Таймлайн

9. novembra 2017

sa na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií uskutočnila prednáška prof. Maxima Krongauza na tému Русский язык на грани нервного срыва (Ruština na pokraji nervového zrútenia).

19. októbra 2017

sa na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií konala zaujímavá prednáška filmového teoretika a kritika doc. Martina Ciela z Katedry audiovizuálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU na tému Čo ponúka ruská kinematografia.

9. júna 2017

sa na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií uskutočnila konferencia doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov s názvom Mladá rusistika - nové tendencie a trendy IV. Tohtoročnej konferencie sa zúčastnilo 15 účastníkov z 5 krajín. Príspevky účastníkov už tradične odzneli v štyroch sekciách - lingvistickej, literárnovednej, translatologickej a v sekcii dejín a kultúry Ruska a krajín Východného partnerstva.

25. apríla 2017

sa na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií uskutočnilo katedrové kolo ŠVOK. Prvé miesto s príspevkom Ohlas filozofie L. N. Tolstého na Slovensku obsadil Bc. Matej Pemčák. Na druhej priečke sa umiestnila Nikoleta Ziliziová s príspevkom Cirkus Šardam ako absurdná dráma a na treťom mieste skončila Bc. Dominika Sajanová s príspevkom Arménska genocída v diskurze krajín východnej Európy. Víťazom srdečne blahoželáme a všetkým zúčastneným ďakujeme za zaujímavé príspevky.

5. apríla 2017

sa v Zichyho paláci uskutočnilo slávnostné udelenie Visegrádskej literárnej ceny za rok 2016 Sofii Andruchovyčovej za román Felix Austria. Autorka sa odovzdávania zúčastnila osobne a poďakovala početnému publiku z radov študentov i verejnosti so záujmom o literatúru. Cenu v mene Univerzity Komenského odovzdával prorektor UK Vincent Múcska. Po slávnostnom udelení ocenenia prišiel na rad koncert ukrajinskej divy Mariany Sadovskej a jej performatívnemu prevedeniu tradičných ukrajinských ľudových piesní.

5. apríla 2017

sa na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave konal 10. ročník Modelovej konferencie Fakulty medzinárodných vzťahov, ktorej hlavnou úlohou je poskytnúť študentom možnosť aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky do praxe. Podujatia sa zúčastnili naši študenti štvrtého a piateho ročníka, ktorí tlmočili v rámci Energeticko-bezpečnostnej sekcie s témou ropa. 

29. marca 2017

navštívil KRVŠ nový ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Jurij Muška spolu s prvou tajomníčkou Svitlanou Hončarevskou. Na stretnutí s našimi študentami pán veľvyslanec priblížil aktuálnu situáciu v Ukrajine a zároveň prisľúbil častejšie návštevy akademickej pôdy, ako aj založenie ukrajinského kultúrneho centra na Slovensku.

11. – 13. novembra 2016

sa na KRVŠ uskutočnil rad podujatí v rámci projektov Ukrajina v pohybe a Visegrad Eastern Partnership Literary Award. Dôležitou súčasťou projektu Ukrajina v pohybe je prezentácia ukrajinskej literatúry na bratislavskom knižnom festivale Bibliotéka. To najlepšie z produkcie prestížnych ukrajinských vydavateľstiev bolo prezentované od štvrtka 10. novembra do nedele 13. novembra 2016 v projektovom stánku. Veľtrhu sa zúčastnili  vydavateľstvá Stary Lev (Ľvov), Discursus (Ivano-Frankivsk), Meridian Czernowitz (Černovice) a Acta (Charkov) a spolu s nimi ich autori Sofia Andruchovyčová, Andrij Ľubka, Olexander Bojčenko, Tetiana Maľarčuková a Taras Prochasko. Prezentácie a stretnutia s autormi prebiehali priamo v stánku Ukrajiny v pohybe a v rámci pódiového programu Bibliotéky sa uskutočnila debata o ukrajinskom knižnom trhu. Program spisovateľov na Slovensku sa však neohraničil len veľtrhom Bibliotéka – 14. 11. sa za účasti T. Prochasku uskutočnila diskusia o literárnej Ukrajine v pohybe a prezentácia slovenského prekladu prózy T. Prochaska Z toho sa dá spraviť niekoľko poviedok v Zemplínskej knižnici Gorazda Zvonického v Michalovciach. V rámci projektu VEaPLA sa 11. 11. 2016 uskutočnilo odovzdávanie literárnej ceny Východného partnerstva za rok 2015. Stretnutie v slávnostnej atmosfére Moyzesovej sály poctilo návštevou nielen vedenie UK, ale aj vyššie spomínaní ukrajinskí spisovatelia. V oficiálnej časti programu bola symbolicky odovzdaná cena autorovi knihy roka 2015 Akramovi Ajlislimu, ktorý na podujatie nemohol pricestovať. V druhej, menej oficiálnej časti predviedli svoje umelecké zručnosti nielen študenti katedry, ale aj ukrajinský spisovatelia a študenti ukrajinčiny z radov KRVŠ. Súčasťou podujatia bola aj prezentácia tvorby ukrajinských spisovateľov a prekladu knihy Kamenné sny Akrama Ajlisliho do češtiny a slovenčiny (autorkou slovenského prekladu je dr. N. Cingerová).

27. mája – 4. júna 2016

Prešli sme vyše 6000 km, lietadlom a autobusom, čosi málo peši a poniektorí aj na bickyloch, štvorkolke a lanovkách (a pár metrov aj na lanovke na ručný pohon). Po Gruzínsku sme najazdili asi 1400 km a spoznali sme starovekú Kolchidu, Kachetiu i Adžarsko. Malebné i moderné Tbilisi sme zažili v horúcom dni, a aj v noci, videli sme ho z pontónu na rieke Mtkvari, a aj zhora, z vyhliadky na Mtacminde. Prechádzali sme sa po  Batumi, rýchlochôdzu sme trénovali v Prométeovej jaskyni neďaleko Kutaisi, pozreli sme si Stalinovo múzeum v Gori, kde nás kadečo prekvapilo, užasnutí sme zmokli v starobylom pieskovcovom mestečku Upliscichi, pod Kazbegom sme zažili kaukazský offroad na Gergetskú Trojicu (2200 m n.m.), osprchoval nás hádam 20 m vysoký Mtiralský vodopád a urobili sme si túru v pralese s oleandrami a (vraj) množstvom hadov,  kde sa (poniektorí) aj okúpali horskom jazierku. Takmer všetci z 22 účastníkov okúsili slanosť Čierneho mora a silu slnka na batumských plážach (zopár z nás pritom zabudlo na krém). Na cestách nás často hostili domácou kuchyňou, chačapuri, chinkali, cinandali a čačou. Videli sme, ako sa robí tradičné gruzínske víno a spravili sme si vlastnú čurčchelu. Keď sa blížil deň odchodu, urobili sme si seminár pod borovicami na brehu mora. Viacerí z nás po ceste z letiska na stanicu Keleti usúdili, že vzhľadom na nízku cenu zájazdu možno prispieť osobitným poplatkom na budapeštiansku MHD. Zasa sme sa niečo naučili o krajine, ľuďoch, ale najmä o komunikácii. Viac foto a reportov účastníkov exkurzie na:

https://www.facebook.com/<wbr />groups/1296673883694062/

-ľm-

26. mája 2016

sa v KC Dunaj uskutočnila premiéra predstavenia Mikroskop, ktoré nacvičilo rusistické divadlo Rusalka. Študentské divadlo vzniklo pri Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií FiF UK v priebehu tohto akademického roka. Večer venovaný ruskému divadlu bol doplnený aj o hudobné vstupy Borisa Fedoroviča, Ivana Posokhina a Sergeja Molodcova. Večer sa stretol s pozitívnymi reakciami publika a Rusalka už svojim priaznivcom prisľúbila ďalšie predstavenie v priebehu budúceho akademického roka.

28. apríla 2016

sa na KRVŠ uskutočnilo katedrové kolo Študentskej vedeckej a odbornej konferencie. Záujem študentov predčil očakávania - konferencie sa zúčastnilo 8 študentov, ktorí odprezentovali svoje práce venované najrôznejšim oblastiam výskumu - antickými motívmi v poézii Žukovského počnúc, sibírskym punkom Jegora Letova a Jany Ďagilevovej končiac. Komisia po krátkej porade udelila tretie miesto S. Holečkovej a jej prezentácii s názvom Ruské precedentné fenomény v súčasnom diskurze o situácii na Ukrajine, druhé miesto J. Kapičiakovi a jeho práci Rutina ako tvorivá a existenčná stratégia. Jeden z aspektov tvorby D. Prigova a víťazkou sa stala Z. Chabová s prácou Sovietizmy v súčasnom slovenskom diskurze po roku 2000. Víťazom srdečne gratulujeme!

16. apríla 2016

sa na KRVŠ uskutočnila akcia Тотальный диктант. Cieľom akcie je upozorniť na otázky gramotnosti a rozvíjať gramotné písanie. Diktát sa realizuje súčasne v desiatkach rôznych miest v Rusku i na celom svete. V tomto roku sa táto vzdelávacia akcia uskutočnila v 4 slovenských mestách - Martine, Trenčíne, Nitre a v Bratislave, kde ho zastrešila naša katedra. Organizačne sa na podujatí podieľalo aj Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike a lektor katedry Sergej Grigorievič Molodcov. Diktátu sa zúčastnilo 9 študentov KRVŠ, pričom niektoré práce boli na mimoriadne kvalitnej úrovni.

13. apríla 2016

sa na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave konalo finálne plenárne zasadnutie Modelovej konferencie Fakulty medzinárodných vzťahov 2016. Tohtoročný 9. ročník konferencie bol zameraný na aktuálne výzvy Európskej únie (Regionálny dialóg o migračnej a azylovej politike, Energetická bezpečnosť Európy, Dlhodobé financovanie boja proti klimatickým zmenám) a uskutočnil sa pod záštitou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka v spolupráci s Euroatlantickým centrom.

Modelová konferencia má už stále miesto v príprave študentov rusistiky v oblasti odborného prekladu a simultánneho tlmočenia a tradične jej predchádzajú dva semestre usilovnej práce na prekladových aj tlmočníckych seminároch. Tohto roku nám pripadla téma pre rusistov ako ušitá, a to Energetická bezpečnosť Európy. Naša práca sa už tradične komplikuje tým, že drafty memoránd, stanoviská jednotlivých krajín aj samotné rokovania sú v angličtine, takže prv, než sa dostaneme k prekladaniu/tlmočeniu do ruštiny, musíme sa prelúskať cez texty v angličtine. Som preto hrdá na všetkých študentov nielen špecializácie ruský jazyk a kultúra, ale aj odboru ruské a východoeurópske štúdiá, ktorí sa príprav aj samotnej konferencie zúčastnili, a osobitne by som chcela vyzdvihnúť najmä kvantitu a kvalitu práce odvedenej našimi dievčatami študujúcimi ruštinu v kombinácii s angličtinou, ktoré okrem pilotného tlmočenia našej sekcie z angličtiny do slovenčiny ešte aj navyše tlmočili celý otvárací ceremoniál zo slovenčiny do angličtiny! Tiež sme vďační profesionálnym tlmočníkom zo SAPTu pani Perle Farkašovej a pánovi Petrovi Bajčíkovi, ktorí našim študentom po konferencii poskytli fundovaný feedback.

S. Medlenová

12. – 13. apríla 2016

sa na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdii v rámci projektu Visegrádska literárna cena Východného partnerstva (VEaPLA) koordinovaného Univerzitou Komenského v Bratislave uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia  Literatúra a dejiny slavistiky. Konferencia sa konala pod patronátom Komisie pre dejiny slavistiky pri Medzinárodnom komitéte slavistov. V deň otvorenia konferencie po uvítacom príhovore dekana fakulty prof. Šušola odzneli príspevky na témy: В. Н. Перетц: методологические взгляды на изучение истории литературы (Robinson, RF), Roman Jakobson a Pražský lingvistický kroužek v meziválečném období (Zelenka, ČR), Славистика и русский романтизм: несостоявшаяся встреча (Aloe, Taliansko), Человек, текстология, поэтика в научной  концепции Д. С. Лихачева (Sazonová, RF), Die russische Literatur bis zum Jahre 1917 – ihre Vermittlung in Deutschland (Schaller, Nemecko), L’influenza di Tommaseo sulla raccolta Canti popolari serbi di Giovanni Nikolić (Bradaš, Srbsko), Bilingwizm, transkulturowość i tożsamość białoruska (Pálfalvi, Maďarsko), Od literatúry národov ZSSR k národným literatúram postsovietskeho priestoru: prípad Bieloruska, Ukrajiny a Azerbajdžanu (Matejko, SR), Rusistické impulzy slovenského literárnovedného štrukturalizmu (Eliáš, SR), Вопросы филологии в переписке А. А. Потебни со славянскими учеными (Frančuk, Ukrajina), Kopitars Beziehungen zu Deutschen Gelehrten (Bonazza, Taliansko), Glagolski fragmenti v NUK Ljubljana (Babič, Slovinsko). Nasledujúci deň v dopoludňajších hodinách zazneli vystúpenia: K nálezu rukopisných básní P. O. Hviezdoslava - „návrat“ k rodinnej pozostalosti Alberta Pražáka (Zelenková, ČR), Славистика и переписка брненских филологов  (Pospíšil, ČR), Год 1847, или О том, почему не состоялась встреча Пантелеймона Кулиша с Людовитом Штуром (Poliščuk, Ukrajina), Bogdan Petriceicu Hasdeu, první lingvista a slavista v Rumunsku (Paliga, Rumunsko), Литераторы – популяризаторы знаний o славянских народах. Случай многотомной «Живописной России» последней четверти XIX в. (Gorizontov, RF).

Originálne a tematicky rôznorodé príspevky účastníkov, popredných slavistov z 11 európskych krajín boli sprevádzané produktívnou vedeckou diskusiou, ktorá pokračovala aj v rámci spoločného večerného kultúrneho programu v Bratislave a takisto aj nasledujúci deň, počas poobedňajšieho poznávacieho výletu do Pezinku. 

9. - 12. apríla 2016

sa v kine Lumière uskutočnila filmová prehliadka s názvom Dni filmu Východného partnerstva. Malú prehliadku východoeurópskych filmov a filmov z produkcie krajín V4 o východnej Európe organizuje Univerzita Komenského v rámci projektu Visegrad Eastern Partnership Literary Award, ktorý sa zameriava na súčasné literatúry krajín bývalého ZSSR. V rámci prehliadky mohli diváci vzhliadnuť 10 hraných a dokumentárnych filmov - klasikou počnúc (napr. Cigáni idú do neba), pokračujúc súčasnou oceňovanou filmovou tvorbou (napr. Kukuričný ostrov) a končiac aktuálnymi prepracovanými dokumentárnymi filmami (napr. PMR). Filmy boli sprevádzané úvodným slovom doc. Matejka, fundovanými komentármi doc. Dudkovej  z Ústavu filmovej a divadelnej vedy SAV a prof. Kusej, na niektorých projekciách sa zúčastnili aj samotní tvorcovia - dokonca až z Estónska pricestovala dokumentaristická dvojica Meelis Muhu a Kristina Norman, autori filmu PMR (Podnestersko). Veľmi prínosné boli aj diskusie po projekciách. Podujatie takýchto rozmerov a kvality sa podarilo zrealizovať hlavne vďaka podpore Vyšehradského fondu, nezištnej pomoci študentov-dobrovoľníkov a veľmi ústretového personálu kina Lumièr, za čo patrí všetkým veľká vďaka. Zároveň ďakujeme aj študentom, v prvom rade Dávidovi Sasaiovi, ktorí aktívne prispeli k formovaniu programu festivalu a aj v budúcom roku privítame návrhy a filmové tipy z radov študentov. 

14. - 21. marca 2016

sa na Filologickej fakulte Petrohradskej štátnej univerzity uskutočnil 45. ročník Medzinárodnej vedeckej filologickej konferencie. V tomto roku sa na konferencii zúčastnilo viac ako 800 vystupujúcich z rôznych krajín sveta. Konferencia pokrýva široké spektrum lingvistických výskumov a príspevky sú rozdelené do viac ako štyridsiatich sekcii. Katedru rusistiky a východoeurópskych štúdií na konferencii reprezentovala dr. Dulebová (sekcia Обучение русскому языку как иностранному: теория и практика), dr. Medlenová (sekcia Актуальные вопросы изучения грамматики (русско-славянский цикл), dr. Cingerová a Mgr. Hrčková (obe v sekcii Социолингвистика). Príspevky všetkých zúčastnenýchvyvolali plodné diskusie v jednotlivých sekciách a príspevok dr. Dulebovej dokonca vyjde v zborníku vybraných prác konferencie. 

3. marca 2016

sa na KRVŠ uskutočnila prednáška predstaviteľov ruskej mimovládnej organizácie Golos, ktorá sa zaoberá monitoringom volieb. Lilija Šibanovová a Roman Udot študentom priblížili politickú scénu a volebný systém v Ruskej federácii. Na konkrétnych príkladoch ilustrovali, akým spôsobom môže prebiehať falzifikácia výsledkov volieb. Vo svojom vystúpení sa tiež dotkli otázky legislatívneho rámca, v ktorom pôsobia mimovládne organizácie v Rusku. V tejto súvislosti sa tematizoval predovšetkým Zákon o zahraničných agentoch schválený v roku 2012. V následnej diskusii so študentmi sa otvorila aj otázka krymského referenda a otázka ruských parlamentných volieb 2016. 

2. marca 2016

sa na KRVŠ uskutočnila prednáška Černobyľ - 30 rokov po havárii jadrovej elektrárne turistickej sprievodkyne Mgr. M. Bušovskej, ktorá okrem množstva zaujímavých a málo známych detailov predstavila aj unikátne zábery z vlastnej fotogalérie. Ďakujeme, Michaela.

21. októbra 2015

sa otvorila nová čitáreň našej katedry v miestnosti č. 230 – knižnica projektu Vyšehradská literárna cena Východného partnerstva (Visegrad Eastern Partnership Literary Award - VEaPLA), v ktorej sa nachádzajú knižné tituly z krajín Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina. Miestnosť zároveň slúži študentom aj na prípravu a štúdium, na debaty a oddych. K dispozícii je občerstvenie vo forme nápojov. Čitáreň je otvorená v pondelok od 11.00 do 14.00, v utorok od 9.00 do 15.00, v stredu od 10.45 do 17.00, vo štvrtok od 10.50 do 17.30 s prestávkou medzi 14.00-15.00, v piatok 10.00 do 12.00.

16. október 2015

sa uskutočnil workshop spojený so zasadaním jury projektu Visegrad Eastern Partnership Literary Award (www.veapla.eu). V rámci workshopu odznela informácia o obsahu pripravovaného čísla časopisu Eastern Partnership Literary Review 2/2015, ktorý vychádza na UK v rámci projektu. Prvé tohtoročné číslo (1/2015) je už k dispozícii v tlačenej aj elektronickej podobe.
Medzinárodná jury súťaže o Knihu roka 2016 posudzovala finálny výber 9 titulov: Arménsko - Vahram Martirossian: Láska v Moskve; Bielorusko - Svetlana Alexijevič: Čas second hand; Gruzínsko - Aka Morčiladze: Plachý Emerald; Moldavsko - Vladimir Beşleagă: Hlasy alebo Dvojitá samovražda pri jazerách a Dumitru Crudu: Američan v Kišiňove; Ukrajina - Rostyslav Čopyk: Zbierka esejí, Konstantyn Moskalec: Alarm, Sofija Andruchovyč: Felix Austria a Boris Chersonskij: Otvorený denník).
Jury pozostávajúca z domácich i zahraničných členov rozhodla o pridelení ceny Sofii Andruchovyč.

V letnej škole na Sibíri (2015)

Vďaka grantu Tomskej štátnej univerzity (RF), ktorý sa mi podarilo vyhrať v máji 2015, som strávila 3 úžasné letné týždne na Sibíri v Tomsku. Grant zahŕňal ubytovanie, školu, výlety a obedy. Na mieste sme dostali ešte tzv. ,,stravné“, z ktorého sme mohli pokryť základné výdavky. Náklady na cestu tam a späť som hradila z vlastných prostriedkov.

Tomská štátna univerzita (Tomskij gosudarstvennyj universitet), historicky prvá univerzita na Sibíri (1888), sa dnes považuje za jednu z najlepších v Rusku (po Moskovskej a Sankt- Peterburgskej univerzite) a právom patrí do skupiny QS World University Rankings 2015/2016, organizovala letnú školu už tretí rok, no teraz prvýkrát aj pre zahraničných študentov. To si samozrejme všimla aj tamojšia televízia a ani nevieme ako, na druhý deň sme sa ocitli v ruských večerných televíznych novinách.

Prílet uprostred lesa ma zaskočil, ale všetko sa zmenilo k lepšiemu, keď nás ubytovali v  novom internáte. Veľká moderná 16 pochodová budova medzi krásnymi drevenými domčekmi sa nedala prehliadnuť.

Tomsk je milé „malé“ ruské mestečko s pol miliónom obyvateľov.  Pohľad naň vás vráti o niekoľko rokov späť. Staré drevené domčeky ako z  Mrázika, žiguláky, maršrutky (malé autobusíky) sú na každom rohu. Obchodíky s potravinami a veľmi milým personálom, kde vám dokonca v prípade potreby odtrhnú aj bazalku zo záhrady, keďže ju nepredávajú.

Tomiči sú veľmi srdeční a úprimní ľudia. Starali sa o nás a snažili sa nám ukázať čo najviac zo svojej kultúry.

Každý deň nám škola začínala o 8 ráno. Kurz intenzívneho ruského jazyka bol rozdelený na dve časti - na praktickú a gramatickú. Rozprávali sme sa na rôzne témy, spievali ruské pesničky a hrali hry. Po obede mali pre nás vždy vymyslený bohatý program. Návšteva múzeí, rôznych podujatí (bábkové divadlo, jarmok), alebo masterskaja – čo boli ručné práce a teda moja obľúbená časť vyučovania. Maľovali sme drevené lyžičky s typickými ruskými ornamentmi, vyrábali kokošniki – časť ruského kroja, niečo ako náš čepiec.

Raz nám zorganizovali i Sibírsku večerinku, kde nás učili hrať ich tradičné hry, ľudové piesne, či tance. Keďže sa to odohrávalo v parku pred univerzitou, postupne sa pridávali aj nadšení okoloidúci. Druhú časť programu sme mali na starosti my, študenti. Každá národnosť sa musela prezentovať vlastnou kultúrou. Na začiatku každý povedal v skratke niečo o svojej krajine a potom sme si zahrali ich národnú hru.

Rusko je čarovné... neriešiš, či tečie teplá voda, či môže byť v lete na Sibíri 30 stupňov Celzia, prekvapí ťa počiatočná rezervovanosť ľudí, ktorá sa behom dňa zmení na priateľskosť, pohostinnosť a obrovskú srdečnosť. Už po pár dňoch im odpustíš všetky malé detaily a vnímaš len ich láskavosť a veľké srdce.

Som veľmi vďačná, že sa mi naskytla táto príležitosť a že som sa ju nebála využiť, aj keď leto v ďalekej Sibíri medzi medveďmi a losmi pre niekoho nemusí vyzerať veľmi prívetivo. Pre veľkých zimných nadšencov tento rok organizujú aj zimnú školu, takže neváhajte a prihláste sa! Naozaj to stojí za to. Naučíte sa nielen lepšie po rusky, spoznáte hlbšie ruskú kultúru, zoznámite sa s mentalitou iných národov, ale v neposlednom rade pochopíte lepšie i sami seba.

Lujza Haláková, študentka 2. ročníku bpFRRU

 

2015/2016

Stáž v Moskve v akademickom roku 2015/2016

5. októbra 2015

sa uskutočnilo zasadnutie katedry, na ktorom sa zúčastnili aj členovia novokonštituovanej Študentskej rady KRVŠ, ktorú tvoria zástupcovia jednotlivých ročníkov a odborov. V bakalárskom  stupni 1. ročník zastupujú A. Maximović, M. Štěpánek a G. Kapušová, 2. ročník M. Cikatricisová a M. Capík, 3. ročník M. Mrekaj a P. Patzeltová. V magisterskom stupni zastupuje 1. ročník M. Jurkemíková a I. Zemanová, 2. ročník I. Sečíková a F. Tvrdoň. Zástupcovia študentov vystúpili na zasadnutí s viacerými podnetnými návrhmi, ktoré podnietili diskusiu o praktických otázkach organizácie štúdia na KRVŠ. Katedra rusistiky a východoeurópskych štúdií víta všetky študentské iniciatívy a teší sa na ďalšiu spoluprácu.

2. septembra 2015

vyšlo prvé tohtoročné číslo časopisu Eastern Partnership Literary Review. Časopis vychádzajúci v rámci medzinárodného projektu Vyšehradská literárna cena Východného partnerstva (Visegrad Eastern Partnership Literary Award - VEaPLA) sa venuje predovšetkým literatúre a dianiu v literárnom živote Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny. Elektronická podoba je dostupná TU.

20. mája 2015

sa na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií uskutočnilo stretnutie s pedagógmi, študentami a doktorandmi Juhoukrajinskej pedagogickej univerzity K. D. Ušinského. Študenti a doktorandi sa v rámci stretnutia predstavili s prezentáciami, ktoré sa týkali kultúrneho pozadia života v mnohonárodnostnej Odesse a súčasného diania na Ukrajine.

27. - 29. 4. 2015

vystúpila na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií s cyklom prednášok profesorka Varšavskej univerzity, pani Magdalena Dabrowska. Pani Dabrowska sa vo svojich prednáškach venovala otázkam sentimentalizmu a cestopisnej literatúry  v Rusku, ruským ženským časopisom, no predstavila študentom aj Varšavskú univerzitu.

9. apríla 2015

sme sa ako študenti Prekladateľstva a tlmočníctva AJ-RJ zúčastnili každorocnej Modelovej konferencie na Ekonomickej univerzite (študentské simulované rokovania na medzinárodnej úrovni), kde sme simultánne tlmočili čast Rozvojovej sekcie.
Samotnému tlmočeniu na konferencii predchádzala dvojsemestrová príprava počas hodín Simultánneho tlmočenia s Dr. Silviou Medlenovou a Odborného prekladu s Dr. Ninou Cingerovou, ktorým vdačíme za obrovskú pomoc, vedenie počas prípravy a podporu. Aj týmto spôsobom by sme im chceli vyjadriť veľkú vďaku, pretože možnosť zúčastniť sa takejto akcie vnímame ako skvelú skúsenosť pre nás nádejných budúcich tlmočníkov či prekladateľov, a bez ich pomoci by sme to určite nezvládli.
Počas prípravy sme na Odbornom preklade prekladali stanoviská jednotlivých krajín najprv z angličtiny do slovenčiny a následne do ruštiny, prípadne po zmenách, ktoré v stanoviskách v priebehu rokovaní nastali aj priamo z angličtiny do ruštiny. Tieto preklady sú dostupne na  modelovakonferencia.sk/sekcie/rozvojova-sekcia/.
Bola to pre nás naozaj výborná skúsenosť, poskytla nám  predstavu o tom, ako takéto oficiálne rokovania vyzerajú, keďže konferencia bola organizovaná na naozaj vysokej úrovni pod vedením supervízorky celej Modelovej konferencie Ing. Niny Galanskej z Ekonomickej univerzity.
Sme naozaj veľmi radi, že sme mali takúto možnosť a tešíme sa na budúci rok. Príprava je síce náročná, no spôsob, akým nám pomáha v rozvíjaní jazykových, tlmočníckych a prekladateľských kompetencií je skutočne neporovateľný.
Ina Sečíková

24. apríla 2015

sa uskutočnilo katedrové kolo Študentskej vedeckej a odbornej konferencie za účasti študentov a pedagógov Katedry rusistiky a východoeurópskych štúdií. Na prvých priečkach sa umiestnili študenti vyšších ročníkov v poradí Jakub Kapičiak (1moRV), Michal Mikuláš (2mpANRU) a Adam Záhorský (3boRV). Víťazom, ako aj ďalším zúčastneným, Kataríne Jalovej, Patrícii Patzeltovej (obidve 2boRV) a Jane Tomášovej (3boRV) gratulujeme!

27. marca 2015

sa na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií uskutočnila konferencia doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov s názvom "Mladá rusistika - nové tendencie a trendy III". Tohtoročná konferencia bola zatiaľ najväčšia: prihlásených bolo 39 prednášajúcich zo 7 krajín: Česka, Poľska, Maďarska, Talianska, Ruska, Estónsko a Slovenska. Zastúpení boli študenti 15 univerzít (z toho 4 slovenských). Účastníci odprezentovali svoje príspevky v štyroch sekciách: lingvistickej, literárnovednej, translatologickej a v sekcií dejín a kultúry. Príspevky vystupujúcich vyšli v recenzovanom zborníku, ktorý nájdete TU.

20. marec 2015

sa uskutočnil workshop spojený so zasadaním jury projektu Visegrad Eastern Partnership Literary Award (www.veapla.eu). V rámci workshopu odzneli prednášky, referujúce o súčasných trendoch v literatúrach krajín Východného Partnerstva. Osobitne zaujala prednáška hosťky z Jerevanu, Arevik Ashkharoyan.
Do finálneho výberu nominácií na Knihu roka 2015 postúpilo 12 titulov: Arménsko - Hračja Saribekian: Slnko dvojčiat; Azerbajdžan - Akram Ajlisli: Kamenné sny; Bielorusko - Aľherd Bacharevič: Deti Alindarky a Siarhej Dubavec: Modrá loď plávajúca po azúrovom mori; Moldavsko - Alexandru Cosmescu: Príjemné miesto, kde sa cítim ako doma a Oleg Serebrian: Pieseň mora; Ukrajina - Sofija Andruchovyč: Felix Austria, Alexej Čupa: Príbehy z môjho krytu, Volodymyr Rutkyvsky: Poterčatá, Juryj Vynnyčuk: Tango smrti a Jaroslav Meľnyk: Prečo ma neunavuje žiť.
Jury pozostávajúca z domácich i zahraničných partnerov projektu rozhodla o pridelení ceny Akramovi Ajlislimu.

18. februára 2015

sa na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií uskutočnilo slávnostné otvorenie výstavy ruských kníh, ktoré katedre venoval Dom ruského zahraničia Alexandra Solženicyna. Prezentáciu s výstavou slávnostne otvorili dekan fakulty prof. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD. a zástupca riaditeľa Domu ruského zahraničia A. Solženicyna Vladimír Sergejevič Ugarov. Podujatia sa zúčastnili študenti, vyučujúci katedry a iní vzácni hostia. V rámci prezentácie Domu ruského zahraničia Alexandra Solženicyna bol premietnutý krátky film. Ďalšou časťou podujatia bolo stretnutie s ruským básnikom a hlavným redaktorom literárno-umeleckého časopisu Junosť, Valerijom Fjodorovičom Dudarevom. Študenti sa dozvedeli podrobnejšie informácie o časopise, ako aj o súčasnej ruskej literatúre a jej úlohe. Niekoľko čísel časopisu sa dostalo priamo študentom. V rámci stretnutia s básnikom mali záujemcovia možnosť diskutovať aj o iných zaujímavých otázkach.

20. - 21. januára 2015

sa na Katedre slavistiky Pedagogickej fakulty Univerzity Hradec Králové uskutočnila dvojdňová medzinárodná konferencia Dialog Kultur VIII, ktorá bola venovaná jubileu významného rusistu prof. PhDr. Oldřicha Richterka, CSc. Katedru rusistiky na tomto podujatí reprezentoval doc. PhDr. Anton Eliaš, PhD., ktorý v rámci plenárneho zasadnutia zablahoželal jubilantovi a v programe konferencie vystúpil s príspevkom týkajúcim sa poézie A. A. Feta v slovenských prekladoch, a interní doktorandi Kristína Ševečková, Ivan Posokhin, Jaroslav Sommer a Katarína Hrčková.

3. decembra 2015

sa v Moyzesovej sieni uskutočnil slávnostný ceremoniál odovzdávania literárnej ceny Východného partnerstva. Cenu si z rúk rektora Univerzity Komenského prof. RNDr. Karola Mičietu, PhD. prevzal bieloruský spisvateľ Ihar Babkov. Práve odovzdávanie ceny je vyvrcholením tohtoročných aktivít v rámci projektu Vyšehradskej literárnej ceny Východného partnerstva, ktorý sa realizuje na katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií. Súčasťou podujatia bola aj prezentácia slovenského prekladu románu I. Babkova. Na podujatie prijali pozvanie zástupcovia Univerzity Komenského, Vyšehradského fondu a Slovenskej akadémie vied. Súčasťou podujatia bol aj výstavka kníh vydavatelstiev z V4 zameraná na východnú Európu, ktorú zastrešilo Literárne informačné centrum a kultúrne inštitúty ČR, Maďarska a Poľska v Bratislave.

22. októbra 2014

vyšlo októbrové číslo časopisu Naša univerzita, v ktorom nájdete aj informáciu o projekte Visegrad Eastern Partnership Literary Award, ktorý organizuje naša katedra v spolupráci s Medzinárodným vyšehradským fondom. Článok Mgr. Posokhina nájdete na strane 20!

8. októbra 2014

sa v rámci cyklu Nové knihy a výskumy uskutočnila prezentácia monografie Ruská literatúra 18. – 21. storočia (Veda). Monografia je  výsledkom  práce rusistov FiF UK v Bratislave, FiF Prešovskej univerzity v Prešove a ÚSvL v Bratislave pod vedením doc. Antona Eliaša. Práve doc. Eliaš počas prezentácie predstavil publikáciu po obsahovej stránke. Doc. Matejko, vedúci KRVŠ, predstavil vývoj slovenskej rusistiky a v rámci prezentácie vysúpil aj doc. Milan Žitný. Do podnetnej diskusie, ktorá sa uskutočnila na záver prezentácie, prispela prof. Kusá, prof. Zambor a iní.

4. júla 2014

sa na Katedre rusistiky a vychodoeurópskych štúdií uskutočnilo stretnutie partnerov projektu Vepla v rámci ktorého vystúpili s prezentáciami Mgr. Nina Cingerová, PhD., Mgr. Ivan Posokhin a Mgr. Katarína Hrčková. Na záver stretnutia zasadla medzinárodná jury projektu a rozhodla o udelení ceny VEaPLA za rok 2014 knihe Ihara Babkoua Khvilinka (Minsk, Logvinau, 2013). Autor bude odmenený finančnou prémiou 1300 € a kniha vyjde v preklade do slovenčiny.

19. mája 2014

Akademický senát Filozofickej fakulty UK vzal na vedomie zmenu názvu KRJL na Katedru rusistiky a východoeurópskych štúdií.

8. apríla 2014

na Katedre ruského jazyka a literatúry vystúpila s prednáškou na tému Sociálne funkcie literatúry v období krízy literaturocentrizmu dr. Larissa Kharitonová zo Štátnej univerzity E. A. Buketova v Karagande (Kazachstan). Prednáška umožnila poslucháčom zamyslieť sa nad funkciou literatúry v minulosti a jej úlohou v živote človeka dnes.

Kristína Ševečková

8. apríla 2014

sa na našom pracovisku už tradične konalo katedrové kolo Študentskej vedeckej a odbornej konferencie, na ktorom tento rok prvé miesto obsadila Veronika Konečná s témou Komunikačné stratégie Vladimira Putina venovanej okrem iného i budovaniu obrazu, imidžu ruského prezidenta a spôsobom jeho argumentácie, ako aj ďalším aspektom spojeným s jeho spôsobom vedenia krajiny. Ako druhá sa umiestnila Terézia Kučerová s témou Východiská a podoby pravoslávnej misie na ďalekom východe. Tretím oceneným je Johan Filo s literárnou prácou venovanou tvorbe Daniila Charmsa, v ktorej poskytol vlastný pohľad na nenávisť k deťom ako prvok, ktorý je spájaný s tvorbou tohto autora. Účastníkom ďakujeme a výhercom blahoželáme!

Veronika Knapcová

31. marca – 8. apríla 2014

absolvoval doc. Ľubor Matejko spoločne s Mgr. K. Hrčkovou cestu do Bieloruska a na Ukrajinu. Cieľom cesty bolo informovať partnerov z Minska, Mahyľova, Kyjeva a Ľvova o práci na projekte Visegrad Eastern Partnership Literary Award a oboznámiť s ním aj tamojších študentov. Na pracovných stretnutiach a besedách odznelo množstvo podnetných návrhov a otázok. Väčšina partnerov vyslovila vôľu čo najtesnejšie spolupracovať a pomôcť tak propagacii národných literatúr svojich krajín v krajinách V4.

27. marca 2014

sa študenti štvrtého a piateho ročníka našej katedry zúčastnili na Modelovej konferencii Ekonomickej univerzity. Projekt každoročne organizuje Fakulta medzinárodných vzťahov EÚ v Bratislave. Možnosť zatlmočiť si na tomto podujatí mali rovnako študenti OPT, ako aj kolegovia z RVŠ. Konferencia pozostávala z dvoch sekcií. Prvá sekcia bola zameraná na oblasť energetiky (Energetické zdroje Arktídy – vedenie globálnej energetickej bezpečnosti), druhá na oblasť politiky (Sýrske povstanie a občianska vojna – hľadanie mierového riešenia). Tlmočili sme politickú sekciu zameranú na pretrvávajúci konflikt v Sýrii. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, kedy nastala situácia, že sme niektorí tlmočili bez prípravy sekciu s neznámou terminológiu, tento rok k podobnej udalosti nedošlo. Dôkladná príprava, či už na jednotlivých kurzoch simultánneho, resp. konzekutívneho tlmočenia, alebo na odbornom preklade, nám zabezpečila v kabíne pocit istoty a pripravenosti. Pedagógovia našej katedry to opäť nezanedbali a venovali výučbu na jednotlivých kurzoch téme našej sekcie, takže nás naozaj nič zásadné nemohlo prekvapiť. Pre každého tlmočníckeho začiatočníka je táto skúsenosť veľkým plusom. Z pohľadu študentky piateho ročníka OPT hodnotím konferenciu ako prínosný projekt, nielen z hľadiska odborného (študent si osvojí terminológiu, po ktorej za bežných okolností možno nesiahne), ale aj z hľadiska ľudského, pretože témy, o ktorých sa na konferencii rokuje, sú globálne, často nemajú len regionálny charakter a sú v nich zaangažované medzinárodné spoločenstvá, ktorých súčasťou sme dnes aj my.

Oľga Adamiová

26. marca 2014

na Katedre ruského jazyka a literatúry vystúpil veľvyslanec Ruskej federácie na území Slovenskej republiky P. M. Kuznecov. Predmetom stretnutia bola situácia na Ukrajine a Kryme, oficiálne stanoviská a stratégie Ruska vo vzťahu k týmto otázkam.

Veronika Knapcová

17. marca 2014

sa na Katedre ruského jazyka a literatúry uskutočnila druhá prednáška gruzínskeho veľvyslanca Alexandra Nalbandova, ktorú venoval rozličným aspektom gruzínskej kultúry – výtvarníctvu, literatúre, hudbe (predovšetkým známej gruzínskej polyfónii spievanej a capella) a svetoznámej gruzínskej kinematografii (blízkej svojou poetikou tej talianskej). Nevynechal ani gruzínsku kultúrnu tradíciu – kultúru pitia vína a stolovania ako druhu celovečernej spoločenskej komunikácie. Hovoril o svojráznej poetike gruzínskych prípitkov, pri ktorej sa rečníci doslova pretekajú v obraznosti a metaforickosti. Inšpirovaný otázkou študentov venoval niekoľko slov aj gruzínskemu športu a slovensko-gruzínskej kultúrnej spolupráci. Spomenul i niekoľko faktov o možnostiach Slovákov zoznámiť sa s gruzínskou kultúrou. Obe prednášky boli pre nás významným prínosom.

Irina Dulebová

11. marca 2014

na Katedre ruského jazyka a literatúry vystúpil s prednáškou na tému Súčasné udalosti na Ukrajine Mgr. Jevgenij Rogovoj, PhD. z Katedry ukrajinských štúdií Charkovskej národnej univerzity rádioelektroniky. Mgr. Rogovoj poslucháčom objasnil viaceré faktory, ktoré ovplyvňujú súčasný stav na Ukrajine a priblížil tiež možné scenáre vývoja konfliktu a perspektívy krajiny do budúcna. Počas prednášky sa študenti dozvedeli aj informácie o aktuálnom priebehu protestov na Ukrajine a súčasnej situácii na Kryme.

Daniela Krajčírová 

10. marca 2014

poctil Katedru ruského jazyka a literatúry návštevou veľvyslanec Gruzínska Alexander Nalbandov. Uviedol tak prvú z dvoch prednášok, ktorú venoval predovšetkým medzinárodným vzťahom Gruzínska a ich rozvoju. Poukázal na niekoľko dôležitých momentov, ktoré majú Gruzínsko a Slovensko spoločné, neopomenul však ani rozdiely medzi nimi s ohľadom na určujúce faktory. Ďalej hovoril o medzinárodných zoskupeniach a zmluvách, ktorých je Gruzínsko signatárom. Študenti sa okrem uvedených otázok zaujímali aj o postoje krajiny k aktuálnej situácii na Ukrajine.

Veronika Knapcová

26. februára 2014

sa na Katedre ruského jazyka a literatúry uskutočnila prednáška Dr. Petra Vagnera venovaná súčasným udalostiam na Ukrajine. Dr. Vagner predstavil pozadie vzniku vyhrotenej situácie a v rámci diskusie odznelo niekoľko zaujímavých študentských otázok.

Katarína Hrčková

Fínsko 2014

Milión a jedna breza – päť mesiacov vo Fínsku (2014)

Milý čitateľ,

na úvod niekoľko praktických informácií – Katedra rusistiky a východoeurópskych štúdií ponúka možnosť študijného pobytu Erasmus v stredofínskom meste Jyväskylä. Tamojšia katedra ruského jazyka je maličká, ale všetci vyučujúci sú milí a ústretoví a väčšina predmetov sa prednáša po rusky. Naviac ak by si šiel na celý rok, po dvoch semestroch fínčiny budeš mať pomerne slušné základy, ak však ideš len na semester, nezúfaj, vo Fínsku ti úplne stačí angličtina a nejaké tie základy (napríklad názvy potravín) postupne získaš aj sám. To by sme mali všeobecný úvod. A teraz trošku reálnejšie. V zime je tam tma, ale vážne, že tma. Slnko vychádza tak o ôsmej ráno a začne zapadať o štvrtej poobede, o to magickejšie sú potom biele noci, v máji už slnko úplne nezapadá a celú noc je svetlo. Všetko je ďaleko, mestská hromadná doprava je drahá a liniek je málo, vďaka čomu je centrum mesta (vzdialené štyri kilometre) po dvoch týždňoch pocitovo blízko, aj keď človeka musia odniesť vlastné nohy (prípadne bicykel). Sauny sú boží dar a v internátnych komplexoch je každý večer otvorená aspoň jedna. Väčšina Fínov má angličtinu s minimálnym prízvukom (ako spoznáš Fína? Namiesto „finiš“ – finnish povie „finis“) začo som ich nenávidela celých päť mesiacov. Fíni veľa pijú – tak to teda áno, aj keď kupodivu spotrebujú iba obrovské kvantá (zväčša hnusného) piva, a tvrdý alkohol prichádza na rad len pri väčších oslavách a sviatkoch (ako napríklad Vappu - prvý máj). Fíni sú zdržanliví a tichí – áno, ale zase sú aj veľmi ochotní pomôcť a vysvetliť, a je radosť čokoľvek vybavovať. Vo Fínsku všetko funguje – toto je pre Slováka pomerne zložitý koncept na pochopenie a po pár mesiacoch si, veľmi hlúpo, želá trochu chaosu (yours truly, dodnes si za tie slová trieskam hlavu). Všade sú brezy a jazerá. Oboje po čase začne iritovať, jazerá, lebo ich treba obchádzať, a brezy len tým, že sú (aspoň mňa). Erasmus je pre väčšinu študentov spojený s „legendárnymi žúrkami“, ktoré úprimne vedia byť po čase (dobre po mesiaci) otrepané a nudné, preto sa oplatí investovať čas a energiu do socializácie s domácimi – nájsť si záujmový krúžok či študentský spolok. Áno, veľa Fínov je tichých a zdržanlivých, ale sú aj takí, čo chcú spoznávať nových ľudí a kultúry. Veľa Fínov je blonďavých. Ja viem, táto veta znie smiešne, však si poviete jasné Severania, ale realitu toho, ako veľmi sú blonďaví a koľko ich je blonďavých, si človek uvedomí, až keď tam príde. Na druhej strane tie blond vlasy vedia mať určité čaro... Fínske jedlo pôsobí na prvý pohľad divne, ale zdržala by som sa komentárov, lebo sa bez problémov môže stať, že budete z Fínska odchádzať so závislosťou na Salmiakkoch . Národným športom je hneď po hokeji karaoke a Fínsko ste nezažili, ak ste nesedeli v piatok večer v miestnom bare, kde všetci bez ohľadu na vek a pohlavie spievali. Fínsko je trochu divná krajina, čo jej čaru vôbec neuberá, len tých briez by tam mohlo byť menej.

Lenka Drobná, V. ročník RVŠ

Z výskumného pobytu v Kyjeve máj – jún 2013

Mesiac v Kyjeve

Kyjev. O Kyjeve v krátkosti ťažko. Nádherné historické mesto, vraj najkrajšie v máji, lebo kvitnú gaštany, symbol mesta a jari, večného kolobehu života. Tak sa to píše na pohľadniciach. Mala som to šťastie vidieť ho práve vtedy. Ak hovoríme o architektúre, stopy bývalého režimu sa ho na niektorých miestach dotkli výrazne. Ak o ľuďoch, rovnako. Nechávam na posúdení návštevníkov, do akej miery. Pre mladých u nás môže mesto predstavovať „divoký východ. Veď je to Rusko. Teda vlastne Ukrajina.“ Cesta vlakom z Bratislavy tam trvá „на всё про всё“ 30 hodín. Dá sa aj letieť, ale načo sa pripraviť o časť zážitku, ktorá k ceste do tohto mesta patrí...pokiaľ ju nemeriate trikrát za mesiac. Pred výskumným pobytom na Ukrajinskej štátnej univerzite Tarasa Ševčenka som sa stretla s mnohými skreslenými, nie celkom pozitívnymi predstavami Slovákov, ale naopak aj so záujmom. Reagujeme odmietavo, ak o Slovensku západniari hovoria ako o východnej Európe, východ predsa začína až za našimi hranicami. Ťažko hodnotiť túto krajinu len podľa jej hlavného mesta, v ktorom som prežila mesiac. Je to málo, no dosť na to, aby si človek na základe videného a prežitého urobil aspoň o niečo reálnejší obraz o krajine a ľuďoch, zvykol na to, čo mu na Kyjeve spočiatku prekážalo a aby mu mesto prirástlo k srdcu. Má mnoho tvárí, no rozhodne sa oplatí pozrieť si jeho staré uličky, parky, chrámy, ochutnať tamojšie skvelé jedlo, či nakúpiť knihy na Petrovke a odporučiť cestu známym.

Veronika Knapcová

20. decembra 2013

20. decembra 2013; 24. – 25. januára 2014

Počas našej exkurzie sme navštívili niekoľko miest pamäti našich dvoch susedov - Čechov a Maďarov. Vstávanie na vlak do Budapešti o piatej ráno bolo veľmi osviežujúce, no nie tak, ako samotná návšteva Memento parku, kde nám zamrzlo všetko od prstov na nohách až po úsmevy. Memento park tým, ako je koncipovaný, má svoju hlbšiu myšlienku, no o tej sa človek nedozvie, pokým si poriadne nenaštuduje ich webovú stránku. Trochu nám chýbali krátke popisky, nie iba suché pomenovanie sôch. V Dome teroru už bolo teplučko, no po zábavnom Memento parku sa atmosféra zmenila na vážnu. Z múzea sme mali viacerí zimomriavky a ostali naplnení dojmami. Všetkému sme však nerozumeli, keďže mnohé popisky boli iba v maďarčine.

V prvý deň nášho pražského pobytu sme navštívili maličké múzeum v pravoslávnom kostole, kde sa ukrývali atentátnici na Heydricha. Bolo to veľmi zaujímavé a malá plocha bola nabitá informáciami. Počas individuálneho voľna si dievčatá zbehli do múzea na Daliho a Muchu, „pani učiteľky“ do židovského múzea  a chalani sa trošku „zdržali“ na pive:) V sobotu sme išli do Památniku na Vítkově, výstup  na ktorý bol pre mnohých heroickým výkonom. Tu sme mali možnosť oboznámiť sa s históriou česko-slovenskej štátnosti a v časti Laboratórium moci zase s históriou mauzólea Klementa Gottwalda, ktoré sa tu nachádzalo 9 rokov. V múzeu komunizmu, ktorého vchod je naproti vchodu do kasína, sme sa mohli полюбовать mierne gýčovým podaním celého obdobia komunizmu na ploche niekoľkých neveľkých miestností.

Denisa Musilová

17. novembra 2013

pri príležitosti Medzinárodného dňa študentov na Štátnom inštitúte ruského jazyka A. S. Puškina v Moskve slovenskí stážisti skvele reprezentovali Slovensko ľudovým spevom a tancom. Vystúpenia sa zúčastnili aj študentky našej katedry Petra Tomášová (spev) a Linda Pavelková (tanec). Vystúpenie si môžete pozrieť tu. Vďaka dojmu, ktorý zanechali, boli pozvané tiež na workshop festivalu Horizonty družby, kde spolu so svojimi spolužiačkami z Prešova a Nitry učili žiakov moskovských stredných škôl tancovať slovenské ľudové tance. O festivale sa dá viac dočítať tu. Tešíme sa, že máme takú šikovnú a iniciatívnu mlaď!

Silvia Medlenová

V novembri 2013

na Fakulte cudzích jazykov Veronskej univerzity (Taliansko) odzneli dve prednášky Mgr. Ivana Posokhina, ktorý sa tam nachádza na študijnom pobyte v rámci programu Erasmus. Názov prvej prednášky, prednášanej v anglickom jazyku, bol Sergei Dovlatov. Voice of the last Soviet generation, druhá prednáška bola prezentovaná v ruštine pod názvom Творчество Сергея Довлатова в контексте литературы третьей волны русской эмиграции. Prednášok sa zúčastnili študenti, doktorandi a učitelia z rôznych akademických pracovísk.

Andrej Kállay

15. novembra 2013

sa na katedre uskutočnila beseda s ruským básnikom, vydavateľom a prekladateľom Maximom Amelinom, autorom poetických zbierok preložených do mnohých jazykov a prekladateľom z klasickej gréčtiny, latinčiny, taliančiny, gruzínčiny a ukrajinčiny. Amelin je laureátom prestížnych ruských literárnych cien (Antibuker, Buninskaja, Moskovskyj sčot, Alexandra Solženicyna) a editorom zaujímavých literárnych antológií. Počas stretnutia nám porozprával nielen o súčasnom dianí ruského literárneho života, ale ako šéfredaktor vydavateľstva OGI zaujímavo analyzoval aj vydavateľskú politiku RF, situáciu na ruskom knižnom trhu a pod. Na záver dostala katedra ako dar krásne knihy vydavateľstva OGI, ktoré Maxim Amelin osobne podpísal našim študentom. Nezostalo však len pri darčekoch od básnika, v ten istý deň nás navštívil aj predstaviteľ Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave, Doc. Dmitrij Vaščenko, PhD, ktorý oficiálne, v mene RCVK v Bratislave daroval našej katedre množstvo aktuálnej ruskej jazykovednej, literárnovednej , historickej a umeleckej literatúry, čo bez pochýb obohatí knižnicu nášho Slovanského semináru. V mene všetkých študentov a slavistov srdečne ďakujeme!

Irina Dulebová

6. novembra 2013

sa v bratislavskom V-klube uskutočnilo prvé „Stretnutie rusistov všetkých čias“ za účasti absolventov, bývalých spolupracovníkov a súčasných študentov katedry. Stretnutia, v rámci ktorého sa pokrstila zbierka študentských prekladov Othэr storiэs, sa zúčastnil aj prof. J. Šušol, dekan Filozofickej fakulty, V.M. Serpikov, veľvyslanec Bieloruskej republiky, D. Krylov, radca Veľvyslanectva Ruskej federácie a Warwara Kühnelt-Leddihn, dcéra A.V. Isačenka, zakladateľa našej katedry.

Ďalšie fotky z podujatia sú dostupné tu.

Andrej Kállay

4., 5. a 7. novembra 2013

V týchto dňoch sme sa so študentami prekladateľstva a tlmočníctva 3., 4. a 5. ročníka v rámci výučby konzekutívneho tlmočenia zúčastnili teoretických prednášok a workshopov moskovskej baletnej majsterky Mariny Krutovskej na VŠMU, ktoré sme tlmočili do slovenčiny. Prelúskať sa neľahkou baletnou terminológiou nám pomáhala baletná sólistka, doc. I. Čierniková. Pre niektorých bola táto skúsenosť jednou z prvých príležitostí vyskúšať si tlmočenie v praxi, preto si ju ceníme rovnako, ako záujem, prípravu a snahu študentov.

Veronika Knapcová

Minsk 2013

Ako sme sa v Minsku mali

Vynikajúco, okrem iného. Privítali nás s otvorenou náručou. Hneď ako sme vstúpili na pôdu Fakulty medzinárodných vzťahov, kde sa vybavujú formality zahraničných študentov, nám boli nápomocní. Dokonca nám pridelili pomocníka, ktorý sa ťahal s našimi kuframi a odprevadil nás do nášho dočasného sídla „Obščežitia No7“- najluxusnejšieho internátu v celom Minsku, automaticky sa predpokladá, že aj v celom Bielorusku. To však neznamená, že všetci pracovníci internátu sú najmilší z najmilších a ani to, že sa ráno na WC nestretnete zoči-voči tarakanovi. Pocit exotiky navodzovalo pre nás nie natoľko obvyklé susedstvo so študentmi z Ázie, ktoré sme stretávali často. Veď 90% zahraničných študentov na Minskej štátnej univerzite pochádza práve odtiaľ. Postupne a na vlastnej koži sme prichádzali na to, že aj samotné bieloruské obyvateľstvo jepre nás zdrojom exotických prekvapení, hoci by sme si mysleli, že Slovan ako Slovan alebo Bielorus ako Rus. Pohybovali sme sa zo začiatku len medzi spolužiakmi a až neskôr, s príchodom jari sa vrece s novými bieloruskými priateľmi roztrhlo a my sme sa začlenili medzi „domorodcov“, dokonca splynuli. Neraz ma zastavili na ulici pýtajúc sa na cestu na stanicu metra či do GUMu. Priateľskí Bielorusi si vážia zahraničných študentov, radi sa dozvedia novosti zo sveta Schengenského priestoru z prvej ruky, pohostinní sú až veľmo. Po stretnutí s nemalým množstvom Bielorusov môžem povedať, že je to najoptimistickejší národ, s akým som sa doposiaľ stretla. Aj napriek neľahkej ekonomickej situácii, aká tam panuje. Do oka bijúca umelá zamestnanosť, nízke platy aj v hlavnom meste, kde je bytová otázka riešená cez prideľovanie štvorcových metrov bývania na osobu v rodine, sťažená možnosť pracovať v zahraničí a ďalšie, podobné podmienky ich naučili vážiť si iné hodnoty. Možno odtiaľ ten optimizmus. Na druhej strane tí, čo najviac trpia, mlčia o svojich útrapách. Niekedy ozaj pomlčali, ba sa aj odmlčali na dlhšie, veď čo budú kaziť deň vám i sebe ponosovaním sa?! Radšej šli vyprážať hosťom blinčiky alebo drianiky, ktoré ozdobili poctivou dávkou smotany. Hmm, o takej hutnej smotane ešte v slovenských hypermarketoch ani nechyrovali. Rovnako ako o výrobku, ktorý sa volá syrok. Pre začiatočníkov, ktorí ešte nenavštívili Moločnuju stranu, odporúčam začať s vanilkovou príchuťou. Národné jedlá sú mastné, teda megachutné, mlieko naozajstné, vodka ultrajemná. Existenciu Slovákov priveľmi nepozorujú, iba v spojení s KHL a cez hojne sa vyskytujúce nápisy Zlatý Bažant, ktoré kraľujú letným terasám. Zato ani raz sme nezaznamenali, žeby niekto vedel tento nápis aj správne prečítať. Tak sme spustili stolicou Bieloruska osvetu a každého učili čítať „ž“. Pocity začiatočníckej stratenosti sa vytratili hneď, ako sme bez blúdenia dokázali trafiť na Filologickú fakultu. Kde nás čakalo najúžasnejšie stelesnenie ochoty. Jednoducho podľa nás sa zostavoval rozvrh, my sme si vyberali predmety, ktoré nás zaujímali, dokonca vytvorili predmet podľa osnovy predmetu, ktorý sme mali na Slovensku. Učitelia boli veselí, hrdí na to, že sú Bielorusi, otvorení naším nápadom, ochotní vypočuť si každý problém. Neviem, či to bolo spôsobené našimi pasmi z Európskej únie alebo ich mladým duchom, ktorý si udržiavali aj napriek podhodnotenej práci. Doteraz si s niektorými píšeme. Mesto vnímate cez všadeprítomnú krásu miestnych žien –prekrásnych „slovanských domorodkýň“. Ich krásu sme najprv pripisovali častým športovým aktivitám a zdravým bieloruským potravinám nesúcim rovno niekoľko ocenení z veľtrhov a prvenstiev vyčítaných z obalu, nevedno v akej kategórii. Potom sme si zvykli na produkty ovenčené medailami aj na šumné devy. Možno len na pozadí zrekonštruovaných budov socialistického realizmu vyzerali ich oči jasnejšie a chôdza rezkejšie. Čo sa týka pamiatok centra mesta, je čo obkukávať, ale predsa určitá monotónnosť a súmernosť ulíc sa časom zunuje. Potešia široké chodníky, odpočítavače na semaforoch a poniektorých aj drzosť obyvateľov, ktorí nerešpektujú vašu bezprostrednú zónu a tlačia sa, predbiehajú, doslova liepajú po ostatných. Tiež pľujú na zem, ako keby sa nechumelilo aj keď sa práve chumelí, alebo aj vtedy, ak sa pozerá celé osadenstvo zastávky trolejbusu. Zažili sme premenu mesta z mrazivo-treskúceho s horami snehu na sviežo-zelené, plné košatých stromov s trilkujúcimi všadeprítomnými vtákmi. Vtáctva tam teda majú hojne. Aj odhŕňačov snehu, ktorí zabezpečujú v centre upravené chodníky. Minsk je čisté mesto, v každom ročnom období. Jednoznačne netreba vynechať možnosť zakúpenia cenovo prijateľných lístkov na balet, nezabudnuteľné opery, prípadne skúsiť bieloruské divadlo. Ak človek rozumie poľštine aj ruštine, tak v bieloruskom divadle porozumie všetkému. Do pozornosti dávam vyhliadkové ruské kolo na pahorku v strede mesta v Detskom parku. Mne ako Podtatranke by mohla prekážať rovinatosť terénu celého Bieloruska. Opak bol pravdou, hory síce absentovali, ale zvlnený terén dával hlavnému mestu šmrnc, tiež elegantne vyrysoval lýtka. A aby som nezabudla, za povšimnutie stojí mestské lyžiarske stredisko – jeden umelo nahrnutý kopec, na ktorý sú viac pyšní ako na Národnú knižnicu, jeden zo symbolov mesta. Na obranu prírody do dvadsiatich kilometrov od hraníc Minska môžem povedať, že za tých dvestodeväťdesiatdva štípancov to stálo. Fascinujúca, jazernatá, bujná, klokotajúca a bzučiaca príroda. Po návšteve dediny Novosady potvrdzujem, že život pestro prekvitá aj na miestach, kde kanalizácia ešte nedorazila. Voda z miestnej studne je nezávadná, najchutnejšia je, keď ju pijete z vedra, ktoré ste si sami vytiahli z hlbín zeme. Veselo bolo a bude každému, kto bude rešpektovať pravidlá Bieloruskej republiky také, aké sú. Trošku kostrbaté, niekedy nezmyselne prešpikované vypisovaním formulárov. „Udači“ hľadači! Zamilujete si Minsk a uvidíte, ako vám bude po návrate chýbať okrem iného aj nadtrhávanie bločkov z pokladne a kvetinárstvo na každom rohu. Rady pre záujemcov, ktorí by chceli pobudnúť v tomto kúte sveta : - Trpezlivosť, trpezlivosť ruže prináša a niekedy aj vízum do Bieloruska. - Vziať peňaženku, kde sa bez problémov zmestí bunča bankoviek. - Ak Vám policajt bude chcieť napariť pokutu za čokoľvek, treba okamžite reagovať slovami, že chcete zavolať do svojho „Posoľstva“, na slovenskú ambasádu. Verte tomu, že vás vidia ako idete cez cestu mimo „zebry“, len nie každému z milióna policajtov sa chce vypisovať pokuta. - Cigarety, prírodná kozmetika, mliečne výrobky si baliť nemusíte, na čo by aj, veď zbytočne zaberajú miesto v kufri a dajú sa tu kúpiť lacno. Rovnako ako aj benzín. (Pozn.: ceny potravín mierne stúpajú z mesiaca na mesiac, preto za vyššie uvedené tvrdenie nemôžem dať ruku do ohňa.) - Ak patríte, medzi milovníkov zvierat, tak sa do presláveného kamenného cirkusu ani nechystajte. Je to presiaknuté strachom drezúrovaných zvierat a niekedy aj ľudí, ktorí neúmyselne padajú z lana, na ktorom úmyselne skáču cez švihadlo v desaťmetrovej výške – nezaistení. Zas na vine môže byť aj živá hudba, ktorá sa pri týchto kúskoch tiež pričinila o značné zmeravenie a lapaní po dychu. - V metre sa nedávajte do rečí s kadekým, ťažko sa zbaviť rečníka. Teda ostane vám len dúfať, že je to iba rečník. Inak aj vďaka hore spomínanému prehnane zveličenému množstvu policajtov patrí Minsk medzi bezpečné metropoly vynímajúc železničnú stanicu v noci. - Bieloruská mládež je ambiciózna vo všetkých smeroch a zmysloch, preto sa môžete od nich „koje-što“ naučiť aj „koje-što“ chytiť. - Nikdy, ale nikdy sa nevyjadrujte na triko vedúcich predstaviteľov štátu škaredo. Teda neodporúča sa hundrať ani na žiadne úrady a štátne inštitúcie, nech by akokoľvek pomaly a netransparentne postupovali. Nemajte obavy, všetko funguje práve tak, ako má. - Ako v každej krajine, odporúča sa usmievať, aby bol život krajší.

Barbora Gancarčíková, študentka druhého ročníka RVŠ, pobudla v Minsku 5 mesiacov

Dva mesiace v Moskve 2013

Dva mesiace v Moskve (2013)

Viete o tom, že rečnoj vokzal spája Moskvu až s piatimi moriami? A že do roku 2020 bude vybudovaných ďalších 80 nových staníc metra? Že len v Moskve nájdete obchod s mäsom, zeleninou, ovocím, optikou a sušenými orieškami zároveň? A že v októbri sa vonku predávajú (podľa mňa už zamrznuté) melóny a každý deň uvidíte minimálne jedného rusa s kvetom v ruke?

Keď nám bola Dr. Medlenovou predstavená ponuka ísť na dva mesiace do Moskvy, rozbúchalo sa mi srdce. Jasné, ľudia vravia, že Moskva, to nie je Rusko, ale je to v Rusku a je to na východe Európy, presne tam, kam ma to už dlho láka a po poslaní prihlášky trebalo čakať, či sa pošťastí.

Podarilo sa, s trasúcimi prstami klikám na mail z ministerstva, ktorý tvrdí, že ma vzali.

Mama sa bála, že ma ukradnú a predajú kdesi na Sibír s novým pasom, ja som sa strachovala len o to, či mi v nových čižmách nebudú nohy omŕzať.

Cesta na internát bola dlhá-dlhočizná, pretože na letisko Domodedovo po nás nikto neprišiel, hoci údajne mal. Tak si vravíme fajn, začína ruský boj o prežitie, a o chvíľu už sedíme v moskovskom aeroexprese smerom do mesta. Samé brezové lesy striedajúce sa s ničím - Rusko! Rusko! Vystupujeme na Paveleckom vokzale a obdivujeme OBROVSKÉ metro. Všade nekonečné eskalátory a masy ľudí, v ruke dva ťažké kufre, ktoré kilometer od intráku vypovedali službu a jeden nevie, či má skôr pozerať pred seba, za seba, alebo dokonca nad seba!

V dosť neskorých hodinách sa doslova vlečiem do izby, aby som vo dverách zbadala hmýriaci sa hmyz. Uff, prvá panika na svete. Ja a hmyz predsa vôbec nie sme kamaráti. Ak dostanete izbu na 14tom, veľká pravdepodobnosť výskytu tarakánov je viac než zaručená. Na ich každorannú spoločnosť (jeden kus vo vani alebo umývadle) som si ale časom zvykla a keď sa posledný týždeň žiadny neobjavil, prišlo mi to až čudné. Moskva vás skrátka zocelí a vytrénuje na kadečo, hurá!

Výhľad z izby - ako doma. Všade panelák, čistá Petržalka. Aspoň mi tu nebude tak cudzo. Teším sa ale na mesto, paneláky predsa len nie sú moja predstava super architektúry.

Izbu máme dvojku s Peťou, ale dá sa ubytovať aj vo väčších, respektíve vás dajú rovno k ruskám, ak máte odvahu. Jedna veľká skriňa, dve postele, stôl a dva nočné stolíky. Po malom sťahovaní postele od okna (v rusku prefukuje aj cez okná plastové, ale na tie sme šťastie nemali) a výzdobe stien sa tu naozaj cítim ako doma.

Škola - od pondelka do piatku, okrem štvrtku, víkend, samozrejme voľný. Hodiny boli rôzne. Najlepšie však boli praktické hodiny ruštiny, veľa sme sa nasmiali a spolu s dvoma rumunkami v krúžku sa dozvedeli čosi nové aj o tejto krajine.

Počas prvého týždňa sme klasicky zisťovali, kde čo je, čo jesť a čo radšej nie, kde jesť a kde nie, ako sa dostať do mesta a skrátka všetky tie základné nutnosti, ktoré potrebujete zistiť, keď prídete do novej krajiny/nového mesta.

Rýchle zhrnutie:

- Nákupy na týždeň sa robia najlepšie v Ashane (M: Беляево), pod ich značkou je väčšinou všetko lacnejšie, ale ak chcete len čosi malé a nechcete sa tlačiť medzi regálmi, zbehnite určite do Perekrestku (pár minút pešo od internátu a je otvorený nonstop - wow!)

- Lístok na metro sa najlepšie oplatí na 60 jázd a aj to vám bude možno málo, ak ste akčný typ ako ja (veď treba vidieť všetko a to mi verte, že som toho ešte riadne veľa nevidela, musím sa sem vrátiť)

- Na metro sa oplatí chodiť zásadne pešo. Nie len, že je to v podstate škoda lístku, keďže to naozaj nie je ďaleko, ale hlavne je tu veľká pravdepodobnosť, že ostanete trčať minimálne pol hodiny v kolónach áut (sadnúť na bus sa oplatí smerom na intrák, hlavne ak práve idete s týždňovým nákupom z Ašanu)

- Voda, ktorá sa najprv tvári ako "nepitná" (aj podľa tvrdení internetu) je vlastne v pohode pitná. Zisťujem to asi po týždni, keď sa nám nechce ťahať 5litrové bandasky na 14te poschodie a ani po desiatom pohári sa so mnou nič zlé nedeje.

- Za suvenírmi treba ísť na Izmajlovo (najlepšie cez víkend, vtedy je tam veľká ponuka) a nevynechajte ani Izmajlovský kremeľ, čistá rozprávka.

- Čo najskôr si v škole vybavte studenčeskij biľet a VŠADE si pýtajte zľavu, za celý pobyt to môže byť slušná kopa ušetrených peňazí.

..do kufra odporúčam zbaliť (okrem iného) hrniec a panvicu, nôž, vela ponožiek, termo spodné oblečenie na časy chladu a hlavne dostatok dobrej nálady a veľa trpezlivosti.

Všetkých sedem týždňov sa nieslo v podstate v podobnom harmonograme, no vždy s iným zakončením. Ráno vstať do školy, po škole malý oddych a šup spoznávať mesto a cez víkend potom celodenné pragulky Moskvou. Kým je teplo (október), behajte po vonku, nie je ale vylúčené, že sa bude dať guľať aj v novembri. My sme mali celkom slušné počasie a nevyšla som von snáď len v lejaku.

Pár konkrétnych miest a vecí, ktoré rozhodne odporúčam navštíviť/vyskúšať:

- Dom knigi na Novom arbate - toľko kníh pokope, že sa Vám hlava zakrúti a stále nebudete mať dosť + nájdu sa aj nejaké fajn suveníry

- Zhiguli bar na Novom arbate, naproti Domu knigi - sadajte si výhradne "do výkladu", výborne sa odtiaľ sleduje okolie

- Moo moo - nazvyme to ruským fast foodom, jedlo za celkom primeranú sumu a hlavne taaak dobré! Ja som sa snažila ochutnať všetko a nájdete ich po celom meste, stačí hľadať veľkú fľakatú kravu :D (jedno je napríklad na Starom Arbate)

- Zájdite na KHL - mestská električka vás tam pohodlne* odvezie a aj keď nie ste najväčší fanúšik hokeja, stojí to za to, atmosféra výborná

(*rátajte s mierne väčším naplnením vozňa na jeden kvadrátny meter, než bol tento vlak plánovaný, ale tú pol hodinku to predsa vydržíte)

- Všetky tie pirožky a slojky z okienok v metre, ak si ulietavate na koláčoch ako ja (majú aj slané, sladké, všelijaké, treba skúšať aj keď môj jasný favorit je šunka-syr. Peťa by sa teraz isto smiala, bola to moja malá závislosť)

- Čerstvé šaláty od výmyslu sveta, сёмга (ryba podobna lososovi), лаваш (arabská placka), сырок (malá tvarohová tyčinka), варенье, блинчики (mini palacinky) a kopu iného z Perekrestku

- Prechádzku bulvármi: od Majakovskej zastávky metra dolu, po Tverskej ulici, ďalej cez Tverský bulvár, a stále nižšie cez Nikitský bulvár až prídete k obom Arbatom (od polovice novembra "oblečú" stromy na bulvári do svetielkujúcich rolákov a je to fakt milá prechádzka)

- Bulgakovo múzeum, zostaňte tam trebárs na kávu v maličkej útulnej kaviarni a potom nezabudnite zbehnúť na Patriarchove rybníky, ktoré sú opodiaľ. S cudzími sa však radšej nebavte, Anuška už zrejme aj tak rozliala na kolajnice olej.

- Лужков мост neďaleko Tretjakovskej galérie na Lavrušinskej ulici plný kovových stromkov s visiacimi zámkami

- Gorkého park a Muzeon, ktorý je hneď naproti, za slnečna ideálne poobedie

- Caricino! A pre tie, ktoré sa rady parádia - v zámku sa môžte za malý poplatok obliecť do dobových šiat

- ВДНХ - výstav nekonečno veľa a hlavne mnohými ospevované múzeum kozmonautiky

- Červené námestie večer, keď už všetko svieti a je tam oveľa menej ľudí; a potom aj v novembri, keď sa blížia Vianoce a všetko je vyzdobené a prezdobené (taký Tsum pri Boľshom teatri dokonca zvykne hrať dosť nahlas vianočné pesničky, zájdite si!)

- koncom novembra/začiatkom decembra skoro všade postavia ľadový katok a môžte sa parádne vyblázniť. Jeden dobrý je napr. v Gorkého parku, tak isto na Červenom bol veľký a v podstate ich na zimu postavia asi milión a všade, takže si stačí len vybrať. Ja som síce na žiadnom nebola, ale referencie mám naozaj dobré :)

- Opera/balet v Bolshom teatri alebo nejaké iné ruské divadlo

Do Bolshovho teatra napríklad existuje spisok, na ktorý sa dá zapísať, ak prídete skoro ráno (8-9:00) v deň predstavenie a potom o piatej poobede si prídete po lístky za sto rubľov a ste dnu. Jediná podmienka je mať študentský preukaz z ruskej školy. Jasné, miesta budú "nepohodlné", ako sám lístok hovorí, dnu pôjdete malým vchodom číslo 13, namiesto hlavným, sedieť budete na siedmom poschodí zo siedmich a možno uvidíte len polovicu javiska, ak sa nepostavíte, ale ten zážitok z ruského baletu bude stáť za to a vy budete mať zimomriavky. My sme boli na balete Ivan Hrozný a bolo to hrozne super!

Jedno z ďalších divadiel, kde sa dajú zohnať aj lacné lístky je trebárs MXAT, len to treba sledovať. Nám sa pošťastil napríklad taký Bulgakov a jeho Majster a Margaréta za 200 rubľov. Že sa na to všetko musíte dívať mierne zvrchu? No čo, študent hľadajúci výhodné ceny sa proste nezaprie.

Okrem toho je v Moskve asi trilión divadiel, takže naštudovať si afišu a kultúrne sa vyžiť, predstavenie v ruštine je úplne iná vec!

- Vrabčie hory (kedysi Leninove hory) - vyberte sa tam, keď je pekný slnečný deň a budete mať Moskvu ako na dlani, alebo večer, keď všetko svieti (Zasa raz. Večerná vysvietená Moskva si ma jednoducho získala.) Oboje má svoje čaro. A tá megalomanská MGU! Obrovská stalinská vysotka (spolu ich je myslím sedem), krásna a majestátna; dnu sa nám bohužial vojsť nepodarilo, lebo tam neštudujeme, večná škoda.

- non stop Čeburkáreň na Starom Arbate, kde vám spravia čerstvý čeburek do päť minút s rozličnými príchuťami a vyjde vás asi na 70 rubľov. Jeden vám postačí, to zaručujem.

Posledné odporúčanie: spravte si viacdenný výlet či už niekde do okolia, alebo ako my, do Petrohradu. Vlak tretej triedy – plackart, na noc, je snáď to najlacnejšie riešenie (lacnejšie už je hádam len 13 hodín v tom vlaku sedieť :D) a je tam kopa zábavy, ak máte dobrých spolucestujúcich. Takže vezmite pasy, pár nových kamošov a hor sa za novým dobrodružstvom, je to úplne iné ako Moskva a znova skvelé. Ubytovanie sa dá zohnať za super cenu rovno na Nevskom prospekte (10€+), netreba vám teda ani chodiť metrom (ale určite ho skúste, namiesto moskovských modrých kartičiek majú žetóny a jedna stanica je až v hĺbke 86m, čo by mala byť najhlbšia stanica metra v Rusku)Čo dodať na záver. Času bude menej, než by ste potrebovali, preto si vytipujte lokality, čo stoja za obzretie už doma. Nebojte sa, vyzbrojte sa trpezlivosťou a bežte do toho, bude to zážitok za nezaplatenie. Vidieť Rusov doma a počuť ruštinu v ich prostredí je sto krát lepšie ako tie najlepšie učebnice. Že im prvý týždeň nerozumiete a stále do vás len drgajú a ponáhľajú sa? To nič, na konci pobytu budete robiť to isté ;)Vpred novým dobrodružstvám, dúfam, že sa mi podarí navštíviť aj ďalšie kúty Východnej Európy a potom vám opäť napíšem svoje tipy a postrehy.Ďakujem hlavne Dr. Medlenovej, tiež organizácii SAIA a ministerstvu školstva SR a RF.

Ivana Zemanová, 2BoRV

Letná škola v Iževsku bohatá na zážitky 2013

Letná škola v Iževsku bohatá na zážitky (2013)

O možnosti zúčastniť sa trojtýždňového letného kurzu ruštiny v Iževsku, hlavnom meste Udmurtskej republiky, som sa dozvedela od dr. Medlenovej. Bola to veľmi zaujímavá ponuka, ale priznám sa, že som sa veľmi bála a nevedela som sa rozhodnúť, či poslať prihlášku. V posledný možný deň, takpovediac v hodine dvanástej, som sa rozhodla vyskúšať to. Samozrejme som mala minimálnu nádej, že práve ja by som mohla byť jednou z dvadsiatich účastníkov z celej Európy, ktorých Udmurtská štátna univerzita vyberie do letnej školy RADUGA, sponzorovanej ruskou nadáciou Russkij mir. Nebola som z našej študijnej skupiny jediná, ktorá posielala prihlášku, ale nemysleli sme si vôbec, že vyberú niekoho zo Slovenska. Dokonca som chvíľami až dúfala, že nebudem vybratá, pretože som mala strach z cesty do mesta 2000 kilometrov vzdialeného od domova. Ale asi to bol dobrý postoj, pretože zafungoval zákon schválnosti. Niekoľko týždňov po odoslaní prihlášky mi prišiel mail s pozvánkou. Obrovská radosť sa striedala so strachom, ale vedela som, že to je vynikajúca príležitosť. Vybavila som si teda víza, objednala letenku, kúpila lístky na vlak a 31.7.2013 som sa vydala na dobrodružnú cestu. Z Viedne som letela do Moskvy a odtiaľ som šla s ďalšími tromi účastníčkami letnej školy vlakom do Iževska. Samotná cesta vlakom bola skvelým zážitkom, keďže som vlakom nikdy necestovala viac ako dve hodiny, nie ešte dva dni. Prestupovali sme v Kazani, takže sme mali možnosť prezrieť si aj toto nádherné mesto. Do Iževska sme prišli 2. augusta večer. Na iževskej stanici nás čakali dve študentky z Udmurtskej univerzity a autobusom sme sa odviezli do internátu. Bývali sme v izbách po dvoch. Ja som bývala so Slovinkou Kaťou, veľmi milou a stále aktívnou študentkou práva. Na druhý deň sa konalo slávnostné otvorenie letnej školy, kde sme sa zoznámili s učiteľmi a ostatnými účastníkmi letnej školy. Všetci boli veľmi milí, profesorky z univerzity sa k nám správali ako naše mamy. Pomáhali s každým problémom. Aj študenti, ktorí s nami trávili voľný čas, boli úžasní a pomáhali nám zlepšovať sa po jazykovej stránke. Jedna zo študentiek, Oxana, mňa a moju spolubývajúcu dokonca pozvala k sebe domov. Pripravila nám veľmi chutný obed - okrošku a bliny. Potvrdzujem z vlastnej skúsenosti, že ruský národ je pohostinný a prívetivý. Po slávnostnom otvorení sme sa zúčastnili testovania, kvôli rozdeleniu do skupín. Cez víkend sme absolvovali poznávaciu exkurziu po meste a od pondelka sa začalo vyučovanie. Každý pracovný deň sme mali tri deväťdesiat minútové hodiny: reálie Ruska, gramatiku a konverzáciu. Po škole sme mali vždy pripravený zaujímavý program, takže sme sa zoznámili s mnohými miestami v Iževsku a v okolí. V Iževsku sme navštívili park Gorkého, múzeum Kalašnikova, Dom družby národov a prezidentský palác. Veľmi zaujímavé boli aj tvorivé dielne, kde sme zhotovovali udmurtskú bábiku a píšťalku, a tiež sme sa zoznámili s ruskou národnou hudbou a tancom, poriadne sme sa tam vybláznili. Hranice Iževska sme prekročili niekoľkokrát. Boli sme v Múzeu Čajkovského v meste Votkinsk, v etnografickom múzeu Ludorvaj a tiež sme navštívili udmurtského Deda Mráza v Šarkane. Múzeum Čajkovského je okrem iného veľmi zaujímavé tým, že je tam niekoľko herečiek, ktoré stvárňujú ženy zo života Čajkovského, napríklad matku či vychovávateľku. To robí z obyčajnej prehliadky múzea pútavé predstavenie o živote Čajkovského. Program bol bohatý, takže šancu nudiť sa sme mali iba v nedeľu. Mali sme tri voľné nedele, počas ktorých sme navštívili iževskú ZOO a mesto Sarapul, niektorí moji spolužiaci sa okúpali v rieke Kama, ale pre nás ostatných bola voda príliš studená. Samozrejme som ochutnala aj niektoré z ruských špecialít, ale najviac mi chutila zmrzlina, ktorú som konzumovala každý deň. Bola som považovaná za odborníčku na ruskú zmrzlinu, takže vám odporúčam ochutnať Toptyšku. V Iževsku som prežila tri úžasné týždne plné príjemného vzdelávania sa a zábavy. Som veľmi rada, že som poslala prihlášku a pošťastilo sa mi vo výberovom konaní. Doteraz neviem pochopiť, prečo práve ja, ale viem, že to bola tá najlepšia vec, ktorá sa mi mohla stať. Aj napriek tomu, že som zomierala strachom z cesty a neznáma, ktoré ma tam čaká, bol to skvelý zážitok. A dúfam, že to bol len začiatok a ešte vám tu opíšem niekoľko pozitívnych skúseností z pobytov v zahraničí. Odporúčam vám využiť každú podobnú možnosť, pretože aj keď vás na začiatku brzdí strach či pochybnosti, nakoniec pochopíte, že to stálo za to.

Soňa Orviská, 2boRV

24. októbra 2013

sa v priestoroch Filozofickej fakulty Univerzity Komenského uskutočnila prednáška veľvyslanca Gruzínska v SR Alexandra Nalbandova pod názvom Súčasné Gruzínsko: politika – ekonomika – kultúra.

Andrej Kállay

23. a 24. októbra 2013

v rámci kurzu Súčasná Ukrajina a ukrajinistika v prednáškach vyšegrádskych expertov na Katedre ruského jazyka a literatúry vystúpil Dr. Tomáš Glanc (Humboldtova univerzita, Berlín) s prednáškami venovanými umelcovi Sergejovi Bratkovovi, resp. slavistovi Dmytrovi Čyževskému.

Andrej Kállay

23. októbra 2013

už druhý raz zavítali na Katedru ruského jazyka a literatúry študenti z Kazachstanu. Pri tejto príležitosti doc. Ľ. Matejko, vedúci katedry na krátkom stretnutí im predstavil minulosť a súčasnosť rusistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Andrej Kállay

Október 2013

3. októbra 2013 vystúpil na Katedre ruského jazyka a literatúry s prednáškou o jazykovej politike na Ukrajine prof. Michael Moser (Institut für Slawistik der Universität Wien). Náš hosť tým otvoril tohtoročný kurz Súčasná Ukrajina a ukrajinistika v prednáškach vyšehradských expertov, podporený Medzinárodným vyšehradským fondom.  Ďalšiu z cyklu prednášok poskytol 9. októbra prof. Jaroslav Poliščuk, ktorý hovoril o otázkach identifikácie Ukrajiny v postsovietskom období. V termíne 16. a 17. októbra vystúpila Paulina Waszkiewicz, ktorá predstavila tému gender v súčasnej ukrajinskej literatúre, ale aj otázky strednej a východnej Európy v súčasnej ukrajinskej próze.

N. Cingerová, V. Knapcová

25. októbra 2013

Katedra ruského jazyka a literatúry zorganizovala 2. ročník bratislavskej konferencie s názvom Mladá rusistika – nové tendencie a trendy. Konferenciu úvodným slovom v mene dekana slávnostne otvoril prodekan Filozofickej fakulty UK, doc. M. Slobodník a vedúci KRJL doc. Ľ. Matejko.  Nasledoval rad príspevkov v troch sekciách a oblastiach literatúra, história a kultúra, lingvistika. Našu katedru na konferencii reprezentovali doktorandi I. Posokhin,  A. Kállay, K. Hrčková, D. Krajčírová, K. Ševečková a V. Knapcová, a takisto dr. N. Cingerová. K. Mäsiarová a Z. Lorková, ktorá pred niekoľkými týždňami úspešne obhájila dizertačnú prácu. Konferencie sa zúčastnili študenti doktorandskej formy štúdia, mladí vedeckí pracovníci a absolventi univerzít v Nitre, Brne, Hradci Králové, Prahe, Sankt Peterburgu, Moskve, ale aj Ríme. Počas celej konferencie nás svojou odbornou účasťou podporovala prof. M. Kusá, ktorá ju spolu s doc. Matejkom uzavrela.  Všetkým zúčastneným ďakujeme!

 Veronika Knapcová

26. septembra 2013

sa na Katedre ruského jazyka a literatúry uskutočnila prednáška belgického translatológa z Katolíckej univerzity v Leuvene prof. Luca van Doorslaera. Vystúpenie, venované vzťahu žurnalistiky a prekladu,  bolo úvodným podujatím cyklu KRJL Popoludnia s prekladom.

Nina Cingerová

Súčasné umenie v Moskve 2013-14

Malý sprievodca: súčasné umenie v Moskve
 
Od konca septembra 2013 až do januára tohto roka som mal možnosť trocha si požiť a poštudovať v Moskve na Štátnom inštitúte ruského jazyka A. S. Puškina. Tento krátky text možno brať ako moje odporúčanie, kam v Moskve zájsť za kultúrou. Vybral som štyri priestory pre súčasné umenie. Pokladám za zbytočné písať čosi o tradičných galériách či múzeách Moskvy, keďže informácie o nich sú dostupné na každom kroku. Na druhej strane však nepôjde ani o žiadne mapovanie akéhosi súčasného kultúrneho undergroundu. Treba ale povedať, že nejde ani o inštitúcie všeobecne známe zahraničnému prišelcovi. Domnievam sa, že by tieto inštitúcie mohli zaujať aj ďalších ľudí. Predovštkým tých s pozitívnym vzťahom k súčasnému umeniu.

Neďaleko od Chrámu Krista Spasiteľa sa okrem budov Štátneho múzea výtvarných umení A. S. Puškina či Galérie Zuraba Ceretelliho a iných múzeí a galérií nachádzajú aj dve galérie súčasného umenia. Jednou z nich je malá galéria Kuľtprojekt, sídliaca na prízemí obytného domu. Tvoria ju 4 malé miestnosti. Galéria dáva priestor súčasnému ruskému umeniu. Výstavy sú zväčša organizované ako kolektívne vystúpenia jednotlivcov (nie autorských skupín či generácií), ktorých diela vždy spája kurátorská koncepcia.. Takýmito projektmi boli v minulom roku napríklad dvojvýstava Partitury minimalizma a Partitury cveta. Na prvej z nich bolo možné stretnúť sa s prácami komunikujúcimi s prijímateľom prostredníctvom autorských znakových sústav. Na druhej boli zase práce experimentujúce s formou a farbou. Diela tiež pracovali s rôznymi médiami (maľbou, reliéfom, inštaláciou). Výstavy v Kuľtprojekte zväčša trvajú jeden mesiac a vstup na ne je voľný.

Zopár minút chôdze od Kuľtprojektu stojí Muľtimedija Art Muzej, Moskva so skratkou MAMM. Ide o veľmi moderné múzeum s pomerne rozsiahlou výstavnou plochou (7 podlaží), čo mu umožňuje zorganizovať vždy niekoľko výstav naraz. Prezentujú sa tu ruskí ale aj zahraniční umelci. Počas mojej stáže tu bola rozsiahla výstava prác Eľ Lisického a Iľju a Emílie Kabakovových s názvom Utopija i reaľnosť?, ďalej tiež výstava zo zbierky britského umelca a zberateľa Damiena Hirsta Svoboda ne geniaľnosť alebo retrospektívna výstava ruského umelca Igora Šelkovského (redaktora časopisu pre neoficiálne umenie A-JA a nasledovateľa avantgardy) Postojanstvo peremen.

Na opačnom konci mesta, neďaleko od železničnej stanice Kurskaja, bolo v priestoroch bývalej továrne vybudované centrum pre súčasné umenie Winzavod. V týchto priestoroch funguje viacero malých galérií. Záujemcovia o súčasné umenie teda môžu v priebehu relatívne krátkeho času uvidieť rôznorodé umelecké výstupy a zároveň nebudú stiadiaľ odchádzať unavení a zničení ako napríklad po návšteve Ermitáže alebo Louvru. Z výstav, ktoré som mal možnosť navštiviť by som vyzdvihol predovšetkým výstavu Nikitu Aleksejeva 10 000 belych tigrov, pobritych Okkamom. Nikita Aleksejev bol od 70. rokov členom skupiny Kollektivnyje dejstvija. Skupina stála pri zrode moskovského konceptualizmu.

Rovnako na skok od stanice Kurskaja stojí Gogoľ centr. Takisto ide o centrum pre súčasné umenie. Už názov však napovedá, že centrum sa zameriava hlavne na prezentáciu divadla. V dvoch sálach, ktoré má centrum k dispozícii, sa ale okrem toho organizujú aj koncerty a foyer na prízemí a prvom poschodí sa zasa často využívajú ako výstavné priestory. V centre tiež nájdete kníhkupectvo, ktoré zatvára až po skončení večerného programu a keď centrum opustí až ten posledný návštevník.

Jakub Kapičiak

26. júna 2013

zasadla na pôde Katedry ruského jazyka a literatúry komisia pri príležitosti obhajoby dizertačných prác dvoch doktorandiek programu slavistika – slovanské jazyky a literatúra. Obhajoby o 11:00 zahájila Mgr. Z. Lorková prezentovaním práce Vladimir Sorokin a narúšanie jazykovej/literárnej korektnosti. O 13:00 predstavila Mgr. A. Haburová prácu venovanú téme Hľadanie systému obraznosti v poézii F. I. Ťutčeva a A. A. Feta. Obe práce vyvolali záujem a stali sa podnetom k zaujímavej diskusii. Našim bývalým študentkám k úspešnej obhajobe srdečne blahoželáme!

Veronika Knapcová

17. júna 2013

Katedra ruského jazyka a literatúry získala v internetovej súťaži vďaka podpore študentov, absolventov a priateľov rusistiky grant na vydanie krátkych próz východoeurópskej kyberliteratúry v študentských prekladoch. Dňa 11.4.2013 sa uskutočnil prvý workshop, na ktorom mali mladí prekladatelia možnosť diskutovať o problematike prekladu seteratury. Dňa 21.5. sme medzi študentami rozdelili jednotlivé poviedky na preklad a na workshope 17.6. sme už rozoberali hotové prekladateľské riešenia. Informácie o projekte môžete nájsť na facebookovej stránke ruských a východoeurópskych štúdií. Projekt bol podporený z  Nadačného fondu Slovenskej sporiteľne v Nadácii Pontis.

Nina Cingerová

Správa od Kaspiku 2013

Správa od Kaspiku (2013)

Na stáž do Baku som sa pripravovala relatívne dlho v súvislosti s dokumentmi, ktoré je nevyhnutné predložiť Višegradskému fondu na získanie štipendia. Vďaka ich finančnej podpore a pozývaciemu listu od Bakuskej štátnej univerzity sa môj semestrálny pobyt v septembri 2013 mohol začať. Univerzita mi vybrala dva byty, z ktorých som si jeden mala zvoliť ako svoj dočasný domov. Nevyhovovali však požiadavkám na bývanie (nielen mojim, ale myslím si, že kohokoľvek), a tak som si byt našla vďaka realitnej agentúre. Na výbornom mieste, za vyhovujúcu cenu a s ústretovými majiteľmi. Pred vchodom do bytu ma už, našťastie, nevítala skupina prítulných mačiek. Mohla som teda presunúť svoju pozornosť na zbieranie materiálov na svoju dizertačnú prácu. Mojimi cieľovými stanicami boli knižnice a archív. S vybavením vstupov mi pomohla univerzita. Najzdĺhavejšie to bolo so štátnym archívom, kde bez patričného povolenia hocikoho nepustia. Zdržiavanie paradoxne vychádzalo zo strany univerzity. Čím dlhšie im to trvalo, tým menej trpezlivosti som mala. Musela som veľmi rýchlo pochopiť, že to jednoducho v týchto zemepisných šírkach takto funguje, a prispôsobiť sa. Spomalila som aj ja a napokon, oddýchla si od neustáleho zhonu a stresov, ktoré sú bežnou a akoby povinnou súčasťou života na Slovensku. Okrem práce s knižničnými fondmi som sa snažila spoznať čo najviac domácich ale aj cudzincov, ktorí v Azerbajdžane študujú alebo pracujú. Ich komunita organizuje stretnutia, párty, výlety. Vďaka tomu, že som medzi nich zapadla, som svoj voľný čas trávila veľmi aktívne a spoznala som nielen hlavné mesto krajiny ohňa, ale aj vidiek. Baku je dynamicky sa rozvíjajúca metropola Kaukazu s mnohými zaujímavými miestami. Každý deň sa čosi stavia a mesto rýchlo mení svoju tvár. Prechádzka úzkymi uličkami starého mesta s výhľadom na mrakodrapy, ktoré rastú ako huby po daždi, vzbudzuje dojem harmonickej súhry tradičného s moderným. Na vidieku sa zas život spomalí a človek má možnosť kochať sa krásnou prírodou a vidieť miesta ešte nepoznačené haldami turistov. Ľudia v Azerbajdžane sú milí, ústretoví, pohostinní a vždy ochotní pomôcť. Nikdy som sa necítila stratená ani ohrozená. Ako dorozumievací jazyk tu stále funguje ruština, mladšia generácia používa aj angličtinu. Dohodnete sa aj rukami a nohami, hlavne na ovocno-zeleninovom trhu, kde je zjednávanie cien stále obľúbeným spôsobom krátenia si času predavačov. Azerbajdžanci sa radi obliekajú elegantne, či už idú do práce, do školy, alebo len na prechádzku. Univerzita pulzuje aktívnym študentským životom napriek tomu, že internát ako súčasť campusu ešte nie je dostavaný. Spoznala som množstvo ľudí, ktorých môžem nazvať priateľmi, nadviazala užitočné kontakty, našla potrebné materiály pre moje doktorandské štúdium a vďaka svojmu azerbajdžanskému školiteľovi som sa lepšie zorientovala v problematike, ktorou sa zaoberám. Zážitky a skúsenosti zo stáže považujem za neoceniteľné a som presvedčená o tom, že som v „perle pri Kaspiku“ nebola poslednýkrát.

Dominika Fifiková

Päťmesačný pobyt vo Fínsku 2013

Päťmesačný pobyt vo Fínsku

Už pri zápise do prvého ročníka bakalárskeho štúdia v odbore Ruské a východoeurópske štúdiá som sa rozhodla využiť čo najviac možností cestovať a spoznávať nové krajiny. Pri nástupe na školu som ešte neovládala ruský jazyk, preto som hľadala inú cestu, a tou bol program Erasmus. Keďže väčšina študentov našej katedry chce cestovať do Ruska, získať grant nebolo až také ťažké. Po porade a konzultácii s doc. Ľuborom Matejkom som trištvrte roka dopredu vedela, že letný semseter druhého ročníka absolvujem vo fínskom mestečku Jyväskylä. Do mesta Jyväskylä, ktoré sa nachádza 250 km na sever od Helsínk, som priletela 2. januára o 15.30 a nevidela som nič. Iba to, že sme pristáli uprostred akéhosi lesa, no keďže už bola tma, nevideli sme, ako ďaleko od mesta sa letisko nachádza. Ešte pred príchodom sme boli rozdelení do skupiniek a každú skupinku mal na starosti tútor. Moja tútorka Riina nás čakala v meste na autobusovej stanici, odkiaľ nás  všetkých rozviezla na internáty. Keď som prišla na internát, bola som milo prekvapená. Internáty boli v slušnom stave, býva sa na bunkách po dvoch alebo po troch a každý študent má vlastnú izbu. Spoločné boli len kuchyňa a kúpeľňa. Hneď po príchode som prvé dni trávila v škole, kde nám vysvetľovali organizačné veci ohľadne štúdia. Počas týchto som si neužila žiadne svetlo, pretože pri odchode z internátov do školy začínalo postupne svitať, no a keď som školu opúšťala, už bola zase tma. Keď sa skončil organizačný týždeň, začala sa škola a ja som sa konečne dostala aj medzi fínskych študentov. Tento moment bol pre mňa sklamaním, pretože sa potvrdilo to, čo sme sa učili na hodinách interkultúrnej komunikácie. Fíni sú veľmi uzavretí a neradi sa stretávajú s niekým novým. Rýchlo som sa však dostala do medzinárodnej skupinky, ktorú tvorili dve Talianky, Francúzska a moja spolubývajúca z Turecka. Komunikovali sme stále v angličtine, no mala som šancu zlepšiť sa aj v ruštine. Na University of Jyväsklyä sa v odbore Russian Language and Culture študuje všetko po rusky. To bolo pre mňa náročné ale obohacujúce. Pomohla mi aj práca na niekoľkých skupinových projektoch, v rámci ktorých som sa dostala ku študentom z Ruska. Na samotnej katedre majú asi rovnaký počet učiteľov ako u nás, predmety sú tiež veľmi podobné. Zaujímavou vecou pre slovenských študentov je to, že na University of Jyväskylä sa študuje slovenský jazyk. Fínski študenti, ktorí študujú jazyky, si môžu vybrať aj slovenčinu. V tomto semestri bolo na slovenčinu zapísaných asi 20 študentov, s ktorými som mala možnosť sa stretnúť. Absolvovala som s nimi niekoľko hodín a musím povedať, že študenti hovorili po slovensky naozaj veľmi dobre. Počas 5 mesiacov, ktoré som vo Fínsku strávila, som sa dostala aj na pár zaujímavých výletov. Navštívila som hlavné mesto Helsinki, či jedny z najvýznamnejších miest vo Fínsku Tampere a Turku. Najzaujímavejším miestom, ktoré som mohla navštíviť, bolo Laponsko. Tu som strávila celý týždeň. Navštívila som Santa Clausa, prezrela som si sobiu farmu a vozila som sa na saniach, kde ma ťahali soby, absolvovala som prehliadku múzea domorodých obyvateľov, počas návštevy Nórska som sa kúpala v Severnom Ľadovom Oceáne a v neposlednom rade som videla dvakrát nádhernú polárnu žiaru. Na záver by som len povedala, že na túto skúsenosť nikdy nezabudnem a študentom našej katedry by som radila vybrať sa aj do iných krajín, nielen do Ruska. :)


Katarína Paškanová

Ukrajina 2012

Очень zážitok
(Ukrajina 2012)

Prvé dojmy z vlaku - samozrejme, záchodky. No, keďže všetky záchodky vo všetkých vlakoch, ktorými som sa kedy viezla, boli príšerné, nemôžem to obmedziť iba na túto cestu. A boli fakt príšerné.
Pre mňa, po mojich osobných, adventuristických zážitkoch zo Zakarpatskej Ukrajiny spred niekoľkých rokov, ale myslím, že aj pre ostatných účastníkov zájazdu, bol príjemným prekvapením parádny "look" ukrajinských miest - Ľvov, Odesa, Kyjev.
Ukrajinská kuchyňa – hmm, okrem niektorých, ktorým vraj bolo málo (že Jano:)) sme si pošmakovali – vareniky, peľmene, pirohy, soľanka, okroška, tie zemiakové placky na „d“, čo si furt nevieme zapamätať, plus výborný čapovaný kvas, v neposlednom rade. Najedeným sa nám aspoň lepšie pochodovalo.
Nemuseli sme sa ale s Johanom zamotať po ceste na Ľvovskú vyhliadku. Park sme si pozreli zo všetkých strán, len čo je pravda. Nevadí, спросили sme babku. Z nevedomosti, že Высокий замок je názov celého parku, som neustále očakávala, že predo mňa nejaký ten zámok vyskočí. Nevyskočil. Iba kopa ostatných turistov, čo mi kazia fotku s minipanorámou mesta. Ale pozitívum – keďže sme „друзья поляки“, mohli sme sa ísť vymočiť do reštiky bez platenia. Ha-ha-ha!
Myslím ale, že najviac ľudí oslovila Odesa. Hej, hej: zaujímavá história, limany, kde by sa neutopil ani najhorší plavec, Potemkinove schody bez kočíka, katakomby... všetko pekné. No zmrznuté mozgové bunky v mojom prípade, zástava dýchania vo Filipovom a stuhnuté bradavky vo všetkých prípadoch, spôsobené kúpaním sa v odeskom mori, sa nám asi najviac понравились. Tak, bohvie, kedy sa zas dostaneme k moru, šancu treba využiť.
Na skúšku u pána Molodcova nám vraj nepomôže ani preliezanie cez Nultý kilometer v Delte Dunaja, ktorý údajne plní želania. Úprimne, vôbec si už nepamätám, čo som si želala, takže funkčnosť tohto Nultého kilometra nebudem môcť skontrolovať. Možno nejaké klišé ako svetový mier alebo čo.
Ďalší интересный zážitok priniesol kyjevský вокзал, kde sa потерял (nechápem ako sa mu to podarilo) jeden účastník zájazdu. Na jeho mieste by som si sadla na bobek, nahodila šteňacie oči a čakala kým ma zachráni milícia. Умный Johan však nestratil duchaprítomnosť a do hodiny sa zjavil za nami v McDonalde, aj s kontaktom na mladú Ukrajinku :) Potešili sme sa jeho návratu, no do povolených strát v počte (1 kus) by sa aj tak zmestil.
My s Aďou a Filipom sme sa zas nemuseli stratiť pri nábreží, v najopustenejšej časti Kyjeva v "bomžovom parku" pri mestskej výpadovke, kde fakt okrem "bomžov", jedného príslušníka охороны a pracovných strojov nebola ani noha. A veľmi dúfam, že tam nikde ani žiadna noha neležala... Nevadí, спросили sme a nakoniec našli metro.
Ukrajinská vodka neprekvapila, no ani nesklamala. Svoj „zábavný" účel si plnila poctivo. Pivo? Bola som najšťastnejšia, keď som v obchode našla české!! No offense Ukrajina! Čo sa nazabávalo v noci, dalo sa dospať na exkurzii v autobuse – myslím, že hovorím za mnohých.
Осмотр Kyjeva sme zakončili Janovým víťazoslávnym vyfotením sa s posledným Leninom (kam sa hrabe rozprávka o poslednom jednorožcovi).
Naspäť sme sa podaktorí vracali s pocitom nechute z návratu do reality. Nikoho sme ale nedekapitovali, nedehonestovali, nedefenestrovali, nedefraudovali a veľmi dúfam, že nedeflorovali, takže snáď nás Ukrajina zas niekedy privíta. Zo státia pri otvorenom okienku vo vlaku som chytila zápal sánkového kĺbu. Nevadí, nutné obete... :)

Denisa Musilová

6. mája 2013

našu Katedru navštívili študenti rusistiky z Kazachstanu. Pri tejto príležitosti sme zorganizovali krátke stretnutie, na ktorom vedúci Katedry, doc. Matejko, oboznámil študentov s históriou Univerzity Komenského a Filozofickej fakulty. Študenti, ale aj naši pracovníci a doktorandi si potom navzájom predstavili oblasti výskumu, ktorými sa zaoberajú a prebehla diskusia o systéme vysokoškolského vzdelávania na Slovensku a v Kazachstane.

Veronika Knapcová

Päťmesačné petrohradské dobrodružstvo 2012

Päťmesačné petrohradské dobrodružstvo

Dva dni pred odchodom z domu na 5 mesiacov neviete, kde budete bývať? Nikto vám túto informáciu nevie zistiť? Na ministerstve vám dajú kontakt na človeka, ktorý sa týmto už dávno nezaoberá? Áno! Idete predsa do Ruska. Takže Welcome to Russia!
Posledné dni pred odchodom sa niesli v duchu besného mailovania, telefonovania a pátrania, že kde si vlastne budeme môcť zložiť svojich „pár švestiek“. Vďaka ruskej spojke sa nám to nakoniec podarilo zistiť. Mala však pre nás dve správy. Dobrá – vedia o nás. Zlá – bývame v Petergofe. Argument všetkých okolo bol – veď sú tam krásne fontány. No, viete si predstaviť, ako sme toto rady počúvali. Fontány sú síce fajn, ale vo februári, keď bolo v Petrohrade -26 stupňov, mi bola nejaká striekajúca voda ukradnutá. Vlastne ona vtedy ešte ani nestriekala, spustili ich až v polovici apríla. Takže jediný argument bol neplatný. Na otázku ako máme každý deň cestovať dve hodiny do školy a dve hodiny naspäť už odpovedať nikto nevedel. Toto cestovanie zahrňovalo samozrejme aj výdavky, s ktorými nikto nepočítal, bohužiaľ ani naše štipendium. A tak sa začalo hľadanie bytu, cez našu inú ruskú spojku. A podarilo sa! Bytová otázka sa teda vyriešila počas dvoch týždňov a my sme sa mohli spokojne začať venovať štúdiu.
Napriek tomu, že o nás v škole vedeli, na študentský preukaz sme čakali mesiac. Do preukazu bolo treba nalepiť našu fotku, vypísať naše meno a dať pečiatku. Nechápem, ako to za ten mesiac mohli stihnúť J Na začiatku sme napísali malý test, aby zistili našu úroveň a potom nás rozdelili do skupín. O vyučovaní na Petrohradskej štátnej univerzite písala minulý rok Kristína Mlynarčíková a ani v tomto roku sa nič podstatné nezmenilo. Lenka, Ivet, Magda a Veronika boli v jednej skupine, Kika a ja v druhej. Okrem nás tam boli ešte dve Chorvátky a tri Češky. Takže čisto slovanská skupina, čo malo veľa výhod. Na dva týždne sa k nám pokúsil pridať jeden Američan, ale silu a tempo siedmich Slovaniek ten Amík nezvládol a odvtedy sme ho nevideli.
Zážitkov a skúseností sa za 5 mesiacov nazbieralo až až. Ak by vás zaujímali podrobnosti, nejaké pikošky, postrehy a skúsenosti, tak sa nehanbite a kliknite sem: kamilamisikova.blog.sme.sk

Za celú šesťčlennú dievčenskú výpravu

Kamila Mišíková

foto: Lenka Šichtová

29. marca 2013

sa v Minsku uskutočnila akcia pod názvom «Опыт Чехии и Словакии в реализации Болонского процесса», na ktorej vystúpili odborníci z Čiech aj Slovenska. Našu Katedru tu zastupoval doc. Ľ. Matejko. Hovoril o skúsenostiach slovenských univerzít so zapojením do bolonského procesu. Viac si o tejto aktivite možno prečítať tu.

22. marca 2013

sa naši študenti štvrtého a piateho ročníka už tradične zúčastnili na Modelovej konferencii Ekonomickej univerzity. Tlmočili sme politickú sekciu, v ktorej zástupcovia EU, USA, ASEAN-u a Afganistanu rozoberali otázku migrácie, najmä migrácie zapríčinenej klimatickými zmenami, a spoločne diskutovali o riešení problémov, ktoré môže spôsobiť prijímajúcim krajinám. Tlmočilo sa nám príjemne, ešte príjemnejšie sa nám potom v hľadisku zo slúchadiel počúvali naši kolegovia. Treba povedať, že tlmočníčky z angličtiny, sediace vo vedľajšej kabíne, boli skutočné profesionálky, čiže s tým, čo nám „tieklo“ do slúchadiel, nebol problém ďalej pracovať. Zase raz sa potvrdilo aj staré známe – ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Po tom, ako sme strávili týždne prípravou na všetkých frontoch a seminároch, samotný pobyt v kabínke ubehol bleskurýchlo – a veru, niektorých bolo aj ťažko zastaviť. Keďže na poslednú, environmentálnu sekciu akosi tlmočníci z našej fakulty vypadli (ostatné sekcie odtlmočili kolegovia z Katedry germanistiky), niektorí z nás si dopriali aj druhé kolo, tentokrát už na trošku neznámejšiu tému, a víťazne to dobojovali až do úplného konca.

Veronika Lakotová, 2mpANRU

16. apríla 2013

o 10:50 sme na Katedre ruského jazyka a literatúry zahájili Študentskú vedeckú a odbornú konferenciu, ktorá sa v tomto roku tešila hojnému počtu účastníkov, ale aj poslucháčov z radov študentov. Mali sme možnosť vypočuť si príspevky na témy: Čečenská vojna v ruskom filme, Euroázijská únia v ruských a európskych médiách, postava Preobraženského v Bulgakovovom Psom srdci, obraz Ruska v srbskej tlači či heroizmus v dielach 20. storočia. Na treťom mieste skončila L. Veselová a jej práca venovaná obrazu Slovenska z pohľadu ruského turistu.  M. Matejček, ktorý sa zaoberal tematizáciou homosexuality v ruskej literatúre, sa umiestnil ako druhý. Výraznú podporu komisie získala K. Csaszárová, ktorá predstavila aktuálny a komplexný pohľad dnešného mladého človeka na dielo L. N. Tolstého Diabol. Tešíme sa záujmu študentov a výhercom blahoželáme!

Veronika Knapcová

 

22. februára 2013

vystúpil doc. Ľ. Matejko na medzinárodnej vedeckej konferencii v Srbsku, ktorá sa konala pri príležitosti 200. výročia úmrtia významného slovenského dejateľa, jazykovedca, slavistu a kňaza pod názvom Juraj Ribay 1812 – 2012 – život a dielo. Toto stretnutie usporiadal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Nový Sad spolu s  Katedrou slovakistiky Filozofickej fakulty Nový Sad, Katedrou slavistiky Belehrad a Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Vedúci KRJL sa v príspevku na konferencii zaoberal témou Ku korešpondencii J. Ribaya a J. Dobrovského: nezachované, nedoručené a nikdy nenapísané listy. Viac o udalosti si možno prečítať tu.

15. novembra 2012

na Brestskej štátnej univerzite (Brest, Bielorusko) v rámci Ruského vzdelávacieho a kultúrneho centra odznela prednáška Mgr. Ivana Posokhina na tému Tretia vlna ruskej emigrácie v USA. Aspekty adaptácie spisovateľov-emigrantov v novom spoločensko-kultúrnom prostredí na príklade života a tvorby S. Dovlatova, ktorá predstavila aktuálne pohľady na problematiku exilovej literatúry. Prednáška, ktorej sa zúčastnili študenti a pedagógovia filologickej fakulty, sa stala súčasťou riešenia grantového projektu pre mladých vedeckých pracovníkov s názvom „Tvorba Sergeja Dovlatova a literárna situácia ruského New Yorku (70. – 80. roky 20. storočia)“.

Ivan Posokhin

Dobrovoľnícky pobyt v detskom domove v Kovaľove 2011

Dobrovoľnícky pobyt v detskom domove v Kovaľove

Júl 2011 sme my, študenti FiF UK, strávili v detskom dome v malebnej dedinke Kovaľovo, ktorá sa nachádza len kúsok od mesta Nerechta v Kostromskej oblasti. 2. júla nás otec Andrej, riaditeľ detského domu, vyzdvihol  na železničnej stanici, odkiaľ nás o štvrtej ráno odviezol do domova. Po príchode nás už na stole v samostatnom byte čakali čaj a zapekanky. Otec Andrej sa s nami rozprával ešte do skorých ranných hodín a poukazoval nám domov. Poobede sme sa plní nadšenia zoznámili s deťmi (chlapci vo veku od 3-16 rokov), ale aj so študentkami z Moskvy, ktoré tam boli na dvojtýždňovej stáži.   

Všetkých 20 detí bolo rozdelených do troch rodín, kde sa o nich starali vychovávateľky. Tie sa starali nielen o ich výchovu, ale, samozrejme, varili a vymýšľali deťom aktivity. My sme sa stravovali v týchto rodinách spolu s nimi. Deti tam majú presný rozpis práce, ktorý musia dodržiavať. Dokonca aj malí chlapci už vedia poumývať riad. Nám však málokedy dovolili pomôcť im. V detskom dome fungoval aj rozvrh dňa, ktorý vyzeral asi takto: 8.45 – modlitba, 9.00 – raňajky, 9.30 – 11.30 – práca na poli, v stajni alebo záhrade, 12.30 – obed, 13.00 – 15.30 – opäť práca, 16.00 – olovrant, 19.00 – večera, 19.30 – upratovanie izieb, 21.00 – modlitba, 22.00 – večierka. Ak mali chlapci trochu voľného času, hrávali sme často loptové a spoločenské hry. Takto sme trávili dni, samozrejme s výnimkou tých, keď sme chodili na rôzne výlety. V júli tohto roku detský dom oslávil 15 rokov. Túto oslavu spojili so sviatkom sv. Petra a Pavla. 13. júl bol deň hodovania a osláv, počas ktorých nám chlapci ukázali niekoľko vystúpení. Ochutnali sme takisto aj ruskú špecialitu – šašlíky, ktoré pripravovali na ražni.

O niekoľko dní sme sa mohli zúčastniť s deťmi výletu do mesta Jaroslavľ, kde sme navštívilii nielen zoo a historické múzeum, ale vypočuli sme si aj ryčanie medvedice, ktorá je symbolom mesta. O niečo neskôr sme si mohli prehliadnuť Trojický monastyr, ktorý sa nachádza neďaleko mesta Nerechta a nechali sme sa pokropiť svätenou vodou. Bol to nádherný deň a na deťoch bolo vidieť radosť. Pred 9-dňovým výletom na Unži, sa konala ešte súťaž troch detských domov, kde mali chlapci v čo najkratšom čase postaviť stan, tromi zápalkami založiť oheň, či rôzne iné.

17. júla sa začala naša cesta po spoznávaní prírodných krás Ruska. Spolu s chlapcami, Otcom Andrejom a jednou vychovávateľkou sme sa vybrali na ostrov, ktorý leží na prítoku rieky Volgy. Po príchode sme tam videli prekrásny biely piesok, modrý mach a borovice.  Cítili sme sa ako v raji, hoci sme si stravu museli pripravovať na ohni. S deťmi sme sa kúpali, vymýšľali rôzne súťaže. Ale aj deti nás naučili hrať napr. „kartošku“ – jednoduchá loptová hra pre malých aj veľkých, pri ktorej sme zažili veľa zábavy. Vyskúšali sme aj ruskú báňu ( druh sauny v Rusku), ktorú nám chlapi a chlapci postavili na brehu rieky. Aj keď sme normálnu sprchu nevideli celých 9 dní, nepociťovali sme, že nám niečo v tejto človekom nepoškodenej prírode chýba. Týchto niekoľko dní považujeme za najkrajšie chvíle v našom živote a ani sa nám odtiaľ nechcelo odísť. Avšak rozvrh je rozvrh a chlapci museli znova pracovať.

Keďže nám po návrate z ostrova ostalo už len niekoľko dní, rozhodli sme sa všetci piati spolužiaci navštíviť mesto Kostroma, ktoré je vzdialené od Nerechty iba asi 50 kilometrov. Počasie nám počas celého mesiaca prialo a nebolo tomu inak ani v Kostrome. Nádherný slnečný deň na nábreží pri rieke Volge, historické centrum a zmrzlina, človeku nič nechýba. Avšak dni sa krátili a uvedomili sme si, že náš pobyt sa pomaly, ale isto končí. Domov sa nám samozrejme nechcelo, ale vedeli sme, že druhá skupina, ktorá prišla po nás na celý august, sa o deti postará.

Týmto chceme poďakovať nášmu lektorovi Sergejovi Grigorievičovi Molodcovovi za jeho ponuku a možnosť stráviť celý mesiac v krásnom prostredí so skvelými ľuďmi.

Petra Šoltisová a Timea Sedláčková


Výlet do Ruska


Júlovú skupinu vystriedala ta naša. Vyrazili sme 29. júla. Prvé dobrodružstvo sme zažili, keď nám v Berlíne povedali, že naše lietadlo už odletelo, a že tam musíme stráviť noc. Nikto z nás však neprotestoval proti noci v luxusnom hoteli. Do Moskvy sme došli s poldenným meškaním, a tak sa nám zmenili plány. Pôvodne sme si chceli popozerať Moskvu a večer nasadnúť na vlak do Nerechty. Nakoniec sme sa v Moskve stihli len najesť a už sme utekali na vlak. Cesta trvala 5 hodín a išli sme v noci. Nikto z nás však nespal. Všetci sme boli v bufetovom vozni a rozprávali sa s miestnymi, ktorí boli milí a spoločenskí. Do Nerechty sme dorazili 30. augusta okolo tretej ráno. Zo stanice sme sa taxíkmi odviezli do kovalovskeho detského domu. Tam nás privítal Sergej, vychovávateľ deti, ktorý nás pohostil čajom a niečím pod zub. Prehodili sme zopár slov a potom sme všetci, už poriadne unavení po dlhej ceste, išli spať. Hneď ako sme sa zobudili tak nás čakal obed. Rozdelili sme sa do jednotlivých rodín k deťom a začalo sa zoznamovanie. Chlapci nás hneď prijali medzi seba a poukazovali nám, čo všetko tam majú. Boli sme milo prekvapení, keď sme zistili, že majú všetko vlastné. Ovocne stromy, záhradu so zeleninou, pole so zemiakmi, kvetinové záhony, zo zvierat mali prasce, kravy a chovali aj psy. Každý deň sme s deťmi hrali futbal. Boli to naozaj náročné zápasy, lebo chalani boli vo forme a dávali nám zabrať. Denný harmonogram bol rovnaký ako mal júlová skupina tak to nebudem ďalej rozvádzať. Asi po týždni sme sa dozvedeli, že o niekoľko dni pôjdeme s chlapcami na horolezecký festival, ktorý sa koná v Krasnodarskom kraji. Všetci sme sa veľmi tešili. Tých par dni utieklo ako voda a my sme vyrazili na perfektný výlet. Tu je zopár slov o ňom.

Kaukaz – južná hranica Európy. Tam kde sa more spája s horami a miesto kde sa mieša toľko rôznych kultúr. Naše putovanie do týchto pôvabných a exotických hôr sa stalo skutočnosťou približne po dvoch týždňoch nášho  pobytu v Kovalevskom detskom domove. Plní entuziazmu sme nastúpili do autobusu a vyrazili sme z Nerechty za skorého rána smer Moskva. Prvá zástavka bola pri malej kaplnke na pol ceste do ruskej metropoly. Porcelánovobiela, špicatá a oblúkmi lemovaná kaplnka pripomínajúca skôr altánok, označovala miesto narodenia manželky cára Ivana Hrozného. Po menšej prechádzke a hrnčeku čaju sme znova boli na ceste. Pred vchodom do Moskvy sme ešte  vyzdvihli Alexeja, lezeckého trénera detí, ktorý na svojich zverencov dohliadal na celo ruskom lezeckom festivale na ktorý sme smerovali. Každý z nás študentov, kto nemal skúsenosti s ruskými diaľnicami by povedal,že to bude zaujímavá cesta. Na naše prekvapenie nás neočakával žiaden „tankodróm“,ale vcelku rovná a dlhá vozovka. Za oknami autobusu sa mihali široké brezové háje, malé dedinky, špinavé industriálne mestá, ktoré prekvitali za čias Sovietskeho zväzu a v neposlednom rade množstvo predavačov melónov a zeleniny. Po celom dni a celej noci cesty sa z roviny začali vynárať kopce a neskôr vrchy. Po vyšplhaní autobusu na jeden z kopcov sa s nami rozlúčili posledné zbytky priemyselnej éry, hrdzavé ropné pumpy a začalo pásmo riedko obývaných dediniek. Zhruba okolo obeda sme dorazili do mestečka Guamka na povodí rieky Kubáň. Po značnom vyčerpaní zo zdĺhavej a nepohodlnej cesty nás prekvapil svieži horský vzduch a pohľad na hory Západného Kaukazu. Po rozložení nášho tábora nás vodiči uhostili vodkou, salámou a chlebom ako aj miestnym sladkým domácim vínom. Neskôr sme sa išli zaregistrovať v rámci lezeckej súťaže a večer nás čakalo slávnostné zahájenie festivalu. Na druhý deň sme sa vydali na stanovisko pri skoro rovnej skalnej stene. Po niekoľkých hodinách snahy o dosiahnutie zaslúžených bodov nás už očakávala miestna riečka s ľadovou vodou z hôr. Po osviežujúcom kúpeli a teplej polievky sme sa pobrali na zaujímavý večerný program. Večer sme zavŕšili dlhou debatou pri ohni. Po pár dňoch lezenia sme sa dali na túru do hôr. Priesmykom nás previedol menší vlak s audio výkladom o špecifikách okolia. Na konečnej zástavke sme prebrodili riečku a dali sa do šplhania strmého kopca. V lese nás obklopovali stromy porastené lišajmi, malé vodopády s krištáľovo čistou vodou ako aj rôzne skaly s krasovými útvarmi. Pred naším cieľom sme si oddýchli pri asi 20 metrovom vodopáde, ktorý dopadal na mohutné skaly. Po zdolaní poslednej prekážky sa pred nami odkryl krásny výhľad na okolité hory a malá čistinka, ktorá bola zakončená bralom. V brale sa nachádzala jaskyňa s kaplnkou, ktorú kedysi obývali asketickí mnísi. Súčasťou skaly bolo malé jazierko ktoré napájal prameň vytekajúci priamo z útrob tejto jaskyne. Po „sáčkovom“ obede s „buterbródami“ sme zostúpili dole do priesmyku a naspäť vlakom do tábora. Cestou naspäť z festivalu sme sa stihli zastaviť na pobreží Čierneho mora v ktorého vodách sme zavŕšili celé naše putovanie na Kaukaz.

Po návrate bol čas kopania zemiakov a tak sme radi pridali ruku k dielu. Bola to zábava a hlavne pre nás, ľudí z mesta niečo nove. Na výlete sme sa spriatelili s Alexejom, trénerom chalanov. Už tam nás pozval k nemu do Kostromy. A my sme jeho pozvanie s radosťou prijali.  Zopár dní po návrate z Kaukazu sme sadli na vlak a vyrazili do Kostromy. Alexej nás vyzdvihol na stanici a zobral k nemu domov. Tam sme sa zoznámili s jeho ženou a malou dcérou Marinou. Prežili sme dva super dni v Kostrome. Alexej nám urobil sprievodcu, poukazoval na všetky pamiatky a aj nám o nich porozprával. Zopár dní pred naším odchodom sa v Nerechte konal deň kozákov. Videli sme tam ukážky z kozáckej kultúry a po programe nás Irina Vladimirovna, učiteľka a logopedička v detskom domove, pozvala na čaj do jej rodného domu. Bola to nádherná drevenica ako vystrihnutá z rozprávky Mrázik. Deň pred naším odchodom bol sviatok Matky Božej, skončil sa post a na obed nás čakali šašlíky. Ešte doobeda sme spolu s deťmi pripravili program. Spievali sme, hrali rôzne hry a každý z nás mal nejakú úlohu v rozprávke, na ktorú sme sa poctivo pripravovali. Súčasťou programu bola aj krátka prezentácia o Slovensku. Keby som to mal zhrnúť, tak tento výlet bol úžasný.  Spoznali sme veľa nových ľudí. Všetci sa k nám správali milo a pohostinne, za čo sme im nesmierne vďační. Ubytovanie, strava... všetko bolo super. Naozaj sa nedá povedať jedno zle slovo.

Na záver by som sa za všetkých nás chcel srdečne poďakovať nášmu lektorovi Sergejovi Grigorievičovi za možnosť stráviť mesiac v Rusku, ktorú nám dal aj za pomoc pri vybavovaní papierovačiek.

Michal Taraba

25. - 28. októbra 2012

študenti Ruských a východoeurópskych štúdií KRJL absolvovali exkurziu, počas ktorej navštívili severovýchod Slovenska, konkrétne mestá Bardejov, Svidník a cerkvy (kostolíky) východného obradu, ktoré sa nachádzajú v okolí týchto miest. V piatok sme navštívili Šarišské múzeum a Baziliku Sv. Egídia v centre mesta Bardejov a absolvovali sme vzácnu výstavu zbierky ikon v miestnom múzeu. Neskôr sme sa presunuli do skanzenu pri Bardejovských kúpeľoch, kde sme mohli vidieť tradičnú architektúru Rusínov. Ďalší deň bol venovaný predovšetkým cerkvám východného obradu. Navštívili sme kostolíky v Príkrej, Bodružali, Miroli, Ladomirovej a Dobroslave. Jednoduchosť a krása týchto miest bola veľmi oslovujúca. V tento deň sme navštívili aj miesta najťažších bojov počas Druhej svetovej vojny na Dukle, tzv. Údolie smrti. Posledný deň exkurzie sme sa viac venovali bojom na Dukle vo Vojenskom múzeu vo Svidníku a navštívili sme skanzen ukrajinskej kultúry, kde sme mohli vidieť architektúru a tradície obyvateľstva žijúceho prevažne na severovýchode Slovenska (konkrétne v okresoch Stará Ľubovňa, Svidník, Medzilaborce a Snina). Touto cestou by sme sa chceli poďakovať vedúcim exkurzie Dr. Nine Cingerovej, Mgr. Andrei Haburovej, Mgr. Veronike Knapcovej a pracovníkom múzeí a skanzenov za ich čas a ochotu, vďaka ktorej môžeme mať nové poznatky, vedomosti a zážitky.

študenti 1moRV

24. októbra 2012

sa uskutočnilo stretnutie študentov katedry s radcom veľvyslanectva Ukrajiny v SR JUDr. Vitalijom Usatym. Hlavnou témou bol súčasný stav a perspektívy rozvoja vzájomných vzťahov Ukrajiny a Slovenska v oblasti ekonomickej, politickej a kultúrnej. Rozprávalo sa aj o strategických cieľoch Ukrajiny, jej úspechoch a problémoch, o nadchádzajúcich voľbách a  postavení štátu v zahraničnopolitickom kontexte.

 -id-

9. – 16. júna 2013

sme spoznávali krásy Čiernej Hory. Ešte predtým, ako sme dorazili do nášho cieľa, prešli sme sa centrom Belehradu. Priam nezabudnuteľný pohľad sa nám naskytol pri výhľade na sútok Dunaja a Sávy. Cestou na vlakovú stanicu sme ochutnali miestne špeciality a pokračovali sme na Čiernu Hor
Prvý deň našej exkurzie sme strávili pri najväčšom balkánskom jazere – Skadarskom jazere, v ktorom sa nachádza približne 50 ostrovčekov. V rámci návštevy jedného z nich sme mali možnosť absolvovať prehliadku  ženského kláštora. Ďalšie dni sme navštívili prímorské mestá Budva, Kotor, Sveti Stefan, Ulcinj, Stari Bar a tiež bývalé hlavné mesto  Centinje. Každé z týchto miest malo svoje osobité čaro. Budva nás zaujala nielen svojou promenádou a plážami, ale aj svojim historickým jadrom (Stari grad) s typickými kamennými hradbami,  domami a citadelou.  Prístavné mesto Kotor, ohradené stredovekými hradbami, nás očarilo hneď niekoľkými historickými pamiatkami, medzi ktorými nechýbali pevnosť Sveti Ivan,  katedrála Sveti Tripun, mestská veža, morská brána, západná brána, námestie Zbraní, gotický portál a množstvo kamenných uličiek. Sveti Stefan - pôvodne rybárska osada, založená na skalnatom ostrovčeku, bola v minulom storočí prestavaná na luxusné hotely, kasína či reštaurácie. My sme mali možnosť obzrieť si ho iba z vyhliadkovej plošiny, nakoľko je určený iba pre ubytovaných hostí a za poplatok aj pre turistov.  Miestnym hradom, ale predovšetkým svojou osobitou atmosférou nás očaril Ulcinj, ktorý sa nachádza blízko albánskych hraníc, vďaka čomu v ňom cítiť vplyvu islamu. S pozostatkami starobylého mestečka Stari Bar sme sa oboznámili na úpätí pohoria Rumija, odkiaľ sa nám naskytla krásna panoráma na prístav Bar. V okolí tohto mesta sme navštívili 2000-ročný olivovník. V rámci exkurzie sme vyšli aj na pohorie Lovčen, ktoré je národným symbolom tejto krajiny. Na Jezerskom vrchu sa nachádza mauzóleum  vládcu a básnika Petra II. Petrovića-Njegoša spolu s jeho sochou. Okrem spoznávania kultúrnych pamiatok sme počas exkurzie ochutnali aj typickú černohorskú kuchyňu, spoznali sme množstvo milých ľudí a hlavne sme získali množstvo nezabudnuteľných zážitkov, za čo by som touto cestou chcela poďakovať docentovi Matejkovi, ktorý túto exkurziu zorganizoval.

Michaela Rapcová

5. októbra 2012

Katedra ruského jazyka a literatúry zorganizovala 1. ročník bratislavskej konferencie s názvom Mladá rusistika – nové tendencie a trendy. Konferenciu úvodným slovom v mene dekana slávnostne otvoril prodekan Filozofickej fakulty UK, doc. A. Eliáš a vedúci KRJL doc. Ľ. Matejko. Po nich slovom prispel i náš čestný hosť z Masarykovej univerzity v Brne, prof. I. Pospíšil. Nasledoval rad príspevkov v dvoch sekciách a oblastiach literatúra, história, translatológia, lingvistika a kultúra. Našu katedru na konferencii reprezentovali doktorandi I. Posokhin, A. Haburová, Z. Lorková a V. Knapcová, a takisto dr. N. Cingerová, ktorá pred niekoľkými týždňami úspešne obhájila dizertačnú prácu. Konferencie sa zúčastnili predovšetkým študenti doktorandskej formy štúdia z univerzít v Brne, Olomouci, Prahe, Budapešti, Segedíne, ale aj v Tallinne. Praktickým výstupom je zborník prezentovaných príspevkov. Počas celej konferencie nás svojou odbornou účasťou podporovala prof. M. Kusá, ktorá ju i uzavrela. Veríme, že dôkazom úspechu našej konferencie bude i to, že sa stane tradíciou. Všetkým zúčastneným ďakujeme!

 

1. – 30. septembra 2012

absolvoval vedúci katedry doc. Ľ. Matejko prednáškový pobyt na pozvanie Karagandskej štátnej univerzity (KarGU), kde prednášal pre poslucháčov Filologickej fakulty kurz Historické dedičstvo strednej a východnej Európy a problémy transformačných procesov. V rámci voľného času veľa cestoval. Najväčší dojem v ňom zanechala mimoriadna dynamika rozvoja Kazachstanu za ostatných 10 rokov. Okrem iného dohodol aj ďalšiu spoluprácu s hosťujúcou univerzitou.

Andrea Haburová

 

Stáž "na samom konci sveta" - Chabarovsk 2012

Stáž "na samom konci sveta" - Chabarovsk

Na našu päťmesačnú stáž „na samom konci sveta“ sme odišli až 4. októbra pre problémy s obdržaním víz. Do Chabarovska sme dorazili po dlhom 12 hodinovom lete. Na letisku v Chabarovsku nás čakala pracovníčka oddelenia pre zahraničných študentov, taxíkom nás odviezla až na intrák, kde sme sa dočkali prvého väčšieho kultúrneho šoku. Bývali sme na poschodí pre zahraničných študentov, ktorých tvoria vo väčšine prípadov Aziati, ktorí nevedia po rusky (v našom prípade to platilo úplne, neázijskí študenti sme boli len ja, Dominika a jedna študentka z Nigérie). Po kratučkom dvojhodinovom oddychu nás pracovníčka vzala na prehliadku mestom, počas ktorej nám ukázala najhlavnejšie pamiatky a srdce Chabarovska, rieku Amur. Okrem Ázijcov nehovoriacich po rusky nás prekvapila aj zdržanlivosť Rusov, ktorých odstup opadával postupne a zo začiatku sme sa rozprávali len na bežnej úrovni. Čo sa týka samotného štúdia, po menších problémoch sa zaradením sa na odbor sme sa ocitli na filologickej fakulte. Samé sme si zvolili predmety, ktoré nás zaujímali alebo ktoré nám mali pomôcť s našimi bakalárskymi prácami. Každá sme dostali školiteľa, ktorý nám pomáhal pri písaní bakalárky. Aj keď sme navštevovali kurzy, skúšky sme absolvovať nemohli. V Rusku sa totiž semester začína v septembri a náš októbrový príchod znamenal mesiac absencie. Počasie v Chabarovsku sa mi zdalo zvláštne, keďže tam bolo minimum zrážok (na rozdiel od jesennej Bratislavy J. Na jeseň pršalo asi dva razy, inak bolo slnečno a rovnaká bola aj zima. Áno, mali sme veľa snehu, nevyzeralo to však tak, že by snežilo postupne, ale nasnežilo nárazovo. Počas nášho pobytu snežilo presne šesťkrát, inak nám stále svietilo slnko. Nenechajte sa však zmiasť, aj napriek tomu bola zima ako v ruskom filme, denne bývalo tak mínus 30 stupňov. Chabarovsk je napriek tomu, že má približne taký istý počet obyvateľov ako Bratislava, rozlohou omnoho väčší, a preto sa aj ulice zdajú prázdnejšie. Taktiež ma na Chabarovsku prekvapili jeho ceny, je totiž dosť drahý, a to vo viacerých aspektoch – lístok do divadla pre študenta stojí 70 eur (čo sa nedá porovnať s 10 eurami v SND), alebo aj potraviny či oblečenie. Nakoľko bola moja bakalárska práca spojená s Ruskou pravoslávnou cirkvou, dostali sme pozvanie na návštevu bohosloveckého seminára, ktorý sa neskôr stal na dva mesiace naším domovom. Po prvej návšteve nás vladyka Jefrem, ktorý seminár viedol, pozval do seminára bývať. Tento pobyt bol obohacujúci nielen o priateľstvá, ale pomohol mi aj pri písaní mojej záverečnej práce. Čerpala som z bohatej knižnice a takisto som sa stretla s odborníkmi na katechizáciu a misijnú činnosť na Ďalekom Východe. Seminár bol tiež príjemnou zmenou po intráku, ktorý obývalo viac švábov ako študentov. Vďaka Ruskej Pravoslávnej Cirkvi sme zažili oslavy Dňa Tatiany, čo je deň študentov, kde oceňovali najlepších študentov univerzít v Chabarovsku a okolí. Na Slovensko sme sa vrátili až na konci februára obohatené o množstvo zážitkov, na Ďalekom východe sme spoznali úplne inú stránku Ruska než napríklad v Moskve či Petrohrade, a touto cestou by som sa chcela ešte raz poďakovať Sergejovi Grigorievičovi za možnosť navštíviť práve Chabarovsk. Stáž, či už v Rusku alebo v inej východoeurópskej krajine odporúčam každému, je to skúsenosť, ktorá Vám dá veľa do života nielen po jazykovej stránke.

                                                                                                                         Terézia Kučerová

14. novembra 2012

sa uskutočnila prednáška Michala Kmeťa, manažéra firmy Lexika, s. r. o. o počítačom podporovanom preklade prostredníctvom programov CAT a MT. Študenti KRJL sa dozvedeli veľa užitočných návrhov a rád ako zlepšiť efektivitu a kvalitu prekladu praktickým využitím prekladovej pamäte, segmentácie textu a i. prekladateľských prostriedkov.

Andrea Haburová

6. - 7. septembra 2012

sa v Ústave slavisitiky FF Masarykovej univerzity v Brne uskutočnila dvojdňová medzinárodná konferencia Hodnoty v literatúre a umení, na ktorej sa aktívne zúčastnili interní doktorandi katedry - Mgr. Andrea Haburová, Mgr. Zuzana Lorková a Mgr. Ivan Posokhin. Mgr. Haburová prezentovala príspevok na tému Obraz jari ako hodnota naturfilozofickej lyriky F. I. Ťutčeva, Mgr. Lorková vystúpila so staťou Forma a obsah ako nositelia hodnotovej orientácie literárneho diela V. Sorokina a Mgr. Posokhin s témou "Pravda" v tvorbe Sergeja Dovlatova (na materiáli zborníka "Kompromiss").

Andrea Haburová

24. a 31. mája, 7. júna 2012

sa na Katedre ruského jazyka a literatúry konali štátne záverečné skúšky bakalárov a magistrov. Novým absolventom študijného programu ruské a východoeurópske štúdiá a prekladateľstvo a tlmočníctvo srdečne blahoželáme.

Veronika Knapcová

22. – 23. mája 2012

sa na počesť 200. výročia narodenia I. I. Sreznevského konalo na pôde Riazanskej štátnej univerzity medzinárodné vedecké sympózium s názvom Odkaz akademika I. I. Sreznevského a slovanský svet: jazyky, kultúra, vzdelanie. Našu katedru reprezentoval doc. Ľ. Matejko, ktorý vystúpil s príspevkom na tému I. I. Sreznevskij a Slováci.

Andrea Haburová

11. – 19. mája 2012

sa uskutočnila exkurzia na Ukrajinu. Prešli sme vyše 3000 km. Začalo sa to nočným vlakom z Bratislavy cez Podkarpatskú Rus do Ľvova, kde sme strávili niekoľko hodín. Videli sme Rynok – hlavné námestie mesta, na ktorom sa vyníma budova radnice, tunajšiu operu i obrovskú sochu Tarasa Ševčenka. Z vrchu Vysokij zamok sme si poobzerali krásnu panorámu mesta. Nočným vlakom sme sa presunuli do Odesy, kde na nás čakalo ubytovanie priamo pri Čiernom mori. Pozreli sme miestne katakomby, limany, Primorský bulvár, miestne korzo – Deribasivsku vulyciu, spočítali sme (poniektorí) Potemkinove schody. Počasie nebolo najteplejšie, no to nás od kúpania v mori vonkoncom neodradilo. Z Odesy sme sa autobusom za 3,5 hodiny dostali do delty Dunaja, kde nás miestni staroverci pohostili uchou a každý dostal kus ryby s vareným zemiakom a miestne víno Novak. Loďkou sme sa prepravili až do ústia rieky, na nultý dunajský kilometer, kadiaľ sa vraj plavili už argonauti. V Odese sme absolvovali stretnutie so študentmi a učiteľmi miestnej pedagogickej univerzity. Naši hostitelia svoju úlohu vzali naozaj vážne - po prednáškach si pre nás prichystali folklórny program, hostili nás čajom a pečivom. Nočným vlakom sme prešli z Odesy do Kyjeva, kde sme videli chrám sv. Sofie, Kyjevskopečerskú lavru, ale aj Andrejevskij spusk s domom Bulgakova či Zlatú bránu. S Kyjevom sme sa nestihli ani poriadne zoznámiť a prišiel čas odísť domov, dúfame však, že sa do Ukrajiny ešte vrátime.

Johan Filo & -ľm-

25. apríla 2012

sa na katedre konala diskusia veľvyslanca Ruskej federácie P. M. Kuznecova so študentmi KRJL na tému Spolupráca medzi Slovenskom a Ruskom a štátmi SNŠ v rámci EÚ. Živý dialóg sa dotkol otázky vzťahov Ruska s NATO a EÚ, ruských politických hráčov vo vzťahu k EÚ, často pertraktovanej otázky zrušenia víz do Ruska, ruských ekologických projektov či projektov na podporu vzdelávania a kultúry. Na stretnutí sa zúčastnil aj zástupca veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku D. Arsentiev.

Andrea Haburová

20. apríla 2012

sa konalo katedrové kolo Študentskej vedeckej odbornej konferencie, na ktorej sa zúčastnili študenti bakalárskeho a magisterského stupňa študijných programov RVŠ a OPT. Prvé miesto získala K. Kostyálová, ktorá sa vo svojej práci venovala komparatívnej analýze tradícií Vianoc a Veľkej noci na príklade Moskvy a Bratislavy. Druhé miesto zaujala M. Šimková vystupujúca s príspevkom Putiniáda. V. Putin ako objekt masovej kultúry. Na treťom mieste sa umiestnila I. Dikantová, ktorá sústredila svoju pozornosť na činnosť slovenských misionárov - rímskokatolíckych rehoľných kňazov po roku 1989. Konferencie sa zúčastnili aj A. Havettová, v centre záujmu ktorej bolo vysťahovalectvo českých a slovenských intelektuálov do Ruska v 2. polovici 19. storočia; M. Turóci sa zaoberal otázkou problematiky prekladu literatúry pre deti na materiáli rozprávok L. N. Tolstého a J. Bukovinová sa venovala tzv. Леди Ю, teda Júlii Tymošenkovej ako objektu masovej kultúry. Oceneným aj  zúčastneným blahoželáme, divákom ďakujeme za podporu a veríme, že sa pri tejto príležitosti stretneme aj o rok.

Andrea Haburová

17. a 19. apríla 2012

sa na Katedre ruského jazyka a literatúry uskutočnili prednášky Dr. P. Vágnera, historika, diplomata a výkonného riaditeľa Visegrádskeho fondu na témy: Ukrajina 2004-2010: premárnená šanca a Rusko alebo EU - dilema súčasnej Ukrajiny. Poslucháčov prišlo veľa, veď téma je mimoriadne aktuálna a Dr. Vágner je fundovaným odborníkom v danej oblasti. Okrem množstva analytických informácií a zaujímavých štatistických údajov nám priblížil aj osobnosti súčasného ukrajinského politického a ekonomického života, vlastné postrehy pomerov znalého človeka, názory politického analytika na komplikovanú spoločenskú situáciu a nenaplnené medzinárodné ambície nášho (rozlohou) veľkého suseda. Živá reč, zaujímavá prezentácia a otvorenosť voči horúcim témam tradične nenechali ľahostajnými našich študentov, ktorí prejavili záujem a ani jedna z ich otázok nezostala nezodpovedanou.  

-id-

4. apríla 2012

sa na našej katedre uskutočnila prednáška veľvyslanca Bieloruskej republiky, V. M. Serpikova, ktorý predstavil situáciu v Bielorusku a hovoril aj o obraze tejto krajiny v Európe. Počas hodinovej prednášky sme si vypočuli základné informácie a štatistické údaje o Bielorusku a ich porovnanie s informáciami o ďalších krajinách. Ako býva zvykom, na záver mohli študenti položiť veľvyslancovi otázky v diskusii. Túto možnosť využili, pričom sa dotkli i aktuálnych a pálčivých tém spojených s touto krajinou.

Veronika Knapcová

29. - 30. marca 2012

sa na pôde Fakulty cudzích jazykov Kirovogradskej štátnej pedagogickej univerzity V. Vynnyčenka (Ukrajina) konal v poradí už šiesty ročník konferencie „Jazyky a svet: výskum a výuka“. Na konferencii katedru reprezentovala prof. M. Kusá, ktorá vystúpila s príspevkom O niektorých otázkach didaktiky translatologických disciplín na slovenských univerzitách, a Mgr. Z. Lorková, ktorá v rámci okrúhleho stola hovorila o nových tendenciách zápisu v konzekutívnom tlmočení.

Zuzana Lorková

7. marca 2012

sa uskutočnila prednáška pre študentov Katedry ruského jazyka a literatúry, ktorú organizovalo občianske združenie C.A.R.D.O., vyvíjajúce aktivity na rozvoj a ocenenie dobrovoľníctva na Slovensku a zahraničí. Študenti sa okrem iného mali možnosť dozvedieť podrobnosti o "dobrovoľníčení" v krajinách východnej Európy, o novom Zákone o dobrovoľníctve, financovaní pobytov, podmienkach prijatia atď. Viac informácií si môžete prečítať tu.

Andrea Haburová

7. februára 2012

sa na Katedre translatológie FF UKF v Nitre konala 3. translatologická konferencia doktorandov, na ktorej sa zúčastnila Z. Lorková s príspevkom Narúšanie jazykovej a literárnej korektnosti v ruskej literatúre (na príklade prekladu diela Srdcia štyroch V. Sorokina) a A. Haburová s témou Prekladovej recepcie ruskej poézie predstaviteľov strieborného veku v slovenskom a českom literárno-kultúrnom priestore v rokoch 1945 – 2010. Konferencie sa okrem iného zúčastnili doktorandi a mladí vedeckí pracovníci nielen zo slovenských univerzitných a vedeckých pracovísk, ale aj z Masarykovej univerzity v Brne či z univerzít v Turkmenistane a Tadžikistane. 

Andrea Haburová 

22. septembra - 15. decembra 2011

prebiehal kurz s názvom Súčasná Ukrajina a ukrajinistika v prednáškach vyšehradských expertov, podporený Medzinárodným vyšehradským fondom. 7. októbra sa uskutočnila prednáška Dr. V. Lebovics o faktoroch ovplyvňujúcich rozvoj ukrajinskej literatúry a kultúry. 13. a 14.10. sa uskutočnili dve prednášky profesora J. Poliščuka z Krakovskej univerzity na témy Doktrína „dve Ukrajiny“a problém národnej jednoty a Medzinárodný obraz Ukrajiny a vyhliadky krajiny. Prostredníctvom prednášok si študenti mohli vytvoriť zaujímavý obraz o imidži modernej Ukrajiny, ku ktorému v značnej miere prispeli historické a politické okolnosti. V dňoch 20. a 21. 10. vystúpila P. Waszkiewicz (Poľsko) a hovorila o témach ako gender v súčasnej ukrajinskej literatúre a stredná a východná Európa v súčasnej ukrajinskej próze. Dňa 27. 10. vystúpil doc. PhDr. T. Glanc, PhD. s prednáškou o slavistovi D. Čiževskom a 28. 10. priblížil študentom život a tvorbu fotografa a výtvarného umelca S. Bratkova. 

Veronika Knapcová

Východná Európa na vlastné oči 2010

Výlet do krajín Pobaltia

Naše štvordňové putovanie po Pobaltí sme začali v hlavnom meste Lotyšska, Rige. Tá je najväčším kultúrnym, vzdelávacím a ekonomickým centrom krajiny. Pri príchode do mesta sme si nemohli nevšimnúť televíznu vežu, ktorá sa s výškou 370 metrov považuje za najvyššiu stavbu celej Európskej únie.
My sme svoje spoznávanie začali na pravom brehu rieky Daugava. Historickému centru, ktoré je na zozname UNESCO, dominuje secesná architektúra, ktorú možno porovnať s mestami ako Viedeň alebo Petrohrad.
Od Katedráleho námestia sme sa cez Rižský dóm (najväčší stredoveký kostol Pobaltských štátov a zároveň aj symbolo Rigy) dostali až k Rižskému hradu, v ktorom je sídlo prezidenta a Múzeum lotyšskej histórie.
Po centrálnej ulici Kaļķu iela sme prišli k Pamätníku slobody, na ktorom stojí Matka Lotyšska. V rukách drží tri hviezdy ako symbol troch lotyšských regiónov – Kurzeme, Vidzeme a Latgale. Pamätník bol postavený v rokoch 1931 – 1935 a mal symbolizovať Lotyšsko ako mladý, slobodný a nezávislý štát. Význam tohto monumentu veľmi vzrástol počas okupácie Sovietskym zväzom a heslo Tēvzemei un Brīvibai (Za vlasť a slobodu) hovorí  za všetko.
Od pamätníku známeho tiež ako Milda to bolo už len niekoľko krokov k Chrámu Kristovho narodenia. V jeho priestoroch v roku 1961 komunisti zriadili planetárium a  pravoslávnej cirkvi bol vrátený až po obnovení nezávislosti Lotyšska.
Z Rigy sme sa presunuli autobusom do ďalšieho hlavného mesta, Vilniusu. Takmer všetky pamiatky sa tu spájajú s menom kniežaťa Gediminasa, ktorému sa raz podľa legendy prisnilo o železnom vlkovi. Pokúsil sa ho uloviť, no strely mu nespôsobili žiadne rany.  Na druhý deň sa knieža spýtalo vykladačov snov  na vysvetlenie. Tí mu povedali, aby na mieste dnešného Vilniusu postavil hrad a mesto, ktoré bude také silné a nedobytné ako vlk v jeho sne. Tak bol podľa legendy položený základ hlavného mesta Litvy.
Prehliadku sme začali symbolom mesta, Námestím Gediminasa s vežou a sochou kniežaťa zo 16. storočia, vyšli sme na kopec nad mestom, kde sa nachádza Gediminasova veža a odkiaľ je nádherný výhľad na Pahorok krížov a oba brehy rieky Neris. Nie nadarmo sa hovorí, že nikde v Európe nie je na tak malom území toľko veľa kostolov. My sme navštívili šesť z nich.
Najhlbší zážitok v nás zostal po návšteve Múzea KGB a obetí genocídy. Nachádza sa v bývalom sídle KGB, priamo v centre Vilniusu. Asi v dvadsiatich miestnostiach nájdeme chronologicky zaradené fotografie, rôzne listiny a osobné veci obetí.
S Vilniusom sa neodmysliteľne spája Republika Užupis, ktorá je spolu so Starým mestom na zozname UNESCO. Vznikla v roku 1997 a okrem vlastnej vlajky a prezidenta má aj armádu v počte 17 mužov. Povinnosťou bolo dať si kávu v jednej z množstva kaviarničiek a prečítať si svojskú ústavu na stene ulice Paupio. Napísaná je v ôsmych jazykoch a okrem iného hovorí: „Everyone has the right to hot water, heating in winter and a tiled roof.“, „Everyone has the right to love and take care of a cat.“ alebo „Everyone is responsible for his freedom.“ (autori Tomáš Padyšák a Bronislava Živická)

28. septembra 2012

sa na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave uskutočnilo medzinárodné vedecké sympózium  Jazyk a literatúra v kontaktoch (pri príležitosti životného jubilea prof. PhDr. Miroslava Dudka, DrSc.).  Rokovaní v troch sekciách – literárna veda, translatológia, jazykoveda sa zúčastnili slavisti zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Bulharska. Katedru ruského jazyka a literatúry na sympóziu predstavili doc. A. Eliáš (s príspevkom Dve podoby romantického individualizmu: Janko Kráľ a Michail Jurievič Lermontov), prof. M. Kusá (M. Dudok - kolega, vedec, človek) a dr. I. Dulebová (Jazykové podoby ruského mesta na príklade mikrotoponymie Sankt Peterburgu).

- id-

10. – 11. novembra 2011

sa v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku na pôde Katedry rusistiky FF UKF v Nitre konalo medzinárodné vedecké podujatie Nitrianske rusistické dni. Našu katedru reprezentovala Mgr. A. Haburová, ktorá vystúpila s príspevkom na tému Kontrast ako kľúčový umelecký prostriedok poézie F. I. Ťutčeva a Mgr. Z. Lorková s príspevkom V. Sorokin – tvorca mnohých tvárí. Na záver organizátorky seminára udelili vystupujúcim certifikáty o aktívnej účasti na tomto podujatí a spolu s profesorkou Sokolovou vyslovili presvedčenie, že sa v budúcnosti Nitrianske rusistické dni stanú príjemnou vedeckou, ale i kultúrnou tradíciou.

Andrea Haburová

14. októbra 2011

sa v bratislavskom hoteli Tatra konalo tradičné medzinárodné fórum rusistov Bratislavskije vstreči. Konferencie sa zúčastnili odborníci zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Poľska, Ruska a Rakúska. Katedru reprezentovali prof. M. Kusá, Dr. I. Dulebová a Mgr. I. Valová. Hlavnými témami zasadnutí boli problematika modernej učebnej literatúry, efektívne metódy lingvodidaktiky cudzích jazykov a profesionálne asociácie a časopisy v oblasti rusistiky.

Irina Dulebová

Pol roka na Sibíri 2010/2011


Ideálny spôsob ako zakončiť štúdium akéhokoľvek odboru, ktorý má súvis s nejakým cudzím jazykom je študijný pobyt v príslušnej krajine. To sme si povedali aj my – Andrej Kállay a Ivan Šabík, študenti Ruských a východoeurópskych štúdií, v prvom ročníku magisterského štúdia. Preto nebolo prekvapením, že sme si za krajinu študijného pobytu zvolili Rusko, kde sme chceli absolvovať posledný semester nášho štúdia a zároveň tam napísať svoje diplomové práce.
Od všeobecnej predstavy sme museli pristúpiť ku konkrétnym krokom a čakala nás ešte dosť dlhá cesta k zrealizovaniu tohto zámeru. Väčšina študentov (resp. doteraz všetci), ak ide do Ruska študovať, vždy je to buď Moskva alebo Petrohrad, napriek tomu, že bilaterálna dohoda medzi Ruskom a Slovenskom o štipendijných študijných pobytoch nie je ohraničená iba na tieto dve lokality. My sme spočiatku tiež uvažovali o týchto „tradičných“ miestach, no po porade s vedúcim našej katedry Doc. Ľuborom Matejkom a lektorom ruského jazyka Sergejom Grigorievičom Molodcovom sme mali tri, rozhodne zaujímavé, možnosti – Moskva, Machačkala (Dagestan) a Barnaul (Sibír). Pre exotickosť posledných dvoch sme Moskvu hneď zavrhli a rozhodovali sa medzi Kaukazom a Sibírou. Nakoľko sa Kaukaz ešte stále považuje za nestabilný región, kde sa z času na čas dejú teroristické útoky, prepady turistov a pod., rozhodli sme sa pre sibírske mesto Barnaul.
Tento návrh lektora Sergeja Grigorieviča nás spočiatku prekvapil, pretože sme o tomto meste takmer nič nevedeli, ale po zmienke o blízkom pohorí Altaji, ktoré sme už samozrejme poznali aj z hodín o dejinách Ruska, sa nám veľmi zapáčil. Už iba samotná Sibír, vyvolávajúca predstavy o pracovných táboroch, neskutočnej zime a krásnej prírode, nás lákala. K tomu sa pridala predstava Altaja – obrovské hory na hraniciach s Mongolskom, Čínou a Kazachstanom s množstvom starovekých pamiatok záhadných Skýtov, kolíska turkickej civilizácie (podľa jednej z dominujúcich teórii) a napokon miesto, kde žije turkický národ, ktorý dodnes vyznáva šamanizmus. Na to, aby sme sa dostali na študijný pobyt do Barnaulu sme potrebovali ešte veľa vybavovania, papierovačiek a celkovo malo rozhodnúť až výberové konanie v agentúre SAIA.
Už viac ako rok pred pobytom bolo potrebné zvoliť si tému diplomovej práce. V spolupráci s naším školiteľom si Andrej zvolil tému o súčasnej situácii Altajcov v Ruskej federácii a mojou témou mali byť staroveké kultúry západnej Sibíri (s dôrazom na Skýtov na Altaji). Tieto témy sme chceli vypracovávať na historickej fakulte Altajskej štátnej univerzity v Barnaule. Za obrovskej pomoci Sergeja Grigorieviča sa nám podarilo vybaviť akceptačný list od dekana danej fakulty, ktorý nám veľmi pomohol pri konkurze, ktorým sme nakoniec úspešne prešli. Mali sme sa teda stať vôbec prvými študentmi, ktorí absolvujú študijný pobyt na základe tejto medzivládnej bilaterálnej dohody v inom meste ako Moskva alebo Petrohrad.
Začiatok nášho študijného pobytu v letnom semestri 2010/2011 sa z tradičných dôvodov oneskoril o pár dní, a tak sme po prvý krát vstúpili na sibírsku zem v Barnaule, hlavnom meste Altajského kraja, v sobotu 12. februára o pol šiestej ráno. Na malom barnaulskom letisku náš čakal vyučujúci z Altajskej štátnej univerzity (AGU), ktorý nás odviezol na internát a niekoľko nasledujúcich dní s nami vybavoval všetky byrokratické formality, bez ktorých sa to v Rusku nezaobíde. Ak spomeniem iba niektoré z nich – vybavenie potvrdení o zdravotnom stave (s povinným vyšetrením na tuberkulózu, ktorou podľa letáku v nemocnici údajne trpí viac ako 1,5 mld ľudí na svete), registrácia na miesto pobytu, potvrdenia súvisiace s ubytovaním na internáte a štúdiom na univerzite a pod.
Študijná časť nášho pobytu vyzerala tak, že sme sa najprv prezentovali pred členmi Katedry archeológie, etnografie a muzeológie, kde sme predstavili naše odborné záujmy, na základe čoho nám pridelili školiteľov. Andrejovi bol pridelený etnológ a zároveň zástupca dekana fakulty Ivan Ivanovič Nazarov a mojej témy sa ujal archeológ Alexej Alexejevič Tiškin. Školitelia sa nám venovali každý týždeň na konzultáciach, dostali sme množstvo literatúry k témam našich diplomových prác a okrem toho sme navštevovali prednášky z archeológie, histórie, etnológie atď. Zúčastnili sme sa aj viacerých exkurzií po miestnych múzeách so študentmi muzeológie. Výborným zážitkom bola aj účasť na študentskej vedeckej konferencii, kde sme každý vystúpili s referátom na témy z našej diplomovky. Školitelia priebežne kontrolovali náš progres v písaní diplovej práce a radili ohľadom úprav v texte. Na Altajskej štátnej univerzite študuje veľa zahraničných študentov, no predovšetkým zo Strednej Ázie, preto sme my predstavovali isté spestrenie. Dokonca sme po prvý krát v živote robili rozhovor – pre univerzitné noviny „Za nauku“ (http://zn.asu.ru/issue.shtml?i_n_seq=1192&a_n=26#26).  
Ďalšou kapitolou bol život na internáte. Internát na prvý pohľad vyzeral dosť socialisticky, tak sme čakali záplavy „tarakánov“, ale našťastie sa nič podobné nestalo. Vedenie internátu sa vraj vie s nimi veľmi účinne vysporiadať, a preto sme za celý pobyt nemali možnosť vidieť ani len jediného, za čo sme samozrejme vďační. Ubytovaní sme boli podľa nariadenia „zhora“ oddelene, a to dokonca aj na iných poschodiach. Asi, aby sme viacej komunikovali v ruštine. Andrej býval s Rusom Pášom, ktorý študuje históriu a je horlivým zástancom komunizmu. Je dokonca aj členom mládežnickej sekcie Komunistickej strany Ruskej federácie. Avšak poriadok mu nič nehovorí, a tak musel Andrej častokrát trpieť v starej izbe veľký neporiadok. Mňa nasťahovali na izbu k Afgáncovi s menom Adžmal, ktorý mal peknú vynovenú izbu s vlastným kobercom, pohovkou, skriňami a závesmi. Študoval ruštinu a dalo sa s ním celkom obstojne komunikovať. Moje spočiatku zmiešané pocity rýchlo vystriedal záujem o novú kultúru. Veď vlastne aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sem prišli. Moslimská kultúra je odlišná od ruskej, napríklad aj tým, že sa jedáva na zemi a rukami. Ako vegetarián som sa však vždy nechal pohostiť iba čajom a ovocím. Afgánci sú veľmi spoločenský a stretávajú sa dosť často. Jedným z miest takýchto stretnutí bola aj naša izba, kde som sa zoznámil s množstvom ďalších moslimov z internátu, ale aj takých, ktorí prichádzali na návštevy. Všetci boli priateľskí a zaujímali sa o život v našej krajine, ktorú nenazývali ináč ako Československo. Rozprávali sme sa s nimi o vojne, politike, moslimskej kultúre a všetkom možnom (odporúčam rozhovor adlinsopinion.blogspot.sk/2011/02/blog-post.html). Všetci, ktorých sme spoznali, či už na univerzite (vrátane vyučujúcich), internáte alebo na inom mieste, nám ochotne pomáhali, prípadne nás pozvali na návštevu. Mnohých z nich sa nám tiež podarilo pohostiť, aj keď iba v internátnych podmienkach. Na vlastnej koži sme sa teda presvedčili, že ľudia zo Sibíri sú oveľa vľúdnejší a pohostinnejší ako „moskviči“.
Do tretice skúsim opísať krajinu a prírodu, kam sme sa dostali. Barnaul je hlavné mesto Altajského kraja, s počtom obyvateľov presahujúcim 600 tisíc. Leží na rieke Ob v lesostepnej zóne, teda na rovine. Altajské pohorie sa nachádza v prevažnej miere až v susednom subjekte – Republike Altaj, ktorý je od neho vzdialený cca 200 km. Z prírodných zaujímavostí sa v Barnaule, okrem veľtoku Ob, nachádza tzv. „lentočnyj bor“, resp. jeho časť, čo je jeden z viacerých „pásov“ ihličnatých lesov, ktoré sa tiahnu smerom na juhozápad niekoľko stoviek kilometrov a zadržiavajú piesočné búrky z Kazachstanu. Okrem toho sa v nich dá príjemne rekreovať, čo sme si aj my vyskúšali – v zime na bežkách a v lete na bicykloch. Inak je Barnaul mesto s veľkými ulicami a prospektmi (Leninov, Socialistický, Komsomoľský a iné), množstvom nákupných domov, ale aj dostatkom zelene.
Keď sme sem prišli na konci zimy, teploty neklesali pod -20 stupňov, ale na prekvapenie, to bola celkom znesiteľná teplota. Vrstva snehu bola miestami až grandiózna a ľad na chodníkoch bol všade kde ho nerozbíjali aj 20 cm široký. Asi najväčším zážitkom bola zamrznutá rieka Ob, ktorá sa zmenila na miesto prechádzok. Sneh a ľad sa v Barnaule udržali veľmi dlho, ale vďaka tomu, že v Altajskom kraji je veľký počet slnečných dní, to nebolo až také depresívne. No nástup jari v apríli nám priniesol veľkú radosť, pretože sme mohli začať plánovať naše výlety do okolia a napokon aj na Altaj. Z pôvodného plánu ísť až k Bajkalu sme rýchlo upustili a zostali iba „v okolí“.
Ešte v zime sme navštívili metropolu Sibíri – Novosibirsk, s krásnou a obrovskou hlavnou železničnou stanicou. Chceli sme ísť na predstavenie Luskáčik do divadla opery a baletu (asi najväčšieho v Rusku), no keďže sme až neskoro zistili, že odchody a príchody vlakov v celom Rusku sa riadia podľa moskovského času, zmeškali sme predstavenie a obdivovali sme iba samotnú budovu a niektoré ďalšie pamiatky mesta.
V zime sme boli po prvý krát aj na Altaji. Na dvojdňový pobyt sme si vybrali dedinku Manžerok, v ktorej sa buduje jedno z najväčších rekreačných stredisiek na Altaji. Asi aj preto to tam zatiaľ vyzerá ako stavenisko, ale nám to nevadilo, lebo sme prišli kvôli horám. Boli sme ubytovaný pod kopcom (mal iba niečo cez 1000 m) Malá Siňucha, na ktorý sme sa aj „vyškriabali“. A to doslova, pretože sme museli prekonávať sneh do výšky pása. Neskôr sme sa dozvedeli, že tam bolo veľké lavínové nebezpečenstvo, keďže cez deň bola teplota nad nulou a svietilo slnko, našťastie sa nám nič nestalo a za ten výhľad na nekonečné končiare altajských vrchov to určite stálo.
Na Altaj sme sa vrátili ešte v júni, keď začínala letná sezóna. Požičali sme si z univerzity stan a spacáky a naplánovali sme si týždňovú cestu. Najprv sme prišli k Teleckému jazeru, ktoré je spolu s Altajským národným parkom zapísané na zozname Unesco vďaka bohatstvu flóry a fauny. Slúži zároveň ako obrovská zásobáreň pitnej vody, čo sme naozaj otestovali, keď sme pili túto ľadovú vodu priamo z jazera. Zúčastnili sme sa na jednodňovom výlete motorovým člnom po jazere do kordónu Belje, ktorý je na opačnom konci jazera v národnom parku a sídlia v ňom prevažne prírodovedci aj so svojimi rodinami.
Ďalším bodom tohto týždňového výletu bol kultúrny program – festival kultúry Altajcov – Ťurjuk bajram, pri dedinke Paspaul. Ponúkal ochutnávky miestnych dobrôt, predaj tradičných suvenírov a sprievodný kultúrny program. Videli sme súťaže v altajských športových disciplínach ako je napríklad dvíhanie kameňa, zápasenie, hádzanie „kolkou“. V rámci hudobného programu prebiehala súťaž v tradičnom hrdlovom speve miestnych bardov, ale aj súťaž v modernom speve Altajcov. Večer sa konal galavečer s najlepšími vystúpeniami. Zaujímavo komponovaný program striedal vystúpenia s tradičnou hudbou a spevom s vystúpeniami v modernom štýle (miestami až typu „Senzus“) a u miestnych ľudí jednoznačne bodoval ten druhý štýl.
Po kultúre nás čakal pobyt vo vysokohorskom prostredí Čemaľského regiónu. Stanovali sme niekoľko dní pri turistickej báze na Karakoľských jazerách (cca 2000 m.n.m.). Každý deň sme chodili po horách v okolí týchto jazier. Turistické značky sme samozrejme nečakali a vždy sme sa držali vyšlapaných ciest alebo iba smeru (podľa napoleónovho hesla «В России нет дорог, есть только направления»). Okrem neopísateľných výhľadov (viď fotografie) sme videli zvyšky ľadovcov, vztýčené alebo navŕšené na sebe kamene (tradícia Altajcov) a skalný útvar pod názvom Zámok horských duchov, na vrchole ktorého bol drevený idol. Postavili ho tam pravdepodobne altajskí šamani, ktorí považujú celý Altaj za posvätný a za každým stromom, kameňom a kopcom vidia nejakého prírodného ducha, a tak aj toto miesto, obklopené zvláštnou, pokojnou atmosférou zvolili za vhodné uctievania. Nečudujem sa im.

Žiaľ, situácia bežných Altajcov vôbec nie je rúžová. Do veľkej miery je u nich rozšírený alkoholizmus, negramotnosť a ďalšie problémy, ktoré súvisia so zmenou ich životného štýlu v sovietskom období, kedy boli prinútení zanechať svoj kočovný spôsob života a usadiť sa.
Toto bol iba veľmi stručný opis nášho takmer polročného života a štúdia na Sibíri. Študijný pobyt splnil svoj účel nad očakávania, vrátili sme sa s napísanými diplomovkami, novými vedomosťami, známosťami a nezabudnuteľnými spomienkami.

Ivan Šabík

21. - 23. septembra 2011

sa na Smolenickom zámku konala medzinárodná vedecká konferencia s názvom Jazyk a diskurz v kultúrnom a politickom kontexte. Katedru reprezentovala Dr. I. Dulebová len niekoľko dní po obhajobe svojej dizertačnej práce štúdiou s názvom K otázke definície pojmu politický diskurz a Mgr. V. Knapcová s prácou Augustový puč a mediány diskurz za hranicami ZSSR.

Veronika Knapcová

Dvojmesačná jazyková stáž v Moskve 2011/2012

Desať tipov z 2-mesačnej jazykovej stáže v Moskve

V zimnom semestri akademického roku 2011/2012 som spolu s ďalšími študentmi našej katedry absolvoval 2-mesačnú jazykovú stáž na Štátnom inštitúte ruského jazyka A. S. Puškina v Moskve. Stáž hodnotím celkovo pozitívne, no okrem prevládajúcich plusov mal pobyt v hlavnom meste Ruska aj niekoľko mínusov. Rád by som preto poskytol, v desiatich bodoch, pár rád a tipov študentom, ktorí sa v budúcnosti plánujú zúčastniť 2-mesačnej jazykovej stáže v Moskve.

Pred samotným odchodom netreba stresovať! Aj keď ste na stáž prijatí (väčšinou) od 1. októbra, do Moskvy odletíte trochu neskôr. My sme napríklad odchádzali pre problémy s pozvaním až 14. októbra... Presný dátum odletu sa dozviete spravidla týždeň pred odchodom.

Baliť sa treba s rozumom. Zoberte si so sebou staršie veci a oblečenie, ktoré vám v Moskve nebude ľúto nechať.

Počas dvoch mesiacov v hlavnom meste Ruska sa jazykovo určite zlepšíte, no netreba očakávať zázraky. Môžu za to najmä samotná dĺžka stáže (dva mesiace sú na badateľné jazykové zlepšenie dosť krátka doba – akurát keď sa do toho dostanete, treba ísť domov...) a veľký počet slovenských študentov, ktorí do Moskvy cestujú spolu s vami, a s ktorými máte dokonca aj vyučovanie. Ako to už býva, veľa záleží aj od učiteľov, ktorých vám pridelia. Ja som mal v tomto smere, až na jednu výnimku, chvalabohu veľké šťastie.

Vyučovanie počas stáže býva spravidla štyri dni v týždni – štvrtok je voľný deň určený na exkurzie. Predmety sú rôzne. K tým povinným patria: rečové praktikum, fonetika, krajinoveda a literatúra (ako skupina si môžete vybrať medzi literatúrou prvej alebo druhej polovice 19. storočia, literatúrou 20. storočia, atď.).  Okrem povinných predmetov si môžete, opäť ako skupina, zvoliť aj niekoľko výberových. My sme napríklad mali jazyk komerčných textov (delovoj jazyk), históriu kultúry a syntax. Osobne odporúčam, ak budete mať možnosť, najmä históriu kultúry s E. V. Kudinovou a ruskú syntax s docentkou M. S. Milovanovou.

Študenti, ktorí počas stáže v Moskve plánujú písať alebo pracovať na záverečnej práci, majú možnosť požiadať o ruského školiteľa. Menný zoznam študentov spolu s témami sme odovzdali na dekanáte a už o pár dní sme si našli na nástenke svojho školiteľa. Mne moja školiteľka veľmi pomohla – či už cennými radami alebo skvelými materiálmi.

Ak budete mať záujem, inštitút ponúka taktiež možnosť spraviť si certifikát z jazyka komerčných textov na rôznych úrovniach. K samotným skúškam sú aj prípravné kurzy (tuším dvakrát do týždňa). Keďže s tým strávite dosť času, je to výhodné najmä pre študentov, ktorých netlačí bakalárska alebo diplomová práca.

Inštitút disponuje jednou knižnicou, z ktorej sa požičiavajú najmä učebnice, a jedným „čitaľnym zalom“ (študovňou), z ktorého sa dajú požičať knihy, okrem prezenčného čítania, za symbolickú cenu aj na internát. Na chodbách inštitútu nájdete aj dva knižné kiosky, ktoré sú otvorené väčšinou dvakrát do týždňa. Mne osobne pri príprave a zhromažďovaní materiálov na bakalársku prácu stačila literatúra od školiteľky a zo študovne, ale mnohí spolužiaci chodili aj do Leninovej knižnice v centre Moskvy.

Samotný inštitút organizuje dve exkurzie (každý mesiac jednu). Vlastné výlety si odporúčam zorganizovať podľa počasia – v októbri, dokým je relatívne fajn počasie, sa snažte pochodiť čo najviac pamiatok vonku, zatiaľ čo múzeá a galérie si nechajte na november, resp. december. Taktiež existuje možnosť zúčastniť sa exkurzií za celkom slušnú cenu do rôznych významných lokalít v okolí Moskvy. Ja som takto navštívil mestá Zlatého kruhu – Vladimir a Suzdaľ. V cene je zahrnutá doprava, sprievodca, vstupy a obed. Na tieto exkurzie sa zapisuje v určité dni u panej za pultom na hlavnej chodbe inštitútu.

Čo sa týka internátu, veľkou výhodou je, že sa nachádza v tej istej budove ako škola. Kvalita ubytovania závisí do veľkej miery od poschodia, na ktoré vás pridelia. Najlepšie poschodia, komplet prerobené, sú siedme a ôsme. Ak sa bude dať, štrnástemu (najmä izbe 1433 – moja prvá izba) sa radšej vyhnite. Mali sme tam totiž celkom dosť hmyzu. Z vlastnej skúsenosti si teda preventívne odporúčam zobrať sprej na šváby. Ak ani sprej nepomôže, treba sa ísť sťažovať a poprosiť vedúcu internátu, aby vás presťahovala.

Od najbližšej stanice metra je inštitút vzdialený zhruba 20 minút, no na dopravu po Moskve mi metro absolútne stačilo. Hneď na začiatku si odporúčam kúpiť lístok na 60 jázd – oplatí sa lepšie cenovo a akurát vám, pri normálnom cestovaní, vystačí na celé dva mesiace.

Nakoniec si ešte neodpustím jeden tip pre športových nadšencov. V polovici októbra sa v Moskve pravidelne koná významný mužský a ženský tenisový turnaj „Kremlin Cup“ („Kubok Kremľa“), ktorý minulý rok vyhrala práve naša Dominika Cibulková. Všetkým tenisovým fanúšikom turnaj vrelo odporúčam!

Jazyková stáž v Moskve bola bezpochyby cennou skúsenosťou a pekným zážitkom. Za možnosť zúčastniť sa na nej ďakujem v prvom rade Katedre ruského jazyka a literatúry FiF UK, neziskovej organizácii SAIA a Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR.

 Michal Mikuláš, 3bpANRU


Exkurzia do Vladimíra a Suzdaľu

Počas našej dvojmesačnej stáže sme sa zúčastnili aj exkurzie do miest Vladimír a Suzdaľ. Historické pamiatky oboch miest sú zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pre stážistov sa organizujú rôzne exkurzie do miest „Zlatého prstenca“, ale aj iných, ktoré sa nachádzajú „neďaleko“ od Moskvy. Zájazd je platený, trvá jeden deň a v cene je doprava, sprievodca, všetky vstupy a obed.

Našou prvou zastávkou bol Vladimír. Toto na ruské pomery neveľké mestečko (okolo 350 000 obyvateľov), sa nachádza 176 km od Moskvy. Vladimír bol založený v 12. storočí Vladimírom Monomachom, počas panovania Andreja Bogoľubského sa z neho stáva sídlo Rostovo-suzdaľského kniežatstva. Naša prehliadka pozostávala z prechádzky po meste, návštevy Zlatej brány a Uspenského chrámu, v interiéri ktorého sa nachádzajú fragmenty fresiek Andreja Rubľova a Daniila Čorného.

26 km od Vladimíra sa nachádza Suzdaľ. Prehliadku mesta sme začali od kremľa, súčasťou ktorého je aj Roždestvenskij sobor (v ňom pre nás usporiadali aj menší koncert), Nikoľskaja cerkov a Archijerejskie palaty. Práve v nich je uložená prestížna cena - Zolotoje jabloko, ktorú mesto dostalo za uchovávanie a rekonštrukciu svojich pamätihodností a podporu turizmu.

«Приехав в Суздаль, Вы попадете в самый настоящий сказочный мир. Вашему взору предстанут древние белокаменные храмы, украшенные причудливой резьбой, негаснущие краски старинных икон в экспозиции „Древнерусская живопись“, фолианты монастырских библотек на выставке „Книжные сокровища шести столетий“, ювелирные украшения из „Золотой кладовой“, не уступающие знаменитому золоту Трои, и как светлый праздник унесете с собой чарующие перезвоны суздальских колоколов.»

Jana Bukovinová, 3boRV

7. – 9. septembra 2011

sa v Olomouci konal už 21. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie s názvom Olomoucké dni rusistov, ktorú pravidelne organizuje Katedra slavistiky FF Univerzity Palackého. Konferencie sa zúčastnili aj vedci z Taiwanu, Japonska, Kazachstanu, Kirgizska, Chorvátska, Belgicka, Nemecka a i., medzi nimi aj prof. M. Kusá, doc. A. Eliáš a Mgr. Z. Lorková.

Zuzana Lorková

22. – 23. novembra 2011

sa v Ruskom centre vedy a kultúry v Bratislave konal vzdelávací seminár pre pedagógov ruského jazyka, prekladateľov a rusistov, venovaný moderným metodickým aspektom výučby ruského jazyka ako cudzieho. Seminár viedli odborníci z Moskovskej štátnej univerzity, medzi nimi prof. V. S. Jelistratov, doc. L. A. Nesterskaja a i. Cieľom tohto podujatia bolo osvojiť si spôsoby využitia informačných technológií vo vzdelávacom procese a poukázať na osobitosti súčasnej ruskej masmediálnej komunikácie a ruských lingvoreálií. Z katedry sa na tomto seminári zúčastnila Dr. I. Dulebová, Mgr. V. Knapcová a Mgr. A. Haburová, ktoré spolu s ostatnými zúčastnenými dostali certifikát o absolvovaní seminára.

Andrea Haburová

24. augusta 2011

sa v letnej čitárni U červeného raka konalo podujatie s názvom Slovo spoza mreží (čítanie zakázaných kníh). Súčasťou programu bolo čítanie úryvkov z diela Puľa na Lukašenko (Guľka pre Lukašenka) v origináli, ale aj v slovenskej verzii, ktorú preložila Mgr. Z. Lorková. 

Zuzana Lorková

24. a 25. augusta 2011

sa na našej katedre konali štátne záverečné skúšky. Absolventom študijných programov Ruské a východoeurópske štúdiá a Prekladateľstvo a tlmočníctvo blahoželáme!

Andrea Haburová

20. – 22. júna 2011

prof. M. Kusá vystúpila s príspevkom na medzinárodnom kolokviu Mediálna expresia kultúrnej diverzity v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré sa uskutočnilo na Čiernej Vode v rámci stretnutí organizovaných Katedrou UNESCO Univerzity v Štrasburgu. Zúčastnili sa ho vedci z 10 krajín, okrem iného aj z Francúzska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Bulharska a Grécka.

Nina Cingerová

13. – 19. júna 2011

Prešli sme vyše 3000 km, peši, vlakom, autobusom a člnkami. Prechádzali sme sa po Belehrade i po Skopje (socha Alexandra Macedónskeho vtedy ešte nestála na svojom podstavci), plavili sme sa v kaňone Matka, po riečke Crni Drim i po Ochridskom jazere. Osprchoval nás 30 m vysoký vodopád Duf na rieke Radika, nohy sme si omočili v Prespanskom jazere, okúpali sme sa pod ochridským Plaošnikom. Malebný Ochrid sme zažili cez deň, večer, a aj v noci, videli sme ho zmoknutý i zaliaty slnkom. Nevynechali sme kláštor sv. Klimenta na čarovnom vŕšku nad Ochridským jazerom, ani kláštor sv. Nauma, kde sme počúvali tlkot svätcovho srdca a odfotili sme sa s pávmi. V kláštore sv. Jovana Bigorského sme obdivovali monumentálny drevený ikonostas a dali sme sa pohostiť kávou a čajom. Videli sme stredoveké fresky v ochridskom chráme Panny Márie a v katedrále sv. Sofie, spoznali sme antickú Macedóniu, Herakleu Lyncaestis s mozaikami a Stobi, kam chodili vojenskí vyslúžilci na dôchodok. Skvelo sme hodovali vo Vevčanoch i na ochridskom námestí s činarom a „najstarším stromom na svete“. Keď prišiel posledný deň, všetci sme mali chuť ešte tu ostať. Zasa sme sa niečo naučili o krajine, ľuďoch, ale najmä o komunikácii.

-ľm-

9. júna 2011

sa na Katedre ruského jazyka a literatúry konali štátne záverečné skúšky v programoch Prekladateľstvo a tlmočníctvo a Ruské a východoeurópske štúdiá.

Veronika Knapcová

1. – 5. júna 2011

2. – 5. júna 2011 sa vo Viedni uskutočnila medzinárodná konferencia s názvom Sinai and Jerusalem as Crossroads between East and West. Z KRJL sa na nej zúčastnil doc. Ľ. Matejko, ktorý vystúpil s príspevkom o najnovších objavoch v oblasti výskumu hlaholiky a stredoeurópskej paleoslavistike.

1. – 2. júna 2011 sa doc. A. Eliáš zúčastnil na medzinárodnom vedeckom sympóziu Русская диаспора и изучение русского языка и русской культуры в инославянском и иностранном окружении v Belehrade. Vo svojom príspevku venoval pozornosť osobnosti A. V. Isačenka a formovaniu bratislavskej literárnovednej rusistiky. Na sympóziu vystúpili hostia z Ruska, Srbska, Česka, Ukrajiny, Chorvátska, Bulharska, Litvy a i.

Andrea Haburová

5. a 9. máj 2011

S prednáškami na tému Súčasná Ukrajina: politické a historické súvislosti vystúpil 5. a 9. mája na našej katedre Dr. P. Vágner. Historik, ktorý pracoval ako novinár v denníku Svobodné slovo, pôsobil v diplomacii a v súčasnosti zastáva miesto výkonného riaditeľa Medzinárodného vyšehradského fondu, priblížil študentom prelomové body v najnovších dejinách našich východných susedov. Bližšie sa tiež dotkol osobností politického a ekonomického života a modelovaniu ich obrazu v ukrajinskom diskurze.

Nina Cingerová

4. mája 2011

navštívil Univerzitu Komenského predseda Rady federácie Federálneho zhromaždenia Ruska S. M. Mironov. Prednáška na tému Rusko a Slovensko v kontexte európskej politiky sa konala v Rektorskej sieni UK. Na prednášku prijali pozvanie rektor UK K. Mičieta a ďalší členovia akademickej obce UK, zástupcovia niektorých ruských oblastí, zástupca veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku D. Arsentiev, známa „sovietska“ herečka E. A. Bystrická, prvý slovenský kozmonaut I. Bella, študenti UK a iní hostia. Študenti sa mali možnosť oboznámiť s otázkou možnej spolupráce ruských a slovenských univerzít, problematikou vízovej povinnosti pri vycestovaní občanov členských krajín Európskej únie do Ruska a naopak. Okrem iného sa dozvedeli užitočné informácie o vyčerpanosti zdrojov ropy a plynu a v neposlednom rade aj o 50. výročí prvého letu do kozmu. V závere prednášky dostal S. Mironov od rektora UK K. Mičietu pamätnú medailu UK a prezentačnú publikáciu o našej univerzite.

Andrea Haburová

19. apríla 2011

sa uskutočnilo katedrové kolo Študentskej vedeckej a odbornej konferencie, na ktorej vystúpili poslucháči magisterského i bakalárskeho stupňa. Diapazón príspevkov, ktoré so zanietením odprezentovali účastníci bol široký – dotýkal sa nielen oblasti literárnej vedy a lingvistiky, ale aj politológie a sociológie. Tak sa napríklad K. Császárová v svojej práci dotkla úmrtnosti ako demografického javu v Ruskej federácii a načrtla možný vývoj tohto ukazovateľa v najbližších desaťročiach. V centre záujmu B. Živickej bola výsostne aktuálna téma Európskej susedskej politiky v troch zakaukazských republikách. Z metodologického inštrumentária diskurznej analýzy čerpala pri spracovaní témy černobyľskej katastrofy K. Kúšiková, ktorú komisia ocenila prvým miestom. Na druhom mieste sa umiestnila A. Čupová s prácou Impulzy sovietskej architektúry v českom a slovenskom kultúrnom prostredí na príklade realizovaných projektov J. Krohu. Ľ. Krestián sa na konferencii zúčastnil s príspevkom o recepcii N. Gumiľova na Slovensku, za ktorý získal tretie miesto. Všetkým zúčastnených ďakujeme za živú diskusiu, tým najmladším za odvahu „popasovať sa“ so staršími kolegami a oceneným blahoželáme! 

Nina Cingerová

7. decembra 2011

sa konala Modelová konferencia, ktorú každoročne organizuje Ekonomická univerzita v Bratislave. Konferencia prebiehala v angličtine a simultánne ju tlmočil do slovenského jazyka profesionálny tlmočník. Mali sme možnosť vyskúšať si pilotáž do ruštiny na vlastnej koži. Predchádzala jej dlhodobá príprava na témy Kybernetická bezpečnosť a Ľudské práva.

S tlmočením sme sa popasovali dobre, v kabíne vládla spolupráca a duchaprítomnosť. Ako už býva zvykom, človek sa nedokáže dokonale pripraviť na všetko, a preto sme sa aj my museli vysporiadať s ťažkosťami v podobe zlyhania techniky či únavy  pilota. Podarilo sa a sme bohatší o skúsenosť, vďaka ktorej sme okúsili tlmočnícky chlebík.

Masha Karpuk, 4. roč. OPT 

8. február 2011

Pozvanie na 2. medzinárodnú translatologickú konferenciu doktorandov, ktorá sa konala 8. februára 2011 na Oddelení translatológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, prijali Mgr. A. Haburová a Mgr. Z. Lorková. V sekcii umeleckého prekladu reprezentovali našu katedru prednesením zaujímavých príspevkov na témy: Prekladová recepcia ruskej poézie v slovenskom literárno-kultúrnom priestore v rokoch 2000-2009 (A. Haburová) a Český a slovenský Opričníkov deň (Z. Lorková).

Andrea Haburová

18. - 19. januára 2011

sa Mgr. A. Haburová a Mgr. Z. Lorková zúčastnili na medzinárodnej vedeckej konferencii Dialog kultur VI, ktorú organizovala Univerzita Hradec Králové v spolupráci so Spoločnosťou Franka Wollmana na Masarykovej univerzite v Brne a Českou asociáciou rusistov. A. Haburová vystúpila s príspevkom na tému Времена года в поэзии Ф. И. Тютчева, Z. Lorková predniesla Východ verzus západ v diele Opričníkov deň.

Andrea Haburová

6. decembra 2010

Už po štvrtýkrát tlmočili naši študenti na modelovej konferencii na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity, ktorá sa uskutočnila 6. 12. 2010. V simulovanom prostredí fóra fiktívnej mimovládnej organizácie Fórum pre 21. storočie mali možnosť vyskúšať si v praxi to, na čo sa v priebehu semestra pripravovali na seminároch tlmočenia a odborného prekladu.

Nina Cingerová

 

Dojmy z diplomovej stáže v Petrohrade 2010/2011

SANKT-PETERBURG – láska na prvý pohľad

V letnom semestri školského roka 2010/2011 sme my, Kristína Mlynarčíková a Bibiana Gondeková, študentky odboru prekladateľstvo/tlmočníctvo na FiF UK, spolu s ďalšími tromi študentkami z nitrianskej univerzity absolvovali študijný pobyt na Sankt-Peterburgskej štátnej univerzite v Petrohrade .
Vyučovanie prebiehalo v malých skupinkách na filozofickej a špeciálnej fakulte SPBGU s poprednými pedagógmi katedry ruštiny ako cudzieho jazyka. Do skupiny sme boli zaradení na základe vstupného testu. Skupiny boli internacionálne. V našej skupine boli okrem nás Sloveniek aj Talianka, Poľka, Fínka. Na niektorých predmetoch sme mali aj študentov z Belgicka, Francúzska či Švajčiarska. Počas nášho pobytu v Petrohrade sme absolvovali tieto predmety: gramatika, literatúra, konverzácia, jazyk médií, lexikálne problémy, videokurz ruský film, ako písať slohové práce v ruskom jazyku, obchodná ruština, ruské tradície.
Vyučovanie bolo prispôsobené našim potrebám a požiadavkám. Vyučujúci veľmi ochotne odpovedali na všetky naše zvedavé otázky nielen z oblasti jazyka ako takého, ale aj veľmi otvorene reagovali na súčasnú politickú, ekonomickú, sociálnu, bezpečnostnú situáciu Ruska a jeho ďalšie smerovanie. Avšak jednoznačne najobľúbenejšou témou všetkých Petrohradčanov, o ktorej sú ochotní diskutovať celé hodiny, je samotný zakladateľ ich nádherného mesta – Peter I. Veľký. J
Naša cesta do vytúženého Petrohradu začala viac ako dobrodružne. Z technických dôvodov sme museli vystúpiť z lietadla na viedenskom letisku a po takmer dvojhodinovom meškaní sme sa vo večerných hodinách konečne ocitli v ruskej zemi – v Sankt-Peterburgu. Avšak najstresujúcejší okamih prišiel vo chvíli, keď sme sa od nášho taxikára dozvedeli, že náš internát nevie nájsť, lebo taká adresa vlastne neexistuje. Našu nezávideniahodnú situáciu okomentoval slovami: „Dali vám zlú adresu, vitajte v Rusku!“ Dnes, s odstupom času vyznievajú jeho slová smiešne, avšak vtedy nám do smiechu veru nebolo. Našťastie vďaka ochotnej pracovníčke istého internátneho zariadenia a početným telefonátom sa nám konečne podarilo zistiť, na akej adrese máme byť ubytovaní.
Náš internát na ulici Kapitanskaja bol bývalý hotel. Bývali sme na bunke s tromi izbami (dve dvojposteľové a jedna trojposteľová), s kuchynkou a vlastným sociálnym zariadením. Zariadenie a celkový interiér nášho internátu bol dobrý až nadštandardný. Kristína bývala na izbe s Japonkou Saori, Bibianina spolubývajúca Máša bola z Bieloruska. Spoločnosť na bunke nám ešte robili dve Slovenky z nitrianskej univerzity a jedna dievčina z Mongolska. Vďaka Saori sme si vychutnávali nielen samotné Rusko, ale aj čaro a pôvab japonskej kultúry a ich tradícií. Udalosti z 11. marca, ktoré  sa odohrali v Japonsku, nás preto výrazne zasiahli a intenzívne sme ich spoločne prežívali.
Prvé týždne nášho pobytu sa niesli v znamení formalít a vybavovačiek, čo bolo veľmi vyčerpávajúce a často chaotické. Akokoľvek neuveriteľne to môže znieť, ale byrokracia v Rusku mnohonásobne predčí slovenskú byrokraciu. Keďže sme mali vyučovanie každý deň od pondelka do piatka, a navyše ešte našim hlavným poslaním bolo aj napísať/dopísať v Petrohrade diplomovú prácu, voľného času veľa nebolo. Avšak každú voľnú chvíľu sme venovali návštevám pamätihodností, galérií, múzeí a iných zaujímavých miest, ktorých je v Petrohrade viac ako dosť. Podarilo sa nám absolvovať vystúpenie talentovaných umelcov vo filharmónii. Nezabudnuteľným zážitkom boli pre nás balety Labutie jazero a Don Quijot vo vychýrenom Mariinskom divadle. Po týchto vystúpeniach sme pochopili, že nie je náhoda, ak sa Petrohrad vníma ako kultúrne hlavné mesto Ruska. Tu divadlom, baletom, operou a kultúrou vôbec žije naozaj každý vo veku od nula do sto.
 V rámci nášho pobytu sme nadviazali kontakty s ruskými študentkami slovenského jazyka zo Sankt-Peterburgskej štátnej univerzity a zúčastnili sme sa ako hostia aj na ich vyučovaní. V rámci vyučovania sme navštívili aj ruskú základnú školu, kde nás deti zo skupiny „Horizonty histórie“ ohúrili svojimi vedomosťami o Petrohrade.
Sankt-Peterburg alebo Piter, ako ho tam všetci domáci obyvatelia s obľubou volajú, je nádherné mesto, ktoré si získa srdce snáď každého. Ak by sme ho chceli porovnať s Moskovou, zistili by sme, že obe mestá sú krásne, avšak krása každého z nich spočíva v niečom inom. Jedno je však isté, povestná rivalita medzi Moskovčanmi a Petrohradčanmi pretrváva  do dnešných dní.
Sankt-Peterburg je miestom, v ktorom sme zažili veľa vecí po prvýkrát. Prvýkrát vo svojom živote sme pocítili mínus 27 (a viac) na vlastnej koži, po prvýkrát sme uvideli na vlastné oči zamrznutý celý Fínsky záliv či Nevu, po prvýkrát sa nám podarilo pozrieť si preslávené Labutie jazero v pravom ruskom prevedení, a čo je najdôležitejšie, okúsili sme pravý veľkomestský život na ruský spôsob a vďaka priateľskej, dobrosrdečnej a družnej povahe Petrohradčanov sa nám podarilo hlbšie preniknúť do ruskej duše. Petrohrad zostane v našich srdciach navždy!
Ďakujeme neziskovej organizácii SAIA, Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a samozrejme Katedre ruského jazyka na FiF UK v Bratislave za možnosť zúčastniť sa na študijnom pobyte v Sankt-Peterburgu.
Kristína Mlynarčíková, Bibiana Gondeková

23. novembra 2010

katedru poctil svojou návštevou prof. I. Pospíšil z Masarykovej univerzity v Brne. Pri príležitosti stého výročia úmrtia L. N. Tolstého mali študenti možnosť vypočuť si prednášku na tému Tolstoj a reflexia jeho smrti v Čechách a na Morave. Po prednáške študenti, ale i vyučujúci využili možnosť dozvedieť sa o danej téme viac v podobe zaujímavej diskusie. Hovorilo sa napríklad aj o súvislosti striedania politických režimov 20. storočia s publikovaním Tolstého diel v českom preklade.

Veronika Knapcová

20. - 24. septembra 2010

sa vo Varšave uskutočnil II. ročník Medzinárodného študentského festivalu «Друзья! Прекрасен наш союз!». Na festivale sa zúčastnili študenti z 22 univerzít 15 krajín Európy, medzi nimi aj študenti študijných programov Prekladateľstvo a tlmočníctvo a Ruské a východoeurópske štúdiá Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorých program a kostýmy zožali veľký úspech.

Andrea Haburová

18. - 20. mája 2010

 

Pod názvom Kultúrne dedičstvo severozápadného Maďarska a moderná slavistika sa uskutočnila exkurzia, počas ktorej sme navštívili Ostrihom, Vyšehrad, Budapešť, Stoličný Belehrad a Vesprím. Na zájazde, určenom najmä pre poslucháčov 1. ročníka magisterského stupňa programov Prekladateľstvo a tlmočníctvo a Ruské a východoeurópske štúdiá, sa zúčastnilo aj niekoľko poslucháčok bakalárskeho stupňa Ruských a východoeurópskych štúdií.

Okrem múzeí (Kresťanské múzeum v Ostrihome, ostrihomská bazilika, areálu vyšehradského hradu, Memento park a Dom teroru v Budapešti, areál korunovačnej baziliky v Stoličnom Belehrade, Vesprímsky hrad a sídlo tunajšieho biskupa) sme zašli aj do Rusistického centra budapeštianskej univerzity, kde nás privítal jeho riaditeľ prof. G. Szvák. Za športovú aktivitu poniektorí považovali peší výstup na pahorok sv. Gerharda (Gellért-hegy), pri zostupe z ktorého sme okolo jednej z lavičiek uskutočnili improvizovaný seminár, venovaný kultúrnohistorickým a filologickým aspektom slavistických štúdií. Našli sa aj takí, ktorí si reč vopred nepripravili a otáľali až do poslednej chvíle, dúfajúc, že sa na nich zabudne, ale neoblomný vedúci exkurzie neodpustil vystúpenie ani im a tak sa na Veszprémskom hrade napokon naplnila spravodlivosť.

Osobitné poďakovanie patrí Bc. D. Margetovej za pekné foto a Bc. A. Kállayovi za pomoc pri tvorbe scenára exkurzie a cenné sprievodcovské služby počas prechádzky po budapeštianskych uliciach a námestiach. Vďaka aj D. Lengyelovej a K. Császárovej za ich skvelé výkony pri tlmočení výkladu v múzeách. Ďakujeme všetkým, lebo nestrácali dobrú náladu a hlad po poznaní.

-ľm-

30. apríl 2010

Uskutočnilo sa mimoriadne zasadnutie Katedry ruského jazyka a literatúry pri príležitosti jubilea doc. A. Eliáša. Na zasadnutí sa zúčastnili ako čestní hostia prof. I. Pospíšil z Masarykovej univerzity v Brne, prof. O. Richterek z Univerzity Hradec Králové, prof. A. Červeňák z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, doc. V. Kupka z Prešovskej univerzity, doc. S. Paštéková z Ústavu svetovej literatúry SAV, bývalý pedagóg a aj vedúci KRJL doc. G. Baláž, prof. P. Žigo z Katedry slovenského jazyka FiF UK, prof. E. Krekovič z Katedry archeológie FiF UK a viacero ďalších priateľov jubilanta a katedry. Súčasťou programu bola fotobiografia a odovzdanie festschriftu, pripraveného katedrou na počesť jubilanta. Mnogaja ljeta!

22. apríl 2010

sa uskutočnilo katedrové kolo Študentskej vedeckej odbornej konferencie, a to aj napriek počiatočným pochybnostiam, či bude dosť času, aby svoje práce dokončili všetci, ktorí sa chceli zúčastniť. Súťažné príspevky predložili poslucháčky bakalárskeho i magisterského stupňa štúdia. Tému z oblasti všeobecnej jazykovedy predstavila práca bc. Eleny Majerčákovej o pidginoch a jazyku gest v interkultúrnej komunikácii. V centre záujmu Dariny Mašľanyovej bola otázka, ako slovenská tlač reflektovala za ostatné dve desaťročia vzťahy Ruska a pobaltských štátov. Jedného z kľúčových fenoménov ruských dejín 20. stor. sa vo svojej práci o obraze Mikuláša II. v ruskej tlači dotkla Andrea Remišová. Na sféru filmového umenia sa sústredila bc. Lenka Šichtová, ktorá s prácou o dejinách ruského filmu získala 3. miesto. Pohľad bc. Veroniky Knapcovej na pálčivý sociálny problém dnešného Ruska - nelegálnu migráciu - komisia ocenila 2. miestom. Autorkou víťazného príspevku je Katarína Hrčková, ktorá predstavila pokus o analýzu mediálneho diskurzu na tému obraz Európskej únie v bieloruskej tlači.  Ocenenie patrí všetkým, ktorí sa aktívne zúčastnili, či už ako súťažiaci, posudzovatelia alebo členovia komisie! Za kolegiálnu pomoc osobitne ďakujeme  Mgr. Pavlovi Babošovi z Katedry politológie.

 

20. apríl 2010

Katedru navštívil veľvyslanec Republiky Tadžikistan, jeho excelencia Nuriddin Šamsov. Poslucháčom Ruských a východoeurópskych štúdií, ktorí majú už niekoľko rokov v rámci magisterského stupňa v programe špeciálny kurz venovaný stredoázijskému areálu, predstavil Tadžikistan ako krajinu, ktorej cieľom je budovať inštitúcie svetskej demokratickej spoločnosti. Hovorilo sa o ťažkých rokoch, ktoré Tadžikistan prežil po vyhlásení nezávislosti, ale aj o migrácii, etnických stereotypoch a xenofóbnych náladách, ktoré sa v Rusku obracajú proti voľakedajším spoluobčanom z bývalého Sovietskeho zväzu. Pán veľvyslanec vyjadril vôľu podporiť spoluprácu Univerzity Komenského s tadžickými vysokými školami, vrátane možnosti výmeny študentov v rámci programu Erazmus.

16. apríl 2010

v rámci Ukrajinistických piatkov na Katedre prednášal Juraj Marušiak, PhD. z Ústavu politických vied SAV. Jeho prednáška na tému Ukrajina a otázky národnej identity vo východnej Európe po r. 1991 ponúkla skvelý náhľad do problematiky nacionálnych hnutí v štátoch, ktoré vznikli v postsovietskom priestore. Dr. Marušiak, ktorý sám patril k pravidelným poslucháčom prednášok v rámci Ukrajinistických piatkov, si tentoraz sadol za katedru a dve hodiny sa nezastavil.

12. apríl 2010

na katedre prednášala výkonná riaditeľka agentúry ACTA Mgr. Katarína Štrpková. Komunikatívna prednáška na tému Tlmočníctvo a prekladateľstvo v praxi, v ktorej mali poslucháči priestor vyjadriť vlastné názory a postrehy, ukázala tú stránku praxe prekladateľskej agentúry, ktorú nebýva vždy vidno. "Perfektný a bezchybný preklad je samozrejmosťou. Čo ponúknuť ako nadštandard?" - otázka, ktorá by mala trápiť nielen agentúru, ale aj každého tlmočníka a prekladateľa. Prednáška mala vynikajúci ohlas. 

1. december 2009

poslucháči programu Prekladateľstvo a tlmočníctvo sa zúčastnili študentskej modelovej konferencie Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Konferencia simulovala prostredie Európskej únie (formát Európskej rady) a bola venovaná téme Energetická politika EÚ. Naši študenti na konferencii vystupovali ako simultánni tlmočníci z ruštiny i do ruštiny. Sme vďační JUDr. Rusinákovi, prodekanovi Fakulty medzinárodných vzťahov EÚ, že poslucháčov našej fakulty na toto podujatie každoročne pozýva, pre študentov je to skvelá príležitosť vyskúšať si tlmočnícke ostrôžky.

25. marec 2010

Nargis Rahmonova usporiadala na Katedre už tradičnú oslavu sviatku Navruz, ktorý predstavuje staroiránsky Nový rok (20. alebo 21. marca). Slovo Navruz v perzštine znamená "nový deň nového roka". Ide o jeden z najvýznamnejších sviatkov v Iráne, Pakistane, Afganistane, ako aj v Tadžikistane, Uzbekistane a ďalších stredoázijských štátoch a v tomto roku bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Na hostine nemohol chýbať Nargisin "polov". Ide o jedlo typické nielen pre stredoázijskú kuchyňu, ale dobre známe aj vo východoeurópskej a balkánskej gastronómii (grécky pilafi, turecky i srbsky pilav, rusky plov). V Azerbajdžane sa považuje za národné jedlo. Základom Nargisinho polovu je ryža uvarená v okorenenom bujóne spolu s rozličnými druhmi mäsa a zeleniny.

 

16. február 2010

po prvý raz v histórii FiF UK sa otvoril ukrajinisticky orientovaný kurz, ktorý pod názvom Spisovný ukrajinský jazyk v 19. a 20. storočí (sociolingvistické aspekty) realizoval prof. Michael Moser (Institut für Slawistik der Universität Wien / Ukrainische Freie Universität München). V priebehu Letného semestra 2009/10 sa poslucháči oboznámili s osudmi spisovnej ukrajinčiny v 19. a 20. stor., nechýbala téma ukrajinčiny v prostredí ukrajinskej emigrácie, ale ani aktuálne otázky, problémy a úspechy jazykovej politiky nezávislej Ukrajiny.

Ani prof. Moserovi sme neodpustili výlet na Devín, povinný program všetkých zahraničných slavistických návštev na katedre.

19. - 20. január 2010

Prof. Kusá v tvorivej ohnivej diskusii s prof. Richterekom.

Bratislavská rusistika vycestovala na II. kongres českých slavistov, venovaný problematike filologicko–areálových štúdií. Hostiteľom kongresu bola Pedagogická fakulta Univerzity Hradec Králové. Z českých účastníkov zaujali prof. Oldřich Richterek a prof. Ivo Pospíšil, poľskú slavistiku reprezentovala Dr. Agnieszka Kolodziej, taliansku Dr. Stefano Aloe. Zo Slovenska aktívne vystúpil prof. Jozef Sipko a odzneli aj príspevky dvoch našich kolegýň z Katedry ruského jazyka a literatúry FiF UK: prof. Márie Kusej a Mgr. Lucie Mattovej. Konferenciu spestrili aj študenti UHK, ktorí predviedli hru A. P. Čechova s názvom Jubileum v ruskom jazyku.

13. apríla 2011

sa uskutočnila oslava na počesť stého výročia narodenia p. prof. Aleksandra Isačenka, zakladateľa Katedry ruského jazyka a literatúry. Na tejto významnej udalosti sa zúčastnila aj jeho dcéra – Dr. B. Kuehnelt-Leddihn, prof. Ľ. Ďurovič, prof. P. Šima, prof. D. Kollár, či zástupca veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku D. Arsentiev a iní. K príležitosti tohto jubilea bol vydaný zborník Florilegium in honorem Alexandri Isačenko. Krstným otcom zborníka sa stal prof. Ľ. Ďurovič a krstnou mamou Dr. B. Kuehnelt-Leddihn. Krstilo sa chalvou, soľankou cholmovou a kvasom.

Andrea Haburová

6. októbra 2009

navštívil našu katedru Vladimir Sorokin, bezpochyby jeden z najtalentovanejších ruských spisovateľov svojej generácie. Autor románov Modré sadlo, Ľad, Srdcia štyroch, Opričnikov deň, vyvolávajúcich búrlivé diskusie, pricestoval na Slovensko na pozvanie Žilinského literárneho festivalu. Počas návštevy Bratislavy sa stretol s prekladateľom svojich románov Jánom Štrasserom a na neformálnej diskusii v kníhkupectve Artforum aj s čitateľmi. Počas návštevy KRJL FiF UK, ktorú viedla profesorka M. Kusá, mali študenti jedinečnú príležitosť položiť autorovi otázky, týkajúce sa nielen jeho literárnej tvorby a názorov, ale aj literárno-kultúrnej situácie v Rusku. Prekladateľ J. Štrasser poodhalil, čím sú preňho ako prekladateľa Sorokinove diela inšpiratívne, čo ho pri ich prekladaní teší a čo trápi. Na rozdiel od svojich "škandálnych" postáv je V. Sorokin skromný, konzervatívny, príjemný a, ako sme zistili, dokonca hanblivý. Beseda bola pre študentov veľmi zaujímavou a obsažnou. Prejavil sa v nej neustály záujem o súčasnú ruskú literatúru a aktuálne dianie v ruskom prostredí.

30. marca – 1. apríla 2009 a 22. – 25. septembra 2008

30. marca – 1. apríla 2009

sa uskutočnili prednášky hosťujúcich pedagógov z partnerských univerzít v rámci programu Erazmus (S. Aloe, Univerzita Verona; N. Turunen, Univerzita Jiväskylä).

22. – 25. septembra 2008

sa na Katedre RJL konali prednášky prof. Markku Kivinena z Helsinskej univerzity na tému Návrat Ruska ako veľmoci.

20. september 2009

študenti Katedry spolu s Dr. Silviou Medlenovou odcestovali do Krakova na festival nazvaný v celkom v ruskom duchu s primeraným pátosom «Друзья, прекрасен наш союз!» Podujatie sa uskutočnilo pod záštitou Pedagogickej univerzity v Krakove a fondu Русский Мир a zúčastnili sa ňom desaťčlenné skupiny študentov rusistiky z osemnástich krajín sveta. Naši poslucháči programov Prekladateľstvo a tlmočníctvo a Ruské a východoeurópske štúdiá tu reprezentovali Slovenskú republiku ako jediní. Počas siedmich festivalových dní im organizátori ponúkli nielen edukačné a kultúrne aktivity, zamerané na ruskú kultúru, ale aj množstvo sprievodných podujatí, študenti sa (na)učili tancovať polonézu, navštívili historické pamiatky Krakova a aj absolvovali exkurzie do okolia mesta (soľná baňa vo Wieliczke, koncentračný tábor v Osvienčime).

Viac o festivale:

24. – 26. apríla 2008

mali študenti možnosť vypočuť si prednášky Mgr. Branislava Varsika, prekladateľa Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie, na tému Preklad a prekladatelia v inštitúciách EÚ.

Apríl 2008

Na katedre sa konala malá hostina spojená s oslavou Navruzu. S miernym oneskorením pre dizertačnú skúšku hlavnej organizátorky Nargis Rahmonovej, ale predsa. Poslucháči výberového kurzu o Strednej Ázii, a nielen oni, mohli okoštovať niekoľko orientálnych špecialít.

10. – 13. marca 2008

sa na katedre uskutočnili prednášky prof. Wolfa Moskowicha (Jerusalem University) o problematike financovania vedy a vysokého školstva a o aktuálnom stave rusistických a slavistických výskumov v Izraeli.

Február 2008

Začiatkom roka 2008 sme sa v krúžku RVŠ rozhodli pre „štúdium“ východnej Európy v praxi. Naplánovali sme si cestu na Ukrajinu, do Zakarpatskej oblasti, ktorá sa nachádza hneď za slovenskými hranicami. Medzi skúškovým obdobím a začiatkom nového semestra bol iba jeden týždeň. Práve na tento týždeň sme naplánovali našu cestu. Pôvodne sme chceli spraviť okruh od hlavného mesta oblasti - Užhorodu - cez mestečko Perečin, ďalej horské dediny Turja Remety, Poroškovo, a Poljana, mestá Svaljava, Mukačevo, Seredne a znova Užhorod.

Počet účastníkov sa nakoniec ustálil na čísle šesť (Andrej, Denisa, Ivan, Katka, Michal, Slávka) a v pondelok 4. februára sme sa stretli v Košiciach. Z Košíc sme pokračovali priamou autobusovou linkou do Užhorodu.

V Užhorode sme si prezreli najdlhšiu lipovú alej v Európe, stredoveký hrad s národopisným a prírodovedným múzeom a hneď vedľa stojaci skanzen zakarpatskej dediny. Zaujímavé boli aj kresťanské chrámy, ktoré sa architektúrou odlišujú od našich. Dominantou Užhorodu je grécko-katolícky Chrestovozdvyženskyj kafedraľnyj sobor a pri centre sa nachádza modro biely pravoslávny chrám Voskresinnja Christovogo s pozlátenou centrálnou kupolou.

Ďalej sme sa rozhodli pozmeniť plán našej cesty a ísť tam, kam chodia skoro všetci slovenskí a českí turisti - do dedinky Koločava, ktorú preslávil český spisovateľ Ivan Olbracht svojou knihou Nikola Šuhaj Lúpežník. Pred tým sme sa ešte zastavili v Mukačeve, kde sme prešli vynovené centrum a navštívili hrad Palánok. Do Koločavy sme cestovali cez mestečko Mižhirija, v ktorom sme tiež chvíľu pobudli. Koločavu sme si nestihli prezrieť celú, ale videli sme aspoň múzeum Ivana Olbrachta a skanzen – Muzej stare selo. Z bývalej četníckej stanice (z obdobia prvej ČSR) je v súčasnosti krčma s rovnomenným názvom, kde sme boli zároveň aj ubytovaní.

Naspäť do Užhorodu sme sa vracali rovnakou cestou ako sme sem prišli a už v piatok 8. februára sme boli späť na Slovensku.

Ivan Šabík