Štúdium

Múzejná a galerijná pedagogika vo Vyšehrádskom regióne 1 a 2

Viac o predmete nájdete v samostatnej časti International Visegrad Grant.

 

Predmet poskytne základné poznatky z teórie galerijnej/múzejnej pedagogiky a vedomosti o metódach sprostredkovania umeleckého artefaktu v krajinách V4.

Teoretické časti predmetu budú rozpracované v praktických workshopoch v Slovenskej národnej galérií (Bratislava). Predmet je založený na spolupráci s dvoma zahraničnými pedagógmi: Doc. Máriou Fulkovou (Pedagogická fakulta, Katedra VV, Karlova univerzita Praha, ČR) a Dr. Leszekom Karczewskim (múzejným pedagóg Museum Sztuki Lodz, pedagóg Katedry súčasnej kultúry, Univerzity of Lodz, PL). Výučba predmetu bude prebiehať blokovo.

Seminár pozostáva z teoretických blokov a praktických workshopov. V teoretickej časti si študent osvojí základné metódy vzdelávania umením (aj na základe analýzy vybraných príkladov). V praktickej časti pracuje na vlastnom malom modelovom programe pre galériu/múzeum.

Hlavné tematické okruhy:

o   základné metódy a nástroje sprístupňovania vizuálneho umenia

o   prezentácia súčasných pedagogických teórií uplatňujúcich sa v galerijnom prostredí

o   kritická reflexia edukačných modelov v galerijnej a múzejnej edukácií (Doc. M. Fulková)

o   socio-kultúrne teórie vzdelávania (L. Kartzewski, PhD.)  

o   odborná exkurzia (ČR) a analýza galerijno-pedagogických programov danej organizácie

Kurz zabezpečuje Katedra dejín umenia FiF UK vďaka podpore Medzinárodného vyšehradského fondu. 

Realizácia
Mgr. K. Chmelinová, PhD.
Mgr. Marcela Kvetková
Mgr. Barbora Jurinová

Hosťujúci pedagógovia:
Doc. Márie Fulková (ČR)
Leszek Karczewski, PhD. (PL)

 

Viac informácií na: http://visegradfund.org/grants/visegrad-university-studies-grants/

 

For English version:

 

Gallery and Museum Education in Visegrad Region

 

Summer term

1.      Art education documents (1,5 hour block at SNG) 21.2.2017

This block will present museum as a partner for formal education organizations (schools) and a brief insight into international documents about art education – presentation of Soul’s program (Mission of developing art education). How to work with system of state education plan?  

2.    Participation on V4 art museum educational program 7.3.2017

The visit in foreign art museum educational program expands horizons of knowledge and experiences with gallery education ant its possibilities.

3.     Contemporary educational theories in V4 countries (6 hour block) Marie Fulková 21.3.2017

4.     Museums in the Visegrad societz (social approach to museum education) (6hour block) Leszek Karczewski 4.4.2017

5.     Intergenerational learning (3 hour block at SNG) 2.5.2017

This block will discuss generation differences. We will talk more about specifics of work with adults, about need of intergenerational learning, about advantages of oral history and about need and benefits of practical interpretation in communication with adults.

6.     Application and review (3 hour block at SNG) 16.5.2017

At the end of course each attendant has to propose three different conceptions for different visitor category. Each proposal will be presented in front of the group and reviewed.

 

Winter term 2016/2017

 

Introduction to the course (1,5 hour block at Comenius University) / 20. 9. 2016

This block brings brief insight into history of educational role of museums, relation between pedagogy and museology and basic course terminology. Participants will also have a chance to consider the visitor status, gallery possibilities in art mediation and work with public. The increasing active role of visitor, typology of programs and their theoretical and practical content also will be discussed. Practical activity is focused on researching target groups of accompanying programs in museums and galleries.

 

Introduction to the discipline (3 hour block at SNG) /  4. 10. 2016

The main aim of the lecture is to present pedagogical bases of the concept of gallery pedagogy as constructionist pedagogy and also the ways of effective learning. Artwork as a tool of communication and sensual contact as a way to perceiving artworks as a whole. Practical activity is focused on analyze of gallery animation structure in impermanent exhibition of Slovak National Gallery.

 

Four models of museum education (6 hour block) Leszek Karczewski / 18. 10. 2016

Format: workshop with fragments of interactive lecture

·         How to recognize Hein’s museum modes (didactic, behavioural, challenge and constructivist) in practice that is within a museum institution through its architecture, its communication strategy, its public program, its exhibitions etc. Is subversive education possible? Does e.g. constructivism work within a didactic museum? What about the value of coherency?

·         Which formats of educational activities, like lectures, exercises, workshops, and projects to name a few basic, belong to which paradigms? What is a general pattern of each of mentioned formats, and what are theirs benefits and limitations?

·         Do educational guidebooks, exercise books, and other printed educational releases belong to any paradigm? If they are, how to develop a model of educational publication in each of Hein’s modes, then?

 

 

Interpretation strategies (6 hour block) Marie Fulková / 8. 11. 2016

·         Deep analyse and interpretation of visual arts and culture as a fundamental basis of museum/gallery education. What are the intersection between artistic and scientific discourses in Central Europe and worldwide. Key interpretation models and philosophical works which strongly influenced the theory of art history in Visegrad Countries.

·         Understanding of the artwork and professional interpretation (intention of author, artwork and owner within the interpretation), esthetical experience, theories of interpretation in last decades and the gallery education

·         Practical workshop focused on deep analyze of artwork / exhibition, method – 4 ways of looking at art, tools and methods of interpretation in gallery / museum with group of (various) visitors


Object of education 
(3 hour block at SNG) / 22. 11. 2016

This block will develop knowledge of interpretation strategies for different objective categories in more practical way. It will present intertextual learning, how integrate “sectional themes” in art museums. Attendants will apply theory of interpretation of artwork by Gardner theory of multiple intelligences. The most important part of this block will aim on indication of the object of educational program, on brief selection of particular topic and problem.

Implementation  and review (3 hour block at SNG) / 6. 12. 2016

This block will aim on entity learning – interpretation of an artifact necessary for education by art. Attendants will train proposing questions and we will discuss the mentality of gallery educator. In the end of winter term each attendant has to present special “warm-up” – an activation of sensual reception focused on selected artwork. During the winter term each participant has to make research about educational activities of regional museum or art museum, make a short review and a proposal of conception of educational programs.

Charakteristika Katedry dejín výtvarného umenia

Katedra dejín výtvarného umenia

Katedra dejín výtvarného umenia realizuje výučbu a vedecký výskum v programoch odboru dejiny výtvarného umenia s dôrazom na vývoj umenia v strednej Európe.

Absolventi študijného odboru v zameranosti na dejiny a teóriu výtvarného umenia získavajú prehľad o vývoji výtvarného umenia v jeho druhovo-žánrovej členitosti i jeho historickom priebehu, a to v širšom európskom / svetovom rámci, aj v jeho špecifických podobách na území Slovenska. Znalosti o formálnych aspektoch a slohových premenách dopĺňa štúdium náboženskej a profánnej ikonografie, všeobecnej kultúrnej histórie a politicko-sociálneho života, ktoré boli relevantné pre charakter umeleckej tvorby. Podstatným prvkom sú predmety teoretického a metodologického zamerania, ktoré vytvárajú pevnú metodickú bázu pre odbornú prácu a reflektujú vývoj umenia z aspektu spôsobov ľudského myslenia, percepcie a komunikácie.

Vedecké projekty realizované na pôde katedry sa zameriavajú na základný výskum architektúry, maliarstva, sochárstva a umeleckých remesiel na Slovensku v jednotlivých historických obdobiach a na interpretáciu skúmaného materiálu v širšom stredoeurópskom kontexte.

 

 

Na bakalárskom stupni sú všeobecnými predpokladmi:

- všeobecný spoločenský prehľad (orientácia v aktuálnych domácich i zahraničných udalostiach a procesoch, porozumenie a interpretácia termínov, ktoré zachycujú aktuálne reálie v spoločenskej, politickej, ekonomickej  a kultúrnej oblasti, poznanie významných súčasných udalostí, osobností a inštitúcií)

- všeobecný  historický prehľad (schopnosť zoraďovať historické fakty, dávať ich do vzájomných súvislostí, príčinných a následných vzťahov, triedenie, rozlišovanie a klasifikovanie poznatkov a ich aplikácie)

- jazykové úlohy (schopnosť analyzovať jazykové prostriedky slovenského jazyka z hľadiska ich gramatických, lexikálnych a štylistických vlastností, bohatstvo slovnej zásoby, význam a forma v slovnej zásobe)

- analytická práca s textom (orientácia v texte, práca s informáciami, analytické operácie, vyvodzovanie záverov, kritické myslenie)

-  logické úlohy (slovné úlohy, analytické a logické myslenie, úsudok, vyvodzovanie)

- intelektové predpoklady pre štúdium (všeobecná inteligencia, verbálna, numerická a abstraktná inteligencia, postreh, bystrosť úsudku)

 

Špecifickými predpokladmi sú znalosť viacerých cudzích jazykov (schopnosť rozumieť čítanému odbornému textu v angličtine, nemčine, prípadne ďalších jazykoch); schopnosť vizuálne vnímať diela výtvarného umenia a architektúry a primerane verbalizovať a interpretovať vypozorované vlastnosti týchto diel.

 

 

Na magisterskom stupni štúdia sú za základné požadované schopnosti a predpoklady uchádzača oň považované systematizované komprehenzívne poznatky zo základov povinných predmetov tvoriacich jadro bakalárskeho stupňa štúdia daného programu. Potrebná je preto:

 

  • spoľahlivá znalosť odbornej umelecko-historickej terminológie,
  • prehľad o súvislostiach a faktoch dejinného vývoja jednotlivých odvetví výtvarného umenia a ich špecifických charakteristík,
  • poznanie histórie vedného odboru dejín a teórie umenia ako aj metód, ktoré uplatňuje pri skúmaní umeleckého materiálu,
  • schopnosť samostatne analyzovať a interpretovať architektonické, sochárske, maliarske či iné výtvarné dielo. 

Od uchádzača sa tiež očakáva, že vie využívať dejiny a teóriu vo výskume a riešení úloh, ako aj analyticky myslieť a formulovať kritické výpovede. Disponuje aktívnou znalosťou viacerých cudzích jazykov, je schopný samostatne efektívne pracovať, udržiavať kontakt s aktuálnym vývojom vo svojej disciplíne a pokračovať vo vlastnom profesionálnom vývoji.

Za výraz úrovne uvedených schopností sú považované študijné výsledky uchádzača z predchádzajúceho bakalárskeho štúdia. Konkrétne sa v príjímacom konaní na magisterský stupeň uplatňuje ako kritériom hodnota váženého študijného  priemeru dosiahnutého v uchádzačom absolvovanom bakalárskom štúdiu. Vážený študijný priemer sa vyráta z povinných kurzov, predstavujúcich základ bakalárskeho študijného programu, na ktorý nadväzuje magisterský študijný program. Konkrétne kurzy sú presne definované v pravidlách prijímacieho konania.

Požadovanými schopnosťami a predpokladmi pre rigorózne pokračovanie sú kvalitné a systematické poznatky z odboru, jeho teoretických a metodologických základov, ako aj osvedčenie schopnosti samostatného tvorivého koncepčného, analytického a kritického myslenia doložené sformulovaním bádateľského zámeru a predložením rozpracovanej koncepcie rigoróznej práce. Okrem samozrejmého doloženia úspešného ukončenia zodpovedajúceho Mgr. stupňa štúdia v danom či relevantnom odbore sa očakáva preukázanie predpokladov pre samostatnú vedeckú prácu pri realizácií výskumných výkonov.

 

Aktuálne nie je na katedre otvorený program pre PhD. doktorandské štúdium.

 

 

Všeobecné podmienky prijatia na bakalárske štúdium

http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=996

Študijné programy bakalárskeho stupňa štúdia

http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=318

Všeobecné podmienky prijatia na magisterské štúdium

http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=2518

Študijné programy magisterského stupňa štúdia

http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=3179

Okruhy k bakalárskym štátniciam

Dejiny dejín umenia

Žánre antickej a stredovekej spisby o umení

Talianske spisy o umení 14. storočia (F. Villani, C. Cenini) a komentáre L. Ghibertiho

Talianska teória umenia 15. storočia a jej vplyv severne od Álp (L. B. Alberti, P. della Francesca, Leonardo da Vinci a A. Dürer)

G. Vasari a „vasariovia severu“

„Idea“ a manieristická umelecká literatúra (G. P. Lomazzo, F. Zucarro)

Talianska baroková umelecká literatúra 17. storočia (G. Manzini, G. P. Bellori, F. Baldinucci)

N. Poussin a francúzska teória umenia 17. storočia (F. de Chambray, Ch. Perrault, A. Félibien, R. de Piles)

J. J. Winckelmann a jeho rozvíjatelia (S. D’Agincourt, L. Cicognara, J. D. Fiorillo)

D. Diderot a vznik francúzskej umeleckej kritiky

L. Lanzi a začiatky umeleckej geografie

K. F. von Rumohr, G. W. Hegel a Berlínska škola dejín umenia (G. F. Waagen, J. D. Passavant, F. T. Kugler, H. G. Hotho, C. Schnaase)

J. Burckhardt

Pozitivizmus v dejepise umenia (H. Taine, G. Semper, A. Springer)

Formalizmus v dejepise umenia a znalectvo 19. storočia (K. Fiedler, A. Hildebrandt, H. Wölfflin, A. Schmarsow, Cavalcaselle a Crowe, G. Morelli, W. von Bode)

Viedenská škola dejín umenia (R. von Eitelberger, M. Thausing, F. Wickhoff, A. Riegl, M. Dvořák, J. Schlosser a J. Strzygowski)

Dejiny staršieho umenia (do 19. storočia)

Umenie v Grécku v dobe ranej a archaickej

Umenie v Grécku v dobe klasickej

Umenie doby Alexandra Veľkého

Umenie Ríma v dobe Republiky

Rímske umenie v dobe Iuliovcov

Umenie rímskeho impéria (od Flaviovcov po Konštantína)

Umenie raných kresťanov

Európske umenie raného stredoveku

Európske umenie v 11. storočí

Európske umenie v 12. storočí

Francúzske gotické katedrály

Európske umenie 13. storočia

Európske umenie 14. storočia

Európske umenie 15. storočia

Umenie talianskeho quattrocenta

Umenie talianskeho cinquecenta

Nizozemské umenie v 15. a 16. storočí

Zaalpské umenie 16. storočia

Vplyv protireformácie na európske umenie 16. storočia

Európske umenie 17. storočia

Nové tendencie v umení 17. storočia v Taliansku

Flámsko a nové tendencie v umení 17. storočia

Holandsko a nové tendencie v umení 17. storočia

Umenie Španielska v tzv. zlatom storočí

Francúzske umenie v 17. storočí

Európske umenie 18. storočia

Benátky a európske umenie v 17. a 18. storočí

Príspevok Británie k európskemu umeniu 17. a 18. storočia

Umenie francúzskeho rokoka

Umenie strednej Európy okolo a po roku 1700

Príroda a krajina v umení 18. storočia

Podoby návratu k antike v umení 18. storočia

Stredoeurópske umenie v dobe Márie Terézie a Jozefa II.

Dejiny novšieho umenia (od 19. storočia)

Umenie klasicizmu

Premeny klasického architektonického jazyka v architektúre historizmu 19. storočia (trendy, osobnosti, diela)

Umenie okolo roku 1850 (historizmus a realizmus)

Aktualizácie stredovekých slohov v architektúre 19. storočia (zdroje, koncepcie, významné osobnosti a diela)

Romantizmus a nazarenizmus v maliarstve

Prerafaelisti a Biedermeier

Hnutie Arts & Crafts

Vplyv nových technológií na výtvarné možnosti architektúry v 19. a 20. storočí

Umenie a architektúra secesie

Impulzy pre vývin modernej maľby v 20. storočí (impresionizmus, postimpresionizmus, fotografia)

A. Rodin a zrod moderného sochárstva

Výtvarné avantgardy pred 1. svetovou vojnou

Architektúra medzi dvomi svetovými vojnami (programy, významné osobnosti, diela)

„Konštruktívne“ avantgardy v umení 20. storočia

Dadaizmus a prínos umenia M. Duchampa

Vývoj umenia v 30. rokoch 20. storočia

Výtvarné umenie a architektúra v rokoch okolo polovice 20. storočia

Významné hnutia v umení 2. polovice 20. storočia

Architektúra 2. polovice 20. storočia

Tendencie v architektúre okolo roku 2000

Súčasné trendy vo vizuálnom umení

Otázky k magisterským štátniciam

Metodológia dejín umenia

Burckhardtove „dejiny úloh“

Wölfflinove „základné pojmy“ dejín umenia

Warburgova ikonologická analýza a „formule pátosu“

Rieglovo „Kunstwollen“

Schlosserove „dejiny reči“

Dvořákove „dejiny ducha“

Panofskeho model ikonologickej metódy

Viedenský štrukturalizmus

F. Antal, A. Hauser a marxistický dejepis umenia

M. Schapiro a semiotika v historiografii umenia

Gombrichova kritika metafyziky v dejepise umenia

Baxandallovo ponímanie vzťahu umenia a spoločnosti

Dejiny umenia ako dejiny funkcií

„Nový dejepis umenia“

H. Belting a „koniec dejín umenia“

Dejiny staršieho umenia (do 19. storočia)*

*Všeobecne formulované otázky zahŕňajú okrem európskeho vývinu aj prejavy umenia na Slovensku.

Archaické grécke umenie

Klasické grécke umenie

Helenistické umenie

Rímske umenie republikánskej éry

Rímske umenie cisárskej éry

Ranokresťanské umenie

Umenie doby predrománskej

Románske umenie

Počiatky gotického umenia

Umenie vrcholnej gotiky

Umenie neskorej gotiky

Raná renesancia v Taliansku

Vrcholná renesancia v Taliansku

Renesančné umenie zaalpských krajín

Umenie neskorej renesancie a manierizmu

Prejavy raného baroka v Taliansku

Vrcholnobarokové umenie v Taliansku

Recepcia baroka vo Francúzsku a Španielsku

Recepcia baroka v strednej Európe

Umenie rokoka

Umenie raného klasicizmu

Umenie raného romantizmu

Dejiny novšieho umenia (od 19. storočia po súčasnosť)*

*Všeobecne formulované otázky zahŕňajú okrem európskeho vývinu aj prejavy umenia na Slovensku.

Klasicizmus

Romantické tendencie (Nazaréni, nové združenia v umení)

Realizmus v maliarstve (Barbizonská škola, G. Courbet)

Impresionizmus a postimpresionizmus ako predpoklady modernizmu

Historizujúce slohy v architektúre 19. storočia (trendy, osobnosti, diela)

Sochárstvo 2. polovice 19. storočia (A. Rodin a jeho okruh)

Secesia (maliarstvo, sochárstvo a úžitkové umenie)

Architektúra prelomu 19. a 20. storočia

Rané avantgardy

Zrod a podoby abstraktného umenia

M. Duchamp, dadaizmus a dôsledky pre umenie 2. polovice 20. storočia

Vývoj architektúry v 1. polovici 20. storočia

Vývoj architektúry po 2. svetovej vojne

Dominantné tendencie súčasnej architektúry

Rozvíjanie avantgardných programov v 2. polovici 20. storočia