Publikácie

Vývin substantívnej deklinácie v slovanských jazykoch (2017)

Autor: Pavol Žigo

Bratislava: Univerzita Komenského 2017

Práca Vývin substantívnej deklinácie v slovanských jazykoch sa opiera o rozsiahly materiál prirodzených jazykových útvarov všetkých slovanských jazykov, svedčiaci o prirodzených konštitutívnych procesoch národných jazykov. Autor v nej poukazuje na špecifickosť jazykového vývinu pod vplyvom geneticky homogénneho aj heterogénneho prostredia a jazykové zmeny sa interpretujú aj ako dôsledok interkultúrnych, interlingválnych aj interkonfesionálnych vplyvov. Teoretickou koncepciou sa práca zameriava aj na problematiku zmien, ktoré sa v rámci vývinu morfologických štruktúr prejavili nielen z areálového, ale aj z typologického hľadiska. Dominujúcim interpretačným kritériom spracúvaných javov je funkčnosť jednotlivých prvkov z hľadiska používateľov jazyka. 

obsah

Jazykové zmeny v historickom vývine gramatických tvarov z aspektu gramatikalizácie (na príklade vývinu slovenského préterita) (2016)

Autorka: Gabriela Múcsková

Bratislava: Univerzita Komenského 2016

Práca vychádza z chápania jazykovej zmeny ako dlhodobého a komplexného procesu niekoľkých vzájomne podmienených a zdanlivo samostatných dynamických javov a vývinových zmien. Je výsledkom snahy rekonštruovať priebeh jazykovej zmeny a odhaliť motivácie jazykových inovácií, ich replikácie, úlohu mimojazykových faktorov, ako aj štádiá vo vývine variantnosti, ktorá charakterizuje celý priebeh procesu jazykovej zmeny. Priebehovosť a variantnosť sa odrážajú aj v regionálnej nárečovej diferencovanosti národného jazyka, ktorá je často ovplyvňovaná jazykovou situáciou a jazykovými kontaktmi. Komplexný pohľad na vývinový proces stiera lingvisticky vymedzené hranice jazykových rovín a hranice lingvistickej diachrónie a synchrónie. Jazykové zmeny rôznych typov – hlavne zmeny gramatické (analógia, reanalýza a gramatikalizácia), ale aj sémantické, lexikálne a hláskové – sa v publikácii usúvzťažňujú v rekonštrukcii vývinu gramatického tvaru praslovanského perfekta a súčasného préterita v slovenčine a v najbližších západoslovanských jazykoch a ich nárečiach. Teoretickým a metodologickým základom interpretácie tohto vývinového procesu je teória gramatikalizácie, ktorá poskytuje priestor nie len na uchopenie postupnosti jazykovej zmeny, ale aj na odhaľovanie kognitívnych a pragmatických aspektov motivácie a priebehu najmä sémantických a funkčných zmien v gramatike jazyka. 

obsah

Vývin gramatickej normy v historických kodifikáciách slovenčiny (2016)

Autorka: Katarína Muziková

Bratislava: Univerzita Komenského 2017

Publikácia sa zameriava na vývin gramatickej normy od 40. rokov 19. storočia po začiatok 20. storočia. Analýza dobových kodifikačných príručiek Ľ. Štúra, M. Hattalu, S. Czambela, gramatík J. K. Viktorina, F. Mráza a ich vzájomná komparácia so zameraním na identifikáciu stabilných a dynamických prvkov gramatickej normy i komparácia s jazykovou praxou s prihliadnutím na historický, spoločenský a kultúrny vývin umožnila predložiť diferencovanejší pohľad na vývin spisovnej slovenčiny v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia.

obsah TU a TU

CUDZOSŤ - JAZYK - SLOVÁCI (2016)

Autorka: Alena Faragulová

Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2016

 

"Cudzosť je v dnešnej dobe a spoločenskej situácii osobitne aktuálnym fenoménom. Je v základe kategorizácie jednotlivcov ako členov istých "skupín", ich stereotypizácie a normalizácie. Samozrejme, kategorizácia patrí do našej orientačnej "výbavy", je potrebná pre život, avšak ak neberieme do úvahy, že jednotlivé prvky kategórie - alebo ľudia, ktorých kategorizujeme - nedisponujú nevyhnutne rovnakými vlastnosťami, stáva sa nebezpečnou. Otázky súvisiace s cudzosťou a inakosťou sú súčasťou každodenných životov nás.

Aký je slovenský xenodiskurz? Čo vplýva na jeho podobu? Ako je konštruovaný? Prečo je konštruovaný konkrétnym spôsobom? V snahe odpovedať na tieto otázky prinášam celú škálu rozmanitých prístupov Slovákov (obsiahnutých v ich reči) ku kategóriám, ktoré často v slovenskom xenodiskurze nadobúdajú interpretačný význam cudzosti, a kriticky ich interpretujem v spojitosti s odmietaním či vylúčením, ale aj s rešpektom či prijímaním" (citát z predhovoru rovnomennej publikácie).

obsah

CUDZOSŤ - JAZYK - SPOLOČNOSŤ (2015)

Autori: Juraj Dolník a kol. (Oľga Orgoňová, Alena Bohunická, Alena Faragulová, Kristína Piatková)

Bratislava: Iris 2015

Predkladaná publikácia vychádza z osvetľovania genézy cudzosti, z otázky, z čoho vzišla interpretácia inakosti ako cudzosti, z výkladu kultúrnej a sociálnej inakosti. Metodologickým základom výkladov sú prístupy z pozície semiotiky, socioligvistiky a diskurznej analýzy, v čom sa prejavuje "neskrotná rozpínavosť" lingvistiky, jej vstupovanie do domén sociálnych a humanitných vied. Na tomto pozadí sa pertraktujú témy ako cudzosť vlastných dejín Slovákov, ich spisovného jazyka, cudzosť/necudzosť češtiny a čestva, prirodzenosť v jazyku so zreteľom na cudzosť, autonomizácia ako cesta k odcudzenosti, xenizmy v jazyku, rómska cudzosť, inakosť rodovej identity, matiek a dcér, mužov a žien. Témy naznačujú, ako sa rozlišuje lingvistický obzor v sektore inakosti a cudzosti: už zďaleka nejde len o cudzie slová, o preberanie z iných jazykov, ale aj o všetky aspekty kultúrnej a sociálnej inakosti v jazykovo-kultúrnom prostredí. Podstatná nie je otázka, ako ohraničiť predmet lingvistiky, ale otázka, ako sa dá z pozície jazykovedy prispieť k riešeniu problémov človeka a poločnosti. Téma inakosť a cudzosť zahŕňa aj pre lingvistu značné bohatstvo výskumných námetov, ktorých odhaľovanie a výskumné využívanie je aj úlohou slovenskej xenolingvistiky v rámci xenológie.

obsah

O BRATISLAVE (2014, 2015 - druhé rozšírené vydanie)

Editorka: Oľga Orgoňová
Zohor: Virvar, s. r. o. 2014, druhé rozšíené vydanie 2015

Zborník vlastnej tvorby študentov slovakistiky. Výber prác je výsledkom projektu, ktorý realizovalo občianske združenie Slovenčina v spolupráci s Katedrou slovenského jazyka Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Publikácia je koncentrátom autentických postrehov o hlavnom meste i o alternatívnych formách štúdia slovakistiky v metropole. 

Druhé vydanie je doplnené o autorizovaný záznam z diskusie Bratislava - študentské, historické, kultúrne, hlavné... mesto.

Obsah

Obsah 2. rozšíreného vydania

METAFORIKA ČINNOSTNÉHO ASPEKTU JAZYKA (2014)

Autorka: Alena Bohunická
Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2014

"Činnosť je pojem, ktorý je kľúčový pre uvažovanie o jazyku už niekoľko decénií. Vedy o jazyku, ale i tie, ktoré sa zaoberajú fenoménmi úzko súvisiacimi s jazykom, priamo alebo nepriamo potvrdzujú bohatý repertoár činností uskutočňovaných jazykom: od samotného hovorenia, cez interakčné akty sprevádzajúce hovorenie, ďalej "jazykové hry", v ktorých jazyk sprevádza rozmanité činnosti ako učenie sa, žartovanie či čítanie novín, v ktorom prostredníctvom jazyka (vedome a nevedome) určujeme, kto sme my a kto sú tí druhí. Činnostné nazeranie na jazyk predpokladá, plodí alebo v inývh prípadoch priťahuje a nabaľuje na seba metaforické predstavy, ktoré v rôznej miere zasahovali aj teoretickú reflexiu." (z úvodu publikácie)

Obsah

JAZYK A JAZYKOVEDA V INTERPRETÁCII (2014)

Editorky: Oľga Orgoňová, Katarína Muziková, Zuzana Popovičová Sedláčková
Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2014

Kolektívna publikácia obsahuje štúdie, ktoré ponúkajú rôzne spôsoby výkladu jazyka aj s upriamením pozornosti na metodológiu skúmania danej oblasti jazyka. 

Zborník v PDF formáte

VERBÁLNE KATEGÓRIE ASPEKT A TEMPUS V SLOVENČINE (2014)

Autori: Miloslava Sokolová, Pavol Žigo

<output>Prof. PhDr. Pavlovi Žigovi, CSc. a doc. Phdr. Miloslave Sokolovej, CSc. Literárny fond udelil za dielo Verbálne kategórie aspekt a tempus v slovenčine v kategórii spoločenských vied Prémiu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2014.</output>

Bratislava: VEDA 2014

 

 

Obsah

VŠEOBECNÁ JAZYKOVEDA. Opis a vysvetľovanie jazyka. (2009, 2013 - druhé rozšírené vydanie)

Autor: Juraj Dolník
Bratislava: VEDA 2009

Tematické rozpätie knihy zahŕňa klasické jazykovedné otázky, ale aj jazykové fenomény, ktoré výrazne prekračujú rámec klasickej jazykovedy, a teda sú zaujímavé nielen z úzkeho lingvistického hľadiska, ale aj z pohľadu sociálnovedne, resp. kulturologicky orientovaného čitateľa.

Bratislava: VEDA 2013, porovnaj strany 368 - 214

Obsah

VARIETY METAFORY (2013)

Autorka: Alena Bohunická
Bratislava: Univerzita Komenského 2013.

Autorka sa v publikácii venuje funkčnému aspektu metafory v diachrónnom priereze myslenia o metafore, teoretickým otázkam podobnosti v metafore a diskurzotvornej sile metafory.

Obsah

SLANG V MLÁDEŽNÍCKOM DISKURZE (2013)

Autorka: Zuzana Popovičová Sedláčková
Bratislava: Univerzita Komenského 2013.

Ústrednou témou monografie sa stali predovšetkým slangové výrazy dospievajúcej slovenskej mládeže. Autorka sa zvolenú problematiku však snaží uchopiť komplexnejšie a v duchu súčasných trendov v lingvistike. Z toho dôvodu sa ideou práce stáva rozvíjanie problematiky slangu mládeže nielen ako jazykového, ale paralelne aj spoločenského, psychologického a kultúrneho fenoménu života mladých Slovákov tretieho tisícročia. Do popredia sa dostávajú najmä otázky spojené s hľadaním vzájomných súvislostí medzi tým, ako mládež interpretuje a mentálne spracováva aktuálnu sociokultúrnu realitu, aký zmysel pripisuje jej aspektom, ako dospievajúci človek vníma a hodnotí sám seba v rámci rovesníckej mikrosociety i celej spoločnosti, a následne ako tieto ukazovatele stvárňuje prostredníctvom slangu ako špecifického jazykového kódu.

Obsah

PHILOLOGICA LXXII (2013)

Editor: Pavol Žigo
 
Bratislava: Univerzita Komenského 2013

Zborník vedeckých príspevkov venovaný pamiatke ľudskej i vedeckej osobnosti - profesorovi Eugenovi Paulinymu pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.

Obsah

JAZYKOVEDA V POHYBE (2012)

Editorka: Alena Bohunická
 
Bratislava: Univerzita Komenského 2012

Zborník „Jazykoveda v pohybe“ vznikol pri príležitosti životných jubileí Oľgy Orgoňovej a Juraja Dolníka – profesorov Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho názov signalizuje, že obsahuje príspevky, ktoré synekdochicky demonštrujú prudkú dynamiku v súčasnom lingvistickom dianí, tematickú expanziu aktuálnej jazykovedy a tým aj bohatú rozvetvenosť jej prístupov, metód a techník skúmania. Skladba príspevkov je výrečnou ukážkou rozmanitosti výskumných reakcií na poznávacie podnety jazyka v členeného do hustej a rozpínajúcej sa siete vzťahov a súvislostí a súčasne aj vzorkou reprezentujúcou nevyčerpateľnosťbádateľskej invenčnosti, prekvapivosti a originálnosti. (Z predslovu)

Zborník v PDF formáte

SILA JAZYKA (2012)

Autor: Juraj Dolník
Bratislava: Kalligram 2012

Výraz sila jazyka je interpretačne neobyčajne elastický. Z jednej strany môžeme namietať, že s takým sémanticky premenlivým, neurčitým výrazom sa sotva dá vedecky pracovať, ale z druhej strany sa nám môže ukázať ako výhodný, pretože ponúka východiskovú ideu na opis a interpretáciu pôsobenia jazyka v rozmanitch kontextoch a tým aj možnosť jeho vysvetlenia zo spoločného základu. V pozadí knihy je presvedčenie autora o jeho výhodnosti  a v tomto duchu o tom, že jeho pružnosť umožňuje objavovať súvislosti v pôsobení jazyka, ktoré by inak zostali nepovšimnuté. Kniha je ponukou odborníkom v spoločenskovedných disciplínach, ktorí majú záujem o otázky vyplývajúce z pôsobenia jazyka na jednotlivcov aj kolektívy. Skrytým želaním autora je podnietiť odborníkov k hľadaniu integračného prístupu k výsekom individuálneho aj spoločenského života, ktoré sú v poli pôsobnosti sily jazyka, aby sa tak komplexne opísala a vysvetlila interakcia jazyka s jeho nositeľmi.

Obsah

PRAKTICKÁ DIALEKTÓLÓGIA. Vysokoškolská príručka na nárečovú interpretáciu.

Autorky: Gabriela Múcsková - Katarína Muziková - Viera Wambach
 
Viedeň: Facultas Verlags & Buchhandels AG (2012)

Príručka prináša autentické nárečové ukážky (v zvukovej podobe na CD a prepise) z rôznych nárečových areálov Slovenska doplnené diachrónnou charakteristikou a cvičeniami, na ktorých majú študenti historických jazykovedných disciplín možnosť identifikovať a interpretovať javy a výsledky historických zmien slovenského jazyka. Príručka vznikla v spolupráci s Inštitútom slavistiky Viedenskej univerzity.

Obsah

NA PÍSME ZOSTALO. Dokumenty Veľkej Moravy (2012)

Člen autorského kolektívu, spolueditor: Pavol Žigo
 
Bratislava: Perfekt 2012

Publikácia je aktualizáciou pôvodného vydania monografie Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy autora Eugena Paulinyho, ktorú redakčne a editorsky do tlače pripravil Pavol Žigo. Kniha vyšla k 1150. výročiu príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu a pri príležitosti 100. výročia narodenia profesora Eugena Paulinyho a je hodnotným zdrojom poznatkov o jazyku staroslovienskych jazykových pamiatok.

Tu si prečítate o PLAKETE Z BOJNEJ

ANALÓGIE A ANOMÁLIE V SUBSTANTÍVNEJ DEKLINÁCII SLOVANSKÝCH JAZYKOV (2012)

Autor: Pavol Žigo
 
Bratislava: VEDA 2012

Komentár k vývinu vybraných tvarov substantívnej deklinácie v nárečiach slovanských jazykov a k ich areálovej distribúcii na materiáli Slovanského jazykového atlasu. Práca obsahuje kapitoly, ktoré sú vyústením do teoretickej identifikácie analógie vo vývine jazyka a jej vzťahu k anomálii.

Obsah

JAZYK A KOMUNIKÁCIA V SÚVISLOSTIACH III (2011)

Editorka: Oľga Orgoňová

Bratislava: Univerzita Komenského 2011

Zborník príspevkov z konferencie, ktorá sa konala 8. - 9. septembra 2010 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Obsah

SLOVENČINA (NIELEN) AKO CUDZÍ JAZYK V SÚVISLOSTIACH (2011)

Editori: Ľudmila Žigová - Miloslav Vojtech
Bratislava: Univerzita KOmenského Bratislava 2011

Zborník vznikol pri príležitosti významného životného jubilea riaditeľky Studia Academica Slovaca doc. PhDr. Jany Pekarovičovej, PhD. Jednotlivé príspevky mapujú a v medzinárodných súvislostiach reflektujú vedeckovýskumné oblasti slovakistiky, ktoré sú dlhodobo v centre záujmu jubilantky: slovenčinu ako cudzí jazyk, aplikovanú lingvistiku, problematiku odbornej a interkultúrnej komunikácie, interlingválnej konfrontácie, jazykovej politiky a jazykovej kultúry. Svojím obsahom, štruktúrou i šírkou reflektovanej problematiky je publikácia vhodným materiálom a pomôckou nielen pre domácu odbornú slovakistickú verejnosť, ale najmä pre lektorov slovenského jazyka a kultúry v zahraničí, zahraničných slovakistov, ale aj pre študentov slovakistiky na domácich a zahraničných univerzitách.

Obsah

HISTORICKÁ A AREÁLOVÁ LINGVISTIKA (2011)

Autor: Pavol Žigo
 
Bratislava: Univerzita Komenského 2011

Súborné vydanie starších štúdií autora z oblasti lingvistickej diachrónie zameraných na otázky všeobecnej jazykovedy a metodológie, porovnávacej typológie, dejín spisovného jazyka, dialektológie a onomastiky.

Obsah

LEXIKOLÓGIA SLOVENČINY. Učebné texty a cvičenia (2011, 2012)

Autorky: Oľga Orgoňová, Alena Bohunická)
Bratislava: Stimul 2011

V predkladaných skriptách sú aktualizované kľúčové teoretické state o monosémickej i polysémickej lexike, o ich sémantike, axiológii i suprasémantike. Štruktúru práce dotvárajú kapitoly o dynamike lexikálnej zásoby slovenčiny a o lexikografii. Pravidelne za každým tematickým celkom 1. – 6. kapitoly ponúkame priestor na aplikáciu lexikologických poznatkov na lexikálny materiál sústredený v sériách cvičení. Naprieč cvičeniami v celej príručke rezonuje naša snaha usmerniť študentov, aby narábali s lexikou ako s konkrétnym prejavom obrazu kultúry slovenského etnika, nielen ako s abstraktným štruktúrnym prvkom, „pripraveným“ na potenciálne použitie.

Súbor na stiahnutie.

POUŽÍVANIE JAZYKA (2010)

Autori: Oľga Orgoňová, Juraj Dolník
Bratislava: Univerzita Komenského 2010

"Prechod od skúmania systému jazyka k jeho používaniu rozširuje priestor lingvistického poznávania do takej miery, že jazykoveda musí až dramaticky meniť svoj pohľad na vlastné poslanie vo vedeckom uchopovaní sveta, v jeho opise a výklade. Nateraz nie je aktuálna otázka, čo je pri skúmaní jazykových javov ešte jazykovedné a čo už nepatrí do kompetencie lingvistiky. Vystriedala ju otázka, ako sa môže - a má - jazykoveda otvoriť, aby mohla reálne prispieť k prieniku do hlbín jazykového života ako podstatnej stránky "životnej skutočnosti", a tak sa podieľať na vývine poznávania sociálno-kultúrnych vied. Už nejde len o poznávanie jazyka v jeho abstraktnom aj činnostnom aspekte, ale aj o to, čo môžeme vypovedať o svete, spoločnosti aj človeku na základe skúmania jazyka v živote ľudí, väčších či menších societ i jednotlivcov." (z Predhovoru publikácie)

Obsah

JAZYK. ČLOVEK. KULTÚRA (2010)

Autor: Juraj Dolník
Bratislava: Kalligram 2010

Autor rozoberá rozmanité prejavy vzájomnej zviazanosti človeka s kultúrou s dôrazom na úlohu jazyka v tomto vzťahu. Na jazyk nazerá ako na aktívny živel, ktorý určuje kvalitu kultúry, stvárňuje človeka a riadi vzájomné pôsobenie jednotlivca a kultúrnej society, a tak zobrazuje svet človeka ako univerzum konštruované jazykom. Kniha je nasiaknutá pradávnou skúsenosťou z poznávania jazyka, ktorá pripomína, že jazyk sa prejaví ako "zelený strom života", ak sa vníma z perspektívy jeho prirodzeného fungovania. Rozumieť jazyku znamená rozumieť človeku, ktorého myslenie, cítenie a konanie je impregnované prirodzeným používaním jazyka. Rozumieť kultúre a jej vzťahu k človeku znamená rozumieť spôsobom používania jazyka. Poznávacie ovládanie pletenca jazyk - človek - kultúra je predpokladom praktického zaobchádania s nimi v mene rozumnosti, dobra a krásy.

Obsah

TEÓRIA SPISOVNÉHO JAZYKA so zreteľom na spisovnú slovenčinu (2010)

Autor: Juraj Dolník
Bratislava: VEDA 2010

Publikácia zahŕňa okrem výkladov otázok teórie spisovného jazyka a jeho kultivovania aj kapitoly, v ktorých autor upozorňuje na širšie poznávacie súvislosti spisovného jazyka. Vychádza sa z toho, že pri analýze spisovného jazyka treba prihliadať na dynamiku všeobecnojazykovedného poznávania a posun v lingvistickej metodológii. Autor sleduje aj okolnosti konštituovania a rozvíjania spisovnej slovenčiny.

Obsah

MORFOLOGICKÉ ASPEKTY SÚČASNEJ SLOVENČINY (2010)

Editor: Juraj Dolník
Bratislava: VEDA 2010.

Kolektívna monografia spracúvajúca vybrané aspekty morfológie spisovného jazyka z hľadiska explanačno-deskriptívneho prístupu, čo znamená, že sa morfologické javy opisujú vo vzťahu k princípom, ktoré sú v ich základe. Hlavným autorom koncepcie celého diela i autorom samostatnej kapitoly je Juraj Dolník. Zo súčasných i bývalých členov katedry je v kolektíve autorov aj Pavol Žigo, Michaela Mošaťová a Júlia Hansmanová.

Obsah

JAZYK A KOMUNIKÁCIA V SÚVISLOSTIACH II (2007)

Editorka: Oľga Orgoňová
Bratislava: Univerzita Komenského 2007

Zborník príspevkov z konferencie, ktorá sa konala 6. - 7. 9. 2007 na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venované prof. PhDr. Jurajovi Dolníkovi, DrSc.

Obsah

SLOVENSKO - Dejiny. Divadlo. Hudba. Jazyk. Literatúra. Ľudová kultúra. Výtvarné umenie. Slováci v zahraničí. (2006)

Spoluautor: Pavol Žigo (časť: Jazyk)
 
Bratislava: Literárne informačné centrum - Perfekt 2006.

Obsah

DEJINY SPISOVNEJ SLOVENČINY (2006)

Autori: Rudolf Krajčovič, Pavol Žigo
 
Bratislava: Univerzita Komenského 2006

Obsah

SLOVENČINA PRE CUDZINCOV. Praktická fonetická príručka. (2005)

Autori: Jana Pekarovičová, Ľudmila Žigová, Michaela Palcútová, Jozef Štefánik
Bratislava: Stimul 2005

Fonetická príručka je zameraná na osvojovanie a nácvik štandardnej slovenskej výslovnosti. Základom učebnice sú praktické cvičenia určené na počúvanie, čítanie a opakovanie typických fonetických, ortoepických a prozodických javov spisovnej slovenčiny. Príručka podáva stručný výklad o správnej artikulácii slovenských hlások a poskytuje prehľad o fungovaní zvukovej stavby slovenčiny. Osobitnú časť príručky tvoria kontrastívne cvičenia zamerané na problémové javy pri osvojovaní zvukovej stavby slovenčiny so zreteľom na typické chyby frekventantov z príslušných jazykových oblastí a kapitola z teórie slovenskej výslovnosti.

SLOVACICUM: kapitoly z dejín slovenskej kultúry (2004)

Spoluautor: Pavol Žigo
 
Bratislava: Acad. Electronic Press 2004.

Obsah

PRINCÍPY JAZYKA (2003)

Autori: Juraj Dolník, Jozef Mlacek, Pavol Žigo
Bratislava: Univerzita Komenského 2003

Autori rozoberajú princíp prirodzenej dominancie v rámci rozsiahlej výskumnej témy týkajúcej sa prirodzenej orientácie v jazyku. Vychádza sa z analýzy prirodzenej orientačnej situácie a osvetľuje sa pôsobenie princípu prirodzenej dominancie v stavbe jazykových jednotiek. Výklad ozrejmuje pole pôsobnosti tohto princípu.

Obsah

LEXIKOLÓGIA (2003)

Autor: Juraj Dolník
Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2003

Práca nadväzuje na predchádzajúcu monografiu, rozširuje pohľad na lexikálnu jednotku a prezentuje analytický obraz lexikálnej zásoby ilustrovaného príkladmi zo súčasného slovenského jazyka. Lexikálna sémantika sa vykladá z hľadiska klasickej systémovej lingvistiky, prototypovej teórie, ako aj zo zorného uhla lingvistickej pragmatiky a kognitívnej sémantiky. Výklad zahŕňa aj sociolingvistický aspekt lexikálnej zásoby.

Obsah

SLOVENČINA AKO CUDZÍ JAZYK. Predmet aplikovanej lingvistiky. (2004)

Autorka: Jana Pekarovičová
Bratislava: Stimul 2004

Publikácia je výsledkom odborného štúdia, vlastného aplikovaného výskumu, medzijazykového porovnávania, ale najmä syntézou postrehov a skúseností z vyučovania cudzincov na Slovensku i z lektorského pôsobenia na zahraničných univerzitách. Cieľom práce je predstaviť problematiku slovenčiny ako cudzieho jazyka so zreteľom na vnútrojazykové, medzijazykové i mimojazykové vzťahy a zároveň snaha o pomenovanie a vymedzenie špecifických vlastností slovenčiny z pohľadu cudzincov, čím autorka práce rozvíja vlastnú lingvodidaktickú koncepciu slovenčiny ako cudzieho jazyka.

Obsah

SLOVENSKO-FRANCÚZSKE JAZYKOVÉ VZŤAHY (2002)

Autorka: Oľga Orgoňová
Bratislava: Univerzita Komenského 2002

Jadrom prvej časti práce je interpretácia podôb adaptácie galicizmov v súčasnej slovenčine. V druhej časti sa presúva záujem autorky od paradigmatického slova k textom. V interpretovaných verziách vybraných prekladov z francúzskej prózy a drámy do slovenčiny autorka sleduje podmienenosť jazykového stvárnenia prekladu prózy jestvujúcou aktuálnou podobou národného jazyka v závislosti od času, v prípade drámy v závislosti od cieľa realizácie – raz ako knižnej verzie, inokedy ako scenára pre javisko a napokon ako vlastnej hereckej realizácie vrátane zvukového podania a improvizačných aktualizácií.

Obsah

SLOVAKISTIKA V ZAHRANIČÍ (2001)

Autorka: Jana Pekarovičová
Bratislava: Stimul 2001

Informatórium o histórii, súčasnom stave i perspektívach slovakistiky na zahraničných univerzitách, ktoré vzniklo na základe spolupráce s lektormi slovenského jazyka a kultúry v zahraničí a zahraničnými slavistami a slovakistami. Predstavuje teritoriálnu charakteristiku slovakistických pracovísk a lektorátov vzhľadom na nové geopolitické pomery v strednej a východnej Európe a koncepciu i problémy prezentácie slovenského jazyka a slovenskej kultúry vo svete.

Obsah

SPISOVNÁ SLOVENČINA A JEJ POUŽÍVATELIA (2000)

Autor: Juraj Dolník
Bratislava: Stimul 2000

 
V knihe sa systematicky vykladá diferenciácia teórie spisovnej slovenčiny a jej kultivovania v slovenskom jazykovednom prostredí. Konfrontuje sa klasický systémovolingvistický prístup k spisovnému jazyku s pragmatickolingvistickým nazeraním a argumentuje sa v prospech budovania novej teórie spisovného jazyka a jazykovej kultúry.

PRÍRUČKA K DEJINÁM SPISOVNEJ SLOVENČINY (1999, 2004)

Autori: Rudolf Krajčovič, Pavol Žigo
 
Bratislava: Univerzita Komenského 1999, 2004

Obsah

ZÁKLADY LINGVISTIKY 1999)

Autor: Juraj Dolník
Bratislava: Stimul 1999

Publikácia podáva analytický obraz systémovej, kognitívnej a pragmatickej lingvistiky s informáciami o jazykovej typológii, ako aj o sociolingvistike. Výklady sú prioritne zamerané na objasňovanie termínov s cieľom sprostredkovať čitateľovi priezračnú pojmovú sieť. Kniha je určená na pedagogické účely a slúži ako terminologický informačný zdroj doktorandov.

Obsah

PRINCÍPY STAVBY, VÝVINU A FUNGOVANIA JAZYKA (1999)

Autori: J. Dolník, E. Bajzíková, J. Mlacek, E. Tomajková, P. Žigo
Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komenského 1999

Autori v samostatných príspevkoch predstavujú všeobecný teoretický rámec a cieľ programu i jednotlivé princípy ako: princíp ekvivalencie (J. Dolník), princíp analógie a princíp vývinu (P. Žigo), princíp spájateľnosti (E. Bajzíková), princípy vzniku a uplatňopvania frazeológie (J. Mlacek) a princípy prirodzenosti a jednoduchosti v zvukovej rovine hovorovej slovenčiny (E. Tomajková). Príspevky podávajú výklad chápania princípov ako riadiacich faktorov stavby, vývinu a fungovania jazyka. Výklad motivuje k vstupu do výskumnej sféry explanačnej lingvistiky. Ukážkou explanácie na základe princípov je rozbor princípu ekvivalencie s ilustráciami zo súčasnej spisovnej slovenčiny.

Obsah

TEXTOVÁ LINGVISTIKA (1998)

Autori: Juraj Dolník, Eugénia Bajzíková
Bratislava: Univerzita Komenského 1998

Kniha je určená predovšetkým študentom s jazykovedným zameraním a približuje čitateľovi problémy lingvistickej analýzy textu, štruktúrno-funkčného a pragmatického prístupu k nemu.

GALICIZMY V SLOVENČINE (1998)

Autorka: Oľga Orgoňová
Bratislava, Stimul 1998.

Publikácia podáva ucelenú charakteristiku špecifickej vrstvy lexikálnej zásoby slovenčiny, a to galicizmov ako slov francúzskeho pôvodu. Po historickom náčrte francúzsko-slovenských mimojazykových súvislostí jazykových kontaktov Slovákov s Francúzmi obsahuje práca systémovolingvistické analýzy galicizmov z gramatického, slovotvorného, sémantického i kvantitatívneho hľadiska. Súčasťou je aplikačná kapitola o produktoch medzijazykovej interferencie zohľadňujúca potreby translatologickej a didaktickej praxe.

Obsah

KATEGÓRIA ČASU V SLOVENSKOM JAZYKU (1997)

Autor: Pavol ŽigoBratislava:
Univerzita Komenského 1997

Obsah

POROVNÁVACÍ OPIS LEXIKÁLNEJ ZÁSOBY (1993)

Autori: Juraj Dolník, Jana Benkovičová, Alexandra Jarošová
Bratislava: Veda 1993.

State J. Dolníka sa dotýkajú teoretických základov interlingválneho porovnávania lexikálnej zásoby s dôrazom na metodológiu a poznávacie zdroje systematickej medzijazykovej konfrontácie. Výklady sa ilustrujú príkladmi zo súčasnej slovenčiny, nemčiny a ruštiny.

Obsah

LEXIKÁLNA SÉMANTIKA (1990)

Autor: Juraj Dolník
Bratislava, Univerzita Komenského 1990

Monografia podáva prehľad o výsledkoch analýzy lexikálneho významu z perspektívy systémovo-funkčnej teoreticko-metodologickej koncepcie s prihliadaním na gnozeologické nazeranie na problematiku významu. Slovo sa pertraktuje aj vo vzťahu k spôsobom existencie jazyka.  

Obsah