z iných slovakistických pracovísk na Slovensku a veríme, že táto správa prispeje k zvýšeniu vzájomnej informovanosti medzi príbuznými odbormi.

R. Mračníková

Správa o činnosti KSJ FF UK za obdobie 2002 – 2003

Katedra slovenského jazyka na Filozofickej fakulte UK - slovakistické pracovisko s pedagogickým a vedecko-výskumným rozmerom

 
I.  Pedagogicko-výchovná činnosť.

V tomto akademickom roku 2002/2003 študuje na katedre 284 študentov (79 v prvom, 64 v druhom, 59 v treťom, 36 vo štvrom ročníku a v piatom ročníku 46 študentov, ktorí svoje štúdium ukončia diplomovou prácou zo slovenského jazyka alebo slovenskej literatúry) v dvojodborových učiteľských kombináciách a v prvom a druhom ročníku aj v jednoodborovom magisterskom štúdiu. V akademickom roku 2001/2002 ukončilo štúdium v odbore slovenský jazyk a literatúra 44 študentov. Hoci príprava študentov v tomto odbore je zameraná na výchovu budúcich učiteľov slovenčiny na stredných a základných školách, časť absolventov nachádza uplatnenie v oblasti tlmočníctva a prekladateľstva, jazykového redaktorstva i vo vedeckej oblasti.

S prechodom študijného programu na tzv. kreditový plán štúdia v školskom roku 2000/2001 sa upravil aj študijný plán odboru slovenský jazyk. V rámci prvej úrovne štúdia  študenti absolvujú kurzy zo základných klasických jazykovedných disciplín a v druhej úrovni štúdia môžu na tieto základné poznatky nadviazať v užšie špecializovaných kurzoch v rámci povinne voliteľných a výberových seminárov podľa vlastnej voľby a záujmu. Kreditový systém štúdia, ktorý sa ešte stále dotvára a prispôsobuje (v tomto akademickom roku už len študenti štvrtého a piateho ročníka študujú v klasickom systéma štúdia) by mal študentom poskytnúť možnosť aktívne sa podieľať na vytváraní vlastného študijného programu podľa ich záujmov a zároveň predpokladá z ich strany aj väčšiu samostatnosť a zároveň zodpovednosť v prístupe k štúdiu. Vyššie nároky kladie takáto reforma aj na samotných vyučujúcich, pretože okrem základných ťažiskových predmetov sa vo veľkej miere rozširuje škála užšie špecializovaných predmetov (povinne voliteľných a výberových, ktoré nadväzujú na základné), ktoré vyžadujú osobitný prístup a aktualizáciu problémov na základe syntézy poznatkov zo základných predmetov.

Takémuto zameraniu zodpovedá aj nová forma záverečnej štátnicovej skúšky, ktorá sa začala uplatňovať v roku 1998 a ktorá vyžaduje nie len zvládnutie istého množstva poznatkov zo študovaného odboru, ale aj schopnosť tieto poznatky vnímať v rozmanitých súvislostiach.

Okrem študentov slovenského jazyka študujúcich v jednoodborovej alebo dvojodborovej forme štúdia katedra zabezpečuje v rámci všeobecného základu aj základnú jazykovednú prípravu zo slovenského jazyka pre študentov kombinácií prekladateľstva a tlmočníctva.

 

II.  Vedecko-výskumná činnosť.

Vedecko-výskumná činnosť priamo súvisí s pedagogickým pôsobením pracovníkov katedry, pretože tí sa väčšinou vo svojej odbornej práci špecializujú na oblasť, ktorú tiež sami prednášajú. Výsledky tejto individuálnej vedeckej práce sú prezentované v štúdiách či monografiách alebo v príspevkoch prednesených na konferenciách. Okrem toho členovia katedry participujú na rôznych vedeckých grantoch, individuálnych alebo kolektívnych, často v spojení s inými jazykovednými a/alebo slovakistickými pracoviskami. Na tomto mieste sa obmedzíme na priblíženie tých prác a projektov, ktorých výsledky boli v posledných rokoch prezentované vydaním publikácie alebo na samostatnej konferencii, resp. tie, ktoré sa priebežne uskutočňujú.

Princípy stavby, vývinu a fungovania jazyka. V roku 1998 sa väčšina pracovníkov katedry zapojila do riešenia grantového projektu Princípy stavby, vývinu a fungovania jazyka  (č.1/5188/98), ktorý si postavil za svoj cieľ odhaľovať a skúmať „hĺbkové vzťahy“, ktoré určujú stavbu jazyka, riadia jeho vývin a fungovanie. V rámci tohto projektu sa na katedre konalo niekoľko odborných zasadnutí otvorených tiež záujemcom z iných pracovísk a odborov, na ktorých niektorí riešitelia grantu predstavili výsledky svojich dovtedajších výskumov. Viaceré štúdie vychádzajúce z tohto projektu boli uverejnené v našich jazykovedných časopisoch [J. Dolník: Princípy stavby, vývinu a fungovania slovenčiny. Výskumný program (Slovenská reč, 1, 63, 1998, s. 3-13), J. Mlacek: Princípy aktualizovania frazém. (In: Človek a jeho jazyk. 1: Jazyk ako fenomén kultúry. Bratislava, Veda 2000. s. 286 -- 295), P. Žigo: Na margo analógie v jazyku. (In: Človek a jeho jazyk. 1: Jazyk ako fenomén kultúry. Bratislava, Veda 2000. s. 223 -- 230), P. Žigo: Princíp relatívnosti vo vývine slovenčiny a slovinčiny. (In: Philologica, 53. Bratislava, Univerzita Komenského 2001. s. 141 -- 150) atď.] a prvým spoločným výstupom bola publikácia s názvom Princípy stavby, vývinu a fungovania slovenčiny (Bratislava, Filozofická fakulta UK 1999), kde autori J. Dolník, E. Bajzíková, J, Mlacek, E. Tomajková a P. Žigo v samostatných príspevkoch predstavili všeobecný teoretický rámec a cieľ programu i jednotlivé princípy ako: princíp ekvivalencie (J. Dolník), princíp analógie a princíp vývinu (P. Žigo), princíp spájateľnosti (E. Bajzíková), princípy vzniku a uplatňopvania frazeológie (J. Mlacek) a princípy prirodzenosti a jednoduchosti v zvukovej rovine hovorovej slovenčiny (E. Tomajková). Druhým uceleným výstupom tohto výskumného projektu bola medzinárodná vedecká konferencia konaná 9. – 10. 3. 2000 na Katedre slovenského jazyka FF UK Princípy jazyka a textu, z ktorej bol vydaný aj zborník príspevkov pod rovnakým názvom (Princípy jazyka a textu. Univerzita Komenského Bratislva, zost. J. Dolník, 2000). Okrem pracovníkov katedry priamo zapojených do projektu na nej vystúpili aj hostia z iných, najmä jazykovedných pracovísk Slovenska, ale aj z Českej Republiky, Poľska, Nemecka a Rakúska.

Od roku 2002 na tento výskum nadviazal nový grantový projekt s názvom Explanácia štruktúrnych, funkčných a vývinových aspektov slovenčiny s podobným cieľom ďalšieho prehlbovania poznatkov o známych a čiastočne spracovaných princípoch a tiež odhaľovania nových princípov a zákonitostí stavby, vývinu a fungovania slovenčiny.

Základy lingvistiky. Učebnica Prof. PhDr. J. Dolníka, DrSc., ktorá vyšla vo vydavateľstve Stimul v roku 1999 pod týmto názvom, poskytuje modernejšie spracovanie úvodných informácií o jazykovednej problematike v oblasti systémovej lingvistiky, kognitívnej lingvistiky, sociolingvistiky a lingvistickej pragmatiky a dopĺňa tak staršiu študijnú literutúru k tomuto predmetu.

Textová lingvistika. V rámci grantového projektu Textová lingvistika (č. 95/5195/058) vyšla v roku 1998 publikácia Textová lingvistika autorov J. Dolníka a E. Bajzíkovej (Bratislava, Stimul 1998). Kniha je určená predovšetkým študentom s jazykovedným študijným zameraním a približuje čitateľovi problémy lingvistickej analýzy textu a štruktúrno-funkčného prístupu k nemu,  ako aj typológie, tvorenia a interpretácie textu. V porovnaní so staršou i novou literatúrou knihu hodnotí J. Mlacek v príspevku Z najnovších výskumov textu (Jazykovedný časopis, 50, 1999, 1. s. 27 -- 36). Autori sa čiastkovým otázkam textovej lingvistiky venujú aj vo viacerých samostatných štúdiách. E. Bajzíková sa s referátom zameraným na jazyk internetového textu v rámci tohto projektu zúčastnila medzinárodnej konferencie Jinakost, cizost v jazyce a literatuře., ktorá sa konala v septembri 1999 v Ústí n. Labem.

Jazyková kultúra. Základné otázky normy a kodifikácie spisovnej slovenčiny, jej kultúry a kultivovania sú často predmetom sporných diskusií na stránkach slovenských jazykovedných časopisov, do ktorých sa zapojili aj pracovníci katedry stanoviskom k otázke obrany alebo ochrany slovenčiny (Slovo, 2000, č.48, s. 12). Individuálne sa k týmto problémom vo viacerých štúdiách a príspevkoch vyslovoval najmä Prof. PhDr. J. Dolník, DrSc., ktorý v roku 2000 vydal aj monografie Učiteľ a jazyková kultúra (Banská Bystrica, UMB) a Spisovná slovenčina a jej používatelia (Bratislava, Stimul). Knihy určené širšiemu okruhu jazykovedne orientovaných čitateľov približujú základné oblasti a predmet jazykovej kultúry a odborne zdôvodňujú autorovo stanovisko k otázkam jazykovej praxe a jazykovej kritiky. Okrajovo sa tejto oblasti dotýka aj publikácia Jazyk a hodnotenie (J. Dolník, Banská Bystrica, UMB 1999).

Ucelený historický aj kultúrny prehľad o situácii v oblasti jazykovej kultúry na Slovensku spracoval J. Dolník aj pre medzinárodný projekt Sprachkulturen in Europa. Ein internationales Handbuch, zostavovateľov N. Janichovej a A. Greuleho, ktorý vyšiel v roku 2002 v Tübingene. Monografia obsahuje encyklopedické informácie o histórii a súčasnej situácii jazykovej kultúry v jednotlivých európskych jazykoch. 

Kapitoly zo slovenského jazyka. Učenica slovenského jazyka autorov J. Mlacka a E. Tibenskej (Bratislava, Ekonóm 1999) je určená študentom odborného prekladu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Zahŕňa základné poznatky o slovenskom jazyku z oblasti lexikológie, morfológie, syntaxe a štylistiky, ktoré sa javia autorom ako relevantné pre úspešné zvládnutie prekladov do a zo slovenčiny.

Frazeológia. Nadväzujúc na svoje dlhoročné výsledky v oblasti slovenskej frazeológie vydal v roku 2001 Prof. PhDr. J. Mlacek, CSc. v Edícii Studia Academica Slovaca vo vydavateľstve STIMUL monografiu o tvarovej stránke frazém v slovenčine, vzťahoch medzi nimi a ich uplatňovaní v texte Tvary a tváre frazém v slovenčine (Bratislava, Stimul 2001). Autor patrí k významným odborníkom v oblasti frazeológie, je členom Medzinárodnej komisie pre výskum frazeológie slovanských jazykov pri Medzinárodnom komitéte slavistov a predsedom Komisie pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov, ktorý sa okrem iného podieľa aj na vydávaní zborníkov a organizovaní konferencií zameraných na túto oblasť. Takto v spolupráci s Katedrou slovenského jazyka FF UK a Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV zorganizovala Komisia pre výskum frazeológie sympózium Frazeológia a intertextovosť venované životnému jubileu PhDr. Jany Skladanej, CSc., ktoré sa konalo na pôde FF UK 28. júna 2002.

Dejiny spisovnej slovenčiny.  V roku 2002 vyšla vo vydavateľstve FF UK učebnica Dejiny spisovnej slovenčiny, ktorá je dielom autorov R. Krajčoviča a P. Žigu. Práca vznikla čiastočne aj v rámci riešenia grantových úloh VEGA (1/3251/96 a 1/6210/99) a je najnovšou a zároveň najkomplexnejšou monografiou syntetických dejín spisovnej slovenčiny. Zachytáva formovanie kultúrnej a neskôr spisovnej slovenčiny na širokom časovom priestore -- od 9. storočia až po súčasnosť. Ako vysokoškolská učebnica určená najmä študentom slovakistiky nadväzuje na predchádzajúce vydanie učebnice Príručka k dejinám spisovnej slovenčiny (1999) od tých istých autorov s historickými textami a slovníkom základných pojmov a osobností.

Vlastné meno v komunikácii. Pod týmto názvom sa v dňoch 6. - 7. septembra 2002 v priestoroch MK SR na Bielej ulici v Bratislave konala 15. slovenská onomastická konferencia, na organizácii ktorej sa Katedra slovenského jazyka FF UK podieľala spolu so Slovenskou onomastickou komisiou a Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV. Onomastike sa na katedre vo viacerých štúdiách venujú najmä z diachrónneho hľadiska Prof. PhDr. R. Krajčovič, DrSc. a Prof. PhDr. P. Žigo, CSc., zo synchrónneho aspektu čiastkovo Prof. PhDr. J. Dolník, DrSc. Prof. Pavol Žigo, okrem toho, že je súčasným predsedom Slovenskej onomastickej komisie, participuje tiež na medzinárodnom projekte Slovanského onomastického atlasu a je spoluautorom (spolu s PhDr. M. Majtánom, DrSc.) monografie Hydronymia povodia Ipľa (Bratislava, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, 1999) a autorom početných štúdií s onomastickou problematikou prednesených alebo publikovaných aj v zahraničí.

Slovanský jazykový atlas. Do medzinárodného projektu, ktorý je zameraný na mapovanie rozšírenia fonologických, gramatických a lexikálnych javov na území slovanských jazykov je z Katedry slovenského jazyka FF UK ako člen Medzinárodnej komisie SJA pri Medzinárodnom komitéte slavistov zapojený Prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc. Pravidelne sa zúčastňuje na zasadnutiach komisie (naposledy v októbri 2002 v Zadare), kde participuje na príprave IV., V. a VI. zväzku hláskoslovnej sekcie SJA. 

Bilingvizmus.  Jeden z najvýraznejších predmetov záujmu sociolingvistiky je na katedre zastúpený v práci a publikáciách Doc. PhDr. Jozefa Štefánika, CSc. (dočasne s prerušeným pracovným pomerom kvôli lektorátu v Budapešti). Z tejto oblasti so zameraním najmä na prípad slovensko-anglického bilingvizmu vyšli od tohto autora dve publikácie Bilingvizmus na pozadí dvoch morfologicky odlišných typov jazykov: intenčný bilingvizmus u detí (Bratislava, Univerzita Komenského 2000) a Jeden človek, dva jazyky: dvojjazyčnosť u detí -- predsudky a skutočnosti (Bratislava, AEP 2000) a viacero štúdií v odborných časopisoch. Katedra slovenského jazyka v spolupráci s bratislavskou pobočkou Rakúskeho inštitútu pre východnú a juhovýchodnú Európu zorganizovala 22. 2. 2002 medzinárodné kolokvium o bilingvizme pod názvom Bilingvizmus -- minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Pod rovnakým názvom vyšiel z tohto podujatia aj zborník príspevkov (Bilingvizmus. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Red. J. Štefánik, Bratislava, Academic Electronic Press 2002).

Slovensko-francúzske jazykové vzťahy. Výsledok svojej doktorandskej práce prezentovala PhDr. Oľga Orgoňová, CSc. v monografii Galicizmy v slovenčine (Bratislava, Stimul 1998),  v  ktorej charakterizuje špecifickú vrstvu lexikálnej zásoby slovenčiny -- slov francúzskeho pôvodu, ich adaptácie a integrácie do slovenčiny. Problematika vplyvu francúzštiny a konfrontácie so slovenským jazykom ako aj prekladov z francúzskej literatúry je predmetom viacerých prác v odborných časopisoch a súhrnne výsledky svojej doterajšej práce v tejto oblasti prezentovala O. Orgoňová v najnovšej monografii Slovensko-francúzske jazykové vzťahy (Bratislava, Univerzita Komenského 2002). Problematike slovensko-francúzskych jazykových kontaktov sa vo svojej práci venuje aj Mgr. Monika Kapustová, PhD.

Česko-slovenské vzťahy jazykové a školské. Pod týmto názvom sa v rokoch 2000 -- 2001 realizoval projekt v rámci Dohody medzi vládou SR a ČR o vedecko-technickej spolupráci. Za slovenskú stranu sa na projekte podieľali Prof. PhDr. J. Dolník, DrSc., Prof. PhDr. E. Bajzíková, CSc., Prof. PhDr. J. Mlacek, CSc. a Prof. PhDr. P. Žigo, CSc.. Za českú stranu to boli Prof. PhDr. M. Čechová, DrSc., Doc. PhDr. L. Zimová, CSc., Doc. PhDr. A. Debická, CSc. a PhDr. J. Marvan. Cieľom projektu bolo preskúmať aktuálny stav jazykových a školských kontaktov v oblasti oficiálnej i súkromnej komunikácie a jazykové znalosti a problémy žiakov alebo študentov študujúcich na školách v susednej krajine. Problematike sa z rôznych aspektov venovali viaceré štúdie (samotných riešiteľov projektu ale aj iných autorov). V rámci projektu sa uskutočnili viaceré výmenné študijné pobyty učiteľov a vedeckých pracovníkov, výmeny vydávaných publikácií a odborné semináre. Riešitelia oboch tímov prezentovali svoje práce na už vyššie spomínanej konferencii Princípy stavby, vývinu a fungovania jazyka a na Česko-slovenskom sympóziu, ktoré sa konalo tiež na pôde Katedry slovenského jazyka FF UK v Bratislave dňa 27. 11. 2001. Sympózium, na ktorom s príspevkami vystúpili M. Čechová, L. Zimová a P. Žigo zhrnujúcou diskusiou uzavrelo dvojročný projekt.

Učebnice slovenského jazyka pre 5. - 9. ročník ZŠ. Doc. PhDr. Eva Tibenská, CSc. (ktorá má v súvislosti s dočasným pobytom v zahraničí prerušený pracovný pomer na FF UK) je autorkou učebníc slovenského jazyka a na ne nadväzujúcich cvičebníc pre 5. až 9. ročník základných škôl, ktoré vychádzajú priebežne od roku 1999 vo vydavateľstve Orbis Pictus Istropolitana. Problematike výučby materinského jazyka sa doc. Tibenská v posledných rokoch venovala aj vo viacerých publikovaných štúdiách.

 

III.  Slovenčina ako cudzí jazyk.

Súčasťou Katedry slovenského jazyka je aj špecializované pracovisko Oddelenie slovenčiny ako cudzieho jazyka, ktoré poskytuje jazykovú výuku slovenského jazyka zahraničným študentom, študujúcim na Filozofickej fakulte UK, ale aj iným záujemcom o osvojenie si slovenčiny. Každoročne  študuje v oddelení približne 50 zahraničných študentov, a to v dennej forme štúdia, vo forme stáží a štipendijných pobytov alebo tiež vo forme kurzov určených pre záujemcov o slovenský jazyk z rôznych odvetví s rozličným zameraním. V minulom školskom roku tvorili medzi absolventmi jazykovej prípravy zvláštnu skupinu aj siedmi študenti z Čínskej ľudovej republiky.

Oddelenie poskytuje kurzy slovenčiny pre začiatočníkov, mierne pokročilých a pokročilých študentov, s čím je spojená aj príprava študijných materiálov a učebníc slovenčiny pre cudzincov. Najnovšími prácami z tejto oblasti sú dve príručky PhDr. Ľ. Žigovej Slovenčina pre cudzincov. Gramatická a pravopisná cvičebnica (Bratislava, Metodické centrum Studia Academica Slovaca, Univerzita Komenského 2001) a Komunikácia v slovenčine. Textová príručka a cvičebnica (Bratislava, Metodické centrum Studia Academica Slovaca, Univerzita Komenského 1998, 2000). V rámci samotných kurzov ale aj v rámci špeciálnych seminárov poskytuje oddelenie svojim študentom aj základné poznatky o slovenských reáliách, tradíciách a zvyklostiach, prípadne organizuje kratšie poznávacie exkurzie do iných miest alebo spoločné návštevy spoločenských či kultúrnych podujatí.

V oddelení sa na základe praktických skúseností z výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka venuje pozornosť aj výskumu zameranému na teoretické a metodologické otázky slovenčiny ako cudzieho jazyka vzhľadom na vnútrojazykové i medzijazykové vzťahy, špecifické javy v stavbe slovenského jazyka z pohľadu jeho "osvojovateľov" a na vplyv materinských jazykov študentov na proces osvojovania slovenčiny. Najnovším zhrnutím doterajších poznatkov (nielen pracovníkov oddelenia) z tejto oblasti bola konferencia Slovenčina ako cudzí jazyk, ktorú zorganizovala FF UK a Metodické centrum SAS a ktorá sa konala v Bratislave 30. – 31. augusta 2000. Na konferencii odzneli príspevky v okruhoch: lingvodidaktické aspekty opisu slovenčiny pre cudzincov, interlingválna konfrontácia a sociolingvistické a etnokultúrne aspekty prezentácie slovenčiny cudzincom. Prednesené príspevky boli publikované v rovnomennom zborníku (Slovenčina ako cudzí jazyk. Ed. J. Pekarovičová, Bratislava 2002).

 

IV.  Studia Academica Slovaca.

Filozofická fakulta UK, prostredníctvom Metodického centra SAS usporadúva každoročne letnú školu slovenského jazyka a kultúry známu pod názvom Studia Academica Slovaca. V roku 2002 sa konal už jej 38. ročník.  Zúčastnilo sa na ňom 137 študentov z 28 krajín, ktorí sa okrem kurzov zameraných na výučbu slovenčiny mohli zúčastniť odborných prednášok z oblasti jazykovedy, literárnej vedy, histórie, etnológie a umenovedy, besied a tvorivých dielní zameraných na slovenský jazyk, literatúru a kultúru, kultúrno-poznávacích podujatí a trojdňovej vlastivednej exkurzie.  Pracovníci Katedry slovenského jazyka FF UK sa podstatnou mierou podieľali na samotnej organizácii letnej školy (jej súčasným riaditeľom je Prof. PhDr. Jozef Mlacek, CSc. a jeho zástupkyňou PhDr. Jana Pekarovičová,PhD.), pôsobili ako lektori slovenského jazyka (J. Beňová, M. Koncová, M. Palcútová, J. Štefánik) alebo ako prednášatelia (J. Dolník, J. Mlacek, O. Orgoňová, J. Pekarovičová, P. Žigo). 

 

V.  Slovakistika v zahraničí.

Viacerí pracovníci katedry sa stávajú jednými z mnohých slovakistov pôsobiacich na lektorátoch slovakistiky v zahraničí. V súčasnosti pôsobia na zahraničných univerzitách traja pôvodní pracovníci katedry (ktorí na obdobie svojho lektorského pôsobenia dočasne museli prerušiť pracovný pomer na fakulte): Doc. PhDr. Eva Tibenská, CSc. pôsobí v Inštitúte slavistiky Viedenskej univerzity, Doc. PhDr. Jozef Štefánik, CSc. na Univerzite Eötvösa Loránda (ELTE) v Budapešti a Mgr. Juliana Beňová na Sliezskej univerzite v Katoviciach. V rokoch 1998 – 2001 pôsobila na Univerzite Michel Montaigne v Bordeaux PhDr. Oľga Orgoňová, CSc. a na Univerzite v Regensburgu v rokoch 1998 - 1999 pôsobila PhDr. Jana Pekarovičová, PhD.

Oddelenie slovenčiny ako cudzieho jazyka a Metodické centrum Studia Academica Slovaca sú zároveň špecializovanými pracoviskami FF UK, ktoré okrem už spomenutých aktivít spolupracujú s lektormi slovenského jazyka a kultúry a zahraničnými slovakistami a organizujú pre nich stretnutia a vedecké podujatia. Metodické centrum SAS buduje databázu údajov o stave slovakistiky na zahraničných univerzitách a centrách jazykovej a odbornej prípravy cudzincov na Slovensku. Výsledkom tejto činnosti je informatórium Slovakistika v zahraničí autorky J. Pekarovičovej (Bratislava, Stimul 2001), ktorá prináša najdôležitejšie informácie o slovakistických (ale aj slavistických) aktivitách na 43 univerzitných pôsobiskách vo svete. Údaje boli spracované na základe dotazníka MC SAS.

 Výberom základných informácií o pedagogickom a najmä vedeckom zameraní Katedry slovenského jazyka na Filozofickej fakulte UK v tomto príspevku by sme chceli jednak nadviazať na príspevky podobného zamerania z iných slovakistických pracovísk, ktoré už boli na stránkach Slovenskej reči publikované a slúžia na zvýšenie vzájomnej informovanosti medzi príbuznými odbormi a zároveň chceme, aby na tento príspevok v budúcich rokoch pravidelne nadväzovali ďalšie s aktuálnymi novými informáciami o našom pracovisku.

 G. Múcsková